RPG....objavte svet ktorý sa skrýva vo vesmíre...RPG
 
InfoDomovPortálFAQHľadaťRegistráciaZoznam užívateľovUžívateľské skupinyPrihlásenie

Share | 
 

 Vesmírna loď

Zobraziť predchádzajúcu tému Zobraziť nasledujúcu tému Goto down 
Choď na stránku : Previous  1 ... 20 ... 36, 37, 38, 39, 40  Next
AutorSpráva
Tessa Scrad
chovankyňa
avatar

Female
Počet príspevkov : 915
Rasa : mimozenšťan
Vek postavy : 14.3. 22 rokov
Povolanie : 6 zmysel

OdoslaťPredmet: Re: Vesmírna loď   Št máj 22 2008, 17:29

pobehlica ako som povedala*prehovorila ľadovo. v očiach boli len kusy ľadu, ani štipka toho dievčaťa ktoré prišlo na Thanatos. v jej očiach bol len chlad, smerovaný jedinej osobe, tej ktorá stala pred nou.*dalo sa čakať že ťa zaujíma len pre to čím teraz je...a to si sa tu snažila hrať na niečo...hmm...iné ako pobehlicu*pokračovala a dala si dole známky*na rozdiel od teba si viac cením jeho život*prehovorila. bola si istá že ranien by bola schopná urobiť to čo vravela. ak ho nemala mať ona, zabila by ho a to nemienila dopustiť, aj keby sa ho musela vzať. podala jej známky no aj tak si neodpustila ešte vetu na koniec toho ich rozhovoru ak sa to tak dalo nazvať*aj tak ťa už nikdy nebude milovať, či bude veriť tomu že som mrtva alebo nie*viac už nevravela nič a otočila sa spať k oknu. vyskočila na parapet a hľadela na nadvorie*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Cassian Scrad
Kapitán lode
avatar

Male
Počet príspevkov : 936
Rasa : mimozemšťan
Vek postavy : 30 rokov
Povolanie : kapitán Thanatosu

OdoslaťPredmet: Re: Vesmírna loď   Št máj 22 2008, 17:47

* Zobrala si Cassianove znamky a spokojne sa uskrnula.* Ved uvidime ...Tessa.* odvrkla posmesne a jej moralisticke poznamky si vobec nebrala k srdcu.* Každy robi to čo može.* to bolo posledne co jej povedala a odisla z izby ani sa neobzrela. Jej spokojnost nemala hranic. Teraz už mala v ruke dokaz, ktory Cassian chcel. Neuvidi sice Tessino telo ale tie znamky budu hovorit same za seba. Bola si tym stopercentne ista...

V ten isty den, vecer


* Nebolo problem Cassiana premiestnit do inej izby v druhom kridle palaca. prvykrat bola lahkovazna pretože nepredpokladala, že Cassian tak zareaguje, ale tentoraz už bola mudrejsia. Ani za Tessou už nepojde. poslala za nou svoju sluzku Mornhien, ktora sa bude o nu starat až dovtedy kym ju neposle prec. Najlepsie tam odkial sa už domov nikdy nevrati. Nebola predsa taka hlupa aby ju nechala len tak ist. Nakoniec predsa len neklamala pretože ak Tessa este nebola mrtva mohla za to dacit len svojmu stastiu blazna. Teraz ranien sedela v kresle pri Cassianovej posteli a hladela na jeho tvar. Aj v spanku vyzeral strhane akovy aj v sne trpel a prezival svoje bolesti zakazdym odznova. Ale vsetko nakoniec preboli. Vsetko. Musi. Zobrala Cassianovu ruku do svojej a do dlane mu vtlacila znamky. Pri tom pohybe trochu otvoril oci, pozrel sa najskor na Ranien a potom na svoju ruku. To co nasledovalo Ranien tak prekvapilo, že sa len odtiahla akoby bol Cassian smrtelne chorý. Zovrel znamky pevne v zdravej ruke prilozil si ju k ustam a potom sa rozplakal. Nehovoril nic len tam lezal na posteli a plakal ako male dieta...Ranien ho nechcela takeho vidiet preto radsej vstala a bez slova odkracala z izby. Zvonka sa oprela o zavrete dvere no nemohla nepocut tie vzlyky, ktore zo seba vyrazal a vobec sa ich nepokusal mierniť...*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Tessa Scrad
chovankyňa
avatar

Female
Počet príspevkov : 915
Rasa : mimozenšťan
Vek postavy : 14.3. 22 rokov
Povolanie : 6 zmysel

OdoslaťPredmet: Re: Vesmírna loď   Št máj 22 2008, 18:08

*Nič už nepovedala, iba hľadela von. Ked si myslela že cass zomrel, chcela len aby žil, aj za cenu toho že by sa ho musela vzdať. no teraz vedela že prežil a už sa nechcela uspokojiť s tým že by ostal niekde bez nej. neverila tomu že by si ho ranien znovu získala, ranien určite nie. Musela si niečo vymyslieť, nejaký plán ako prekabáti tú zmiju a dostane sa k nemu, aby videl že žije. ani si neuvedomila kedy sa jej znovu roztiekli slzy po bledých lícach. rukou siahla do vrecka nohavíc, vytiahnuc červenú šatku s lebkami, ktorú vzala v lese zo zeme. pár kvapiek padlo aj na červenú látku, no potom si slzy utrela. plač jej nepomôže, to dobre vedela. zoskočila z okna a porozhliadla sa. nebolo tam nič čo by jej nejako pomohlo a tak si iba umyla tvár vo vode ktorú tam nechala ranien. vedela že by si mala pozreiť ranu na pleci, no nebola si istá čo by s tým aj tak urobila, nech by tam uvidela čokoľvek. určite by ju neposlali za lekárom, skôr by ju nechali zámerne umrieť. ľahlaa si do postele, zvierajúc v dlani červenú šatku a zaspala*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Cassian Scrad
Kapitán lode
avatar

Male
Počet príspevkov : 936
Rasa : mimozemšťan
Vek postavy : 30 rokov
Povolanie : kapitán Thanatosu

OdoslaťPredmet: Re: Vesmírna loď   Št máj 22 2008, 19:10

************************************



O týžden neskor


* Cassov mŕtvy pohľad smeroval cez okno niekam do neurčita. Aspoň tak sa na prvý pohľad mohlo zdať, pretože len človek, ktorý sa ocitol hlboko vo svojich myšlienkach či spomienkach môže mohol mať taký prázdny, nič nehovoriaci pohľad očí. Tvár mal bledú a strhanú. V kútikoch očí a úst sa mu už pred týždňom začali objavovať nové vrásky, ktoré boli každým dňom stále výraznejšie a hlbšie. Niekedy bol mužom, ktorému nič nechýbalo no teraz...tí, čo ho poznali by sa ho boli zľakli keby ho uvideli. Nebolo by to len v jeho kriedovo bielej pokožke, neupravenom zovňajšku, keďže už vôbec nevenoval pozornosť takým zbytočnostiam akými bolo napríklad česanie či holenie, ale predovšetkým by sa zľakli dojmu, ktorý budil. Akoby Cass, predtým taký veselý a plný života náhle zomrel niekde tam...vo svojom vnútri a zostala po ňom len schátraná schránka, ktorú jeho duch opustil v ten osudný večer keď mu Ranien vtisla do ruky jeho vojenské známky, ktoré daroval Tesse a o ktorých vedel, že by sa ich nikdy nevzdala. Teraz viseli na jeho krku a ťahali ho k zemi s takou ťarchou, že kráčal ako starý žobrák o palici. Nie toto už nebol Cassian Dorian Scrad, kapitán Thanatosu, pýchy Telarionu. Čo by len dal za to keby ešte raz mohol Tessu uvidieť? Celý svet! Vymenil by jej život za svoj len aby ju vytrhol z rúk hravým anjelom, ktorý ho v krutej hre nevyspytateľnosti života pripravili o to najdrahšie, čo mu sám život postavil do cesty. Ako ho len nenávidel! No viac ako život nenávidel seba.
- Kapitán Scrad, počuli ste čo som vám pred chvíľou povedal?- do myšlienok sa mu vkradol hlas Liortusa Grolana. Pomaly otočil hlavu k nemu a z výrazu jeho tváre bola jasné, že vôbec nevie, o čom bola reč. Bolo mu to srdečne jedno.
- Nie veliteľ Grolan a je mi to jedno.- odvetil Cass presne tými istými slovami, ktoré mu behali po rozume.
- To by nemalo byť.- Liortus, ktorý sedel v kresle hneď oproti Cassovi vstal a začal sa prechádzať po svojej pracovni. Z vnútorného vrecka na dlhom bielom plášti vytiahol odkaz, ktorý mu posielal po kapitánovi princ Telarionu a ešte raz , akoby to neurobil už veľakrát predtým, sa zahĺbil do jeho obsahu tajuplne sa pri tom usmievajúc. Teraz už nehrozila žiadna vojna medzi Ar Sawrainom a Telarionom. Princ mal veľmi vycibrený talent na presviedčanie, to musel Liortus uznať. Nikdy mu nešlo o nič iné ako záujmy jeho planéty a teraz keď bol konečne presvedčený, že všetko je ako má byť mohol spokojne spávať. Mrzelo ho len jedno. Kapitánova mŕtva priateľka. Keď sa od Lejlian dozvedel, čo sa stalo osobne dohliadol na to aby vinník, ktorý len zo svojho zvráteného potešenia zabil nevinné mladé dievča, bol potrestaný tým najhorším trestom. Odobratím života. Osobne Targhovi zoťal hlavu a nechal ho hniť na výstrahu všetkým vojakom pred kasárňami. Keď to ale zistil kapitán jeho hnev sa nedal k ničomu prirovnať. A ak, tak len k ničivým vetrom Dorghliatu, ktoré sa prehnali rovno jeho pracovňou. Od toho incidentu keď ho kapitán chytil pod krk a žiadal od neho vysvetlenie, prečo to nedovolil urobiť jemu už prešlo päť dní. Liortus nemohol kapitánovi vyčítať, že chcel pomstiť smrť toho dievčaťa, o to viac, že sám na vlastné oči videl ako ju ešte stále veľmi ľúbi, ale nemohol v záujme stále krehkých vzťahov dovoliť aby Targha zabil človek princa Yagamiho.
- Človeku, ktorý prišiel o všetko je jedno, či ešte dýcha. To, prečo som mohol dýchať ste mi tiež zobrali.- Cass zabodol vyčítavý pohľad do Liortusovho chrbta, ktorý sa však k nemu hneď otočil tvárou.
- Ach, áno ešte stále ste mi neodpustili tú vec s Targhom...- skonštatoval Liortus sucho a všimol si ako kapitánovi stuhlo celé telo.
- Jeho meno je urážkou pre spomienku ženy, ktorú tak špinavo zabil! Pre spomienku na moju Tessu ako aj urážkou pre váš dom! Žiadam vás aby ste jeho meno už nikdy nevyslovili nech navždy hnije v pekle!- Cass buchol zovretou päsťou do opierky kresla a nevšímal si, že je to práve tá ruka, ktorú si bezmála pred týždňom sám tak dokaličil až mu ju musel naprávať doktor. Jeho hlas sa chvel nenávisťou a ľadovým chladom keď sa postavil oproti Liortusovi a prepaľoval ho očami, v ktorých, ako sa Liortusovi zdalo, sa na okamih ukázal plameň jeho vášnivej povahy. Bol to však sebazničujúci plameň a veliteľ nepochyboval, že doženie tohto mladého starca až na pokraj vlastného šialenstva. Keby ho nebol poznal nikdy by nezískal presvedčenie, že smrť sa môže dotýkať aj človeka, ktorému navonok nič nehrozilo....
- Upokojte sa chlapče...- Liortus prešiel na familiárnejší spôsob oslovovania, pretože za ten čas, čo kapitán strávil v jeho paláci ho spoznal lepšie než za ten čas, čo stáli každý na opacnej strane barikády. Alebo lepšie povedané spoznal len to, čo s niekdajšieho kapitána zostalo. Chcel by osobne poznať tú ženu, ktorá si natoľko získala kapitánovo srdce, že jej ho sám dobrovoľne dal aj do posmrtného života. Určite bola výnimočná, pretože žiadna obyčajná žena by nemala takú moc nad takým rozhladeným mladým mužom, ktorý už v takom skorom veku stál na čele telarionskej flotily.
-...chcel som len povedať, že budete môcť odísť domov. Svoju prácu tu ste už vykonali a obávam sa, že ste za to zaplatili až príliš veľkú cenu.- Liortusov hlas bol úprimný a vyjadroval všetku jeho ľútosť, presne takú istú akú cítil a vyjadril kapitánovi aj pri pohrebe. Pochovávali len truhlu bez tela no na Liortusovo začudovanie predsa plnú bielych tulipánov, ktoré tu rástli tak nahusto až ich Arsawraini skôr považovali za burinu ako za plnohodnotný kvet. Kapitán len kývol hlavou akoby sa nedozvedel nič, čo by ho mohlo potešiť.
- Dajlona bude pripravená o štyri hodiny...-
- Ako poviete.- Cass kývol ešte raz mierne hlavou Liortusovi tentoraz už na pozdrav, obišiel ho k dverám pracovne a nepokojne ich za sebou zavrel.
- Jazero bez vody už nie je jazerom len kalužou plnou blata.- zašepkal Liortus za kapitánom obľúbené arsawrainské porekadlo.*


Naposledy upravil Cassian Scrad dňa Pi máj 23 2008, 04:16, celkom upravené 1 krát.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Tessa Scrad
chovankyňa
avatar

Female
Počet príspevkov : 915
Rasa : mimozenšťan
Vek postavy : 14.3. 22 rokov
Povolanie : 6 zmysel

OdoslaťPredmet: Re: Vesmírna loď   Št máj 22 2008, 20:07

*Dni plynuli pomaly. Každá jedna minúta akoby sa predlžovala a trvala viac ako tá pred ňou. Nebyť okna, ani by si neuvedomovala rozdiely medzi dňom a nocou. Spala hockedy na ňu prišla únava, či bol deň, či noc. Dni boli prázdne, nudné, bez života, akoby sa ocitla v inom svete. Kým dovtedy prekypovala energiou, dokonca aj na univerzite zahrabaná medzi knihami, tu bola ako bez života, bez známky nadšenia, bez známky šťastia. Odkedy zložila známky z krku a pohŕdavo sa Ranien zasmiala do tváre, jej ústa boli stále v rovnakej rovine. Nijaký úsmev, nič čo by jej navrátilo stratenú veselosť v tvári. Ešte aj zelené oči akoby potemneli, rovnako ako zelená tráva na lúkach, ktorá bez slnka a vody vyschýnala. Aj jej oči boli také, prázdne a vyschnuté. Boli rovnaké, možno až na výnimky, keď hľadela von z okna, dúfajúc že niekde zazrie tvár ktorú tak strašne túžila uvidieť. Vždy keď zbadala vyjsť na nádvorie blonďavú hlavu, zreničky očí sa jej trochu rozšírili no ihneď sa vrátili späť. Čím častejšie sa to stávalo, tým viac sa stupňovalo jej sklamanie, smútok a žiaľ. Nič sa nedokázalo dostať cez múr ktorý si vybudovala okolo seba. Ani keď za ňou prišla Ranienina slúžka sa nič zvláštne nedialo. Väčšinou ju našla sedieť na parapete, alebo iba tak ležať na posteli. Teda aspoň prvé tri dni, ktoré bola ako bábika sediaca na mieste kde ju niekto položil, takmer sa nehýbajúc, nič nevraviac. Jedla málo, väčšinu jedla ktoré jej slúžka priniesla nechala nedotknutého, aj napriek napomienkam ktoré jej adresovala slúžka. Tesse prišla dosť hlúpa, aj keď to bolo kruté tvrdenie, bolo dosť výstižné. Dlho si tento výhodný detail nevšímala, no po troch dňoch sa konečne akoby zobudila.
„Mornhien chcela by som vás o niečo požiadať...“ prehovorila chrapľavým hlasom, ktorý mohol vyznievať takmer neprítomne. Bola to prvá veta ktorú jej adresovala. Slúžka sa jej predstavila už prvý raz keď jej doniesla jesť, dokonca sa s ňou pár krát pokúsila nadviazať aký taký rozhovor, no nedočkala sa ani zdvihnutia pohľadu, či nejakej reakcie ktorá by dosvedčovala či ju Tessa počula.
Slúžka vyzerala prekvapene, ani si to neuvedomovala. Ľahko sa na nej dalo prečítať nad čím rozmýšľa, čo cíti, nedokázala si na tvár nasadiť nijakú masku, bola ako otvorená kniha.
„Čo by ste chceli?“
Zostalo krátke ticho. Slúžka si už pomyslela že sa znovu vrátila do svojho sveta, za bránu múrov okolo seba. No nebolo to tak.
„Príde mi to tu, akoby som tu bola zavretá už roky...nie dni...potrebujem niečo čím by som sa zamestnala...“ hovorila hľadiac von oknom. Nič sa tam nedialo. Iba pár mužov pobehovalo po nádvorí, no ten ktorého chcela zazrieť tam nebol.
„Chceli by ste nejaké knihy?“
„Nie“ pokrútila hlavou „chcela by som aby ste mi doniesli látku...ihlu a nite alebo niečo čím by som mohla vyšívať“ prehovorila a otočila k nej hlavu.
„Myslím že to nebude problém“ prikývla slúžka.
Ešte v ten večer jej ich Mornhien skutočne priniesla a Tessa sa pustila do jednej z najnudnejších činností, ktoré nikdy nemala rada. No tu to bolo niečo, čo ju zamestnávalo a nútilo sústrediť sa na niečo iné ako len bezvýsledné hľadenie z okna. Pamätala si na dohodu ktorú uzavrela s Cassom a aj keď šanca že by sa ešte stretli bola taká malá ako že sa dostane späť na Talarion, aj tak vyšívala pre Cassa. Len myšlienka že to má byť pre neho ju nútila robiť ako tak pekné stehy.
Po týždni bol obrázok dokončený. Držala ho v rukách a mlčky naň hľadela. Spočiatku to mal byť len jeden biely tulipán. No čím dlhšie tam bola, tým viac sa vyšívaniu obrázku oddávala. Nakoniec to bola kytica bielych tulipánov na červenom pozadí so zelenými listami na spodku.
„Je to nádherné“ prehovorila Mornhien, stojaca asi meter od nej. Nikdy nešla bližšie, akoby čakala že na ňu Tessa vyskočí.
„Ďakujem...“ odvetila a pozrela von „Mornhien je tu ešte muž ktorý sa tu objavil v rovnakom čase ako ja?“
„Moja pani mi zakázala sa s vami o ňom zhovárať“ prehovorila.
„Som tu zavretá už veľmi dlho...čo sa asi stane ak mi poviete či tu ešte je?
„Áno je tu ešte...ale už asi nie dlho...“ zamrmlala takmer nečujne.
„A bolo mu možné dať toto?“ spýtala sa a ukázala na vyšitý obrázok.
„Na to sa musíte...“
„Spýtala by som sa...ale ona sem nechodí...a keď sa jej spýtate vy tak vám to nedovolí lebo nemáte moje argumenty...“ zaklamala. Bola šanca že jej tá slúžka skočí na lep.
Slúžka na zostala ticho a Tesse sa prvý raz v očiach odrazila aspoň štipka nádeje. Nepochybovala o tom že Cass by to pochopil. Vyšívanie a biele tulipány, kombinácia ktorá by mu dala jasne najavo kto to vyšil.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Tessa Scrad
chovankyňa
avatar

Female
Počet príspevkov : 915
Rasa : mimozenšťan
Vek postavy : 14.3. 22 rokov
Povolanie : 6 zmysel

OdoslaťPredmet: Re: Vesmírna loď   Št máj 22 2008, 20:09

/Inak hladala som dake vyšité tulipány, a tak dako takto by to mohlo vyzeaeť aj ked toto vyzera skôr ako malovane...

http://prita.websnadno.cz/nbtulip.bmp /
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Cassian Scrad
Kapitán lode
avatar

Male
Počet príspevkov : 936
Rasa : mimozemšťan
Vek postavy : 30 rokov
Povolanie : kapitán Thanatosu

OdoslaťPredmet: Re: Vesmírna loď   So máj 24 2008, 19:46

* Stál vo svojej izbe a hľadel na svoj odraz v zrkadle. Len tam tak stál a v ruke držal naostrenú britvu. Párkrát ju bezmyšlienkovite otočil v ruke, zodvihol si ju k tvári a po chvíli ju opäť zložil tak, že spočívala v jeho dlani povedľa boku. Zatvoril oči a keď ich opäť otvoril zbadal na svojom obraze, že ich má plné sĺz. Už dávno prestal vnímať tie malé kvapky, ktoré sa iba slanosťou odlišovali od príchuti horkosti akú môže priniesť len bolesť. Bolo vôbec možné, že by sa niekedy to jazero utrpenia, ktoré ich živí vysušilo a oni celkom vyschli v jeho očiach? Cass vedel, že nie. Ako si len mohol niekedy myslieť, že by sa dokázal Tessy vzdať? Že by dokázal odísť a nechať ju inému mužovi? Teraz keď mu ju zobrala smrť zistil aký bol hlupák. Až teraz...Ak sa mu chcel život pomstiť za to, že istú chvíľu pomýšľal na to, že by sa dokázal vzdať šťastia v obave z neprajnej budúcnosti vybral si na to príliš krutý spôsob.
Ako sa len nenávidel! Ako len túžil po smrti! Prečo? Bola vôbec nutná táto otázka? Vari to nebol on, ktorý dovolil Tesse aby s ním išla? Vari to nebol on, ktorý popustil zo svojej ostražitosti? Nebol to on, ktorý sa nechal uniesť svojou vášňou? Keby len počkal. Alebo lepšie keby nečakal vôbec...
Teraz už ale nemalo žiadny zmysel premýšľať o tom, čo by sa stalo keby...Keby ho len Tessa nikdy nestretla! Nestal by sa jej smrťou, jej katom!
Znova zodvihol ruku k svojej tvári, tentoraz už pevne. Na pokožke pocítil chladný dotyk čepele. Alebo si to aspoň pomyslel, pretože pochyboval, či ešte vôbec niečo cítiť dokáže. Zodvihol ruku a pohyb opakoval znova až dovtedy kým nemal tvár úplne hladkú a bez niekoľkodňového strniska. Keď skončil odhodil britvu do misy s teplou vodou a pozoroval ako pomaly klesá k blízkemu dnu. Mal chuť znovu po nej siahnuť, ale neurobil to. Bol tu ešte niekto komu dlhoval vysvetlenie toho, čo sa stalo. Potom mu už nebude nič brániť aby po tej britve naozaj siahol. Boli to slová slabocha, ktorý odmietal niesť zodpovednosť za svoje činy? A keby zostal žiť? Načo mu bol ešte Život keď ho nemohol žiť so ženou, ktorú nikdy neprestane milovať, ale ktorá je mŕtva? Slnko maľuje tiene vždy inak...*
- Ach, Cassian ani nevieš aká som rada, že ťa konečne prešiel ten smútok.- od dvier sa ozval Ranienin takmer detský hlások a vzduchom sa zniesol až ku Cassovým ušiam. Vôbec nebral na vedomie, že by si všimol jej prítomnosť no Ranien si to, čo uvidela vysvetlila po svojom. Cassian konečne vyzeral ako človek a nie ako divé týrané zviera vypustené z reťaze. Čerstvo oholený a učesaný jej konečne pripomínal muža, ktorého chcela znova získať. No niečo vnútri jej našepkávalo, že vo svojom úsudku sa veľmi mýli. Čiastočne jej to potvrdil aj samotný Cassian. Ozval sa ani sa k nej neotočil.
- Odchádzam.- prešiel od nočného stolíka ku kreslu, na ktorom mal prehodenú svoju košeľu.
- Ale...ale Cassian to predsa nemôžeš!- Ranien po tom jedinom slove, ktoré samo o sebe veľa vysvetľovalo, viditeľne zbledla a hlas sa jej zachvel panikou. Rýchlo zišla dole až ku Cassianovi a stala si mu za chrbát. Prečo dočerta sa na ňu ani raz poriadne nepozrie?
- Cassian!- dožadovala sa jeho pozornosti naliehavo zvýšiac hlas a položiac mu ruku na plece.
Cass stuhol a prestal si zapínať gombíky na košeli. Stále sa k nej však neotočil.
- Nevolaj ma tak.- prstami chytil okrúhly gombík tesne pri krku a zapol si ho. Jeho hlas bol celkom bezvýrazný no aj napriek tomu sa z neho dalo vytušiť, že sa mu Ranien pokus o zblíženie nezdá vôbec ako dobrý nápad. Obťažovalo ho to. S Ranien už nikdy nechcel mať nič spoločné.
- Ale Cassian to som predsa ja , tvoja Ranie.- Ranien sa nemienila vzdať, a tak obišla Cassiana postaviac sa rovno pred neho. – Bude to už týždeň a ešte ani raz si sa so mnou o tom, čo sa stalo neporozprával. Kedysi to bolo inak...- zodvihla ruky a začala mu naprávať límec na košeli. Cass ju zastavil tak, že ju od seba mierne odstrčil a sám si začal naprávať pokrčenú látku.
- Máš pravdu. Kedysi bolo všetko iné a dnešok je iný taktiež.-
- Ako len môžeš byť taký chladný? Akoby si vôbec nedokázal cítiť, že...-
- Nedokážem cítiť. Už nie.- Cass skočil Ranien do reči no čo ona s povzdychom zavrela ústa. Prešla si jazykom po suchých perách namáhavo vymýšľajúc niečo, čím by Cassiana presvedčila o opaku.
- Nepoznala som tú ženu, ale som si istá, že nech si k nej cítil čokoľvek raz sa všetka bolesť stratí a ty opäť začne žiť ako predtým. Neodháňaj od seba ľudí, ktorí ti chcú pomôcť na tejto ťažkej ceste...-
Ak chcela Ranien dosiahnuť to aby Cass odhodil tú masku pasivity a nezúčastnenosti, ktorú si držal pred tvárou teraz sa jej to podarilo. Znova otvorila stavidlá na hrádzi v jeho srdci. Tentoraz sa však všetko obrátilo v jej neprospech. Cassovi sa tvár skrivila do posmešného úškľabku, tak, že skôr pripomínal diabla z pekla. Ešte aj jeho oči sa akosi záhadne leskli.
- To, čo som cítil a ešte stále cítim k tej žene sa volá láska, ale to ty Ranien nemôžeš pochopiť, pretože keby si raz pocítila niečo, čo by sa láske aspoň spola približovalo vedela by si, že takéto slová sú len smiešnou napodobeninou nepochopeného súcitu. A ja tvojmu súcitu neverím. Neverím a ani ho nechcem.- Cass sa natiahol poza Ranien za svojím plášťom. Práve si ho chcel prehodiť cez plecia a odísť keď sa mu Ranien vrhla k nohám a silno ich objala rukami. Načisto ho to prekvapilo. Nezmohol sa na nič. Ani na to aby ju od seba znova odstrčil.
- Máš pravdu. Je mi ťažko súcitiť s ňou, ale Cassian...to všetko, čo sa stalo ma mrzí jedine kvôli tebe. Keď si vtedy odišiel pochopila som mnoho vecí. Ach , Cassian prosím, prosím...odpusti mi to. Bola som taká hlupaňa, ale teraz to už nechcem skaziť. Osud nám dal ešte jednu šancu. Opäť sme sa stretli a jediné , čo nám bráni byť spolu môžeme aj spolu prekonať.- Ranien hovorila rýchlo a naliehavo až jej mal Cass miestami problém porozumieť, ale predsa pochopil to najdôležitejšie. Ako si len mohla stále, po toľkých rokoch a po tom všetkom, ešte myslieť. Že majú budúcnosť? Bolo to...bláznivé. Načisto nereálne.
Pomaly si kľakol tak, že sa jeho oči ocitla na jednej úrovni s tými Ranieninými. Chytil ju za plecia a trochu ich stlačil.
- Už nie je žiadne my. Vari to nevidíš? Dočerta Ranien ja už nie som ten muž, ktorého si kedysi poznala a aj keby som Tessu nikdy nestretol medzi nami by už nikdy nemohlo nič byť. Nie som pomstychtivý, to si mohla zbadať už pre rokmi, ale spomienky na Tessu sa nikdy nevzdám. Milujem ju a nikdy neprestanem nech si už čas robí, čo chce.-
- Ako môžeš milovať mŕtvu ženu? To sa predsa nedá!- v Ranien celkom pretiekol pohár trpezlivosti. Muž, ktorého chcela získať sa chystal odísť. Znova. Nie!
- Zbohom Ranien.-
- Nie, nie , nie! – Ranien sa vrhla ku Cassovi pevne sa ho chytiac okolo krku pritlačila svoje pery na jeho. V tom bozku bolo všetko jej zúfalstvo no zostalo nevypočuté pretože Cassian sa od nej odtiahol a spojenie ich pier prerušil skôr akoby ho Ranien stihla prehĺbiť.
- Zbohom.- Cass vstal a zamieril k dverám. Celú cestu k nim akoby ho niečo ťahalo k zemi no len čo ich za sebou zavrel ťažoba sa z neho stratila. Minulosť mala zostať za zatvorenými dverami... Už navždy.


Len čo zišiel dolu schodiskom až k hlavnej bráne paláca na chvíľu ho oslepili lúče dňa až tak , že musel prižmúriť oči kým si zvykol na to, že opäť vidí svetlo. Posledné dni, ak sa nerozprával s Liortusom, strávil vo svojej izbe v úplnej tme takže si celkom odvykol od slnka.
Chvíľu postál na nádvorí a potom sa naprieč ním pobral k dokom kde na neho mala čakať Dajlóna. Čo by mal ešte povedať? Aj tomuto miestu rovnako ako Ranien v izbe? Nechával tu príliš veľa vrátane svojho srdca no vedel, že sa sem už nikdy nevráti...*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Tessa Scrad
chovankyňa
avatar

Female
Počet príspevkov : 915
Rasa : mimozenšťan
Vek postavy : 14.3. 22 rokov
Povolanie : 6 zmysel

OdoslaťPredmet: Re: Vesmírna loď   Ne máj 25 2008, 12:23

*Opierajúc sa o stenu pri okne hľadela na dvere. O chvíľu sa mala vrátiť slúžka, jej jediná šanca ako Cassa upozorniť na to že žije. No dvere sa neotvárali. Už dávno sa tam mala Mornhien zjaviť, ako každý deň, no teraz jej nebolo. Prvé čo jej napadlo že sa na jej požiadavku bola spýtať Ranien. To by bol koniec, nepochybovala o tom že Ranien by jej lesť prekukla. Aj keď to bola neuveriteľná zmija, nebolo hlúpa aby jej to dovolila, o tom nepochybovala. Aj napriek tomu hľadela na drevené dvere ako zhypnotizovaná, vediac že slúžka sa tam aj tak musí zjaviť. Musí. Aj keby jej nemienila vyhovieť, musela prísť. Aj napriek tomu že slúžka sa od zvyčajného času oneskorila len o pár minút, pre Tessu to znamenalo oveľa viac času, ktorý pretrpela v pochybnostiach a napätí.
„Dobrý deň“ usmiala sa len čo sa dvere do izby roztvorili, a zjavila sa v nich meravá tvár slúžky.
„Aj vám“ odvetila žena a položila na stolík tácku s jedlom a vodou.
Tessa bola od malička priveľmi netrpezlivá, no teraz sa snažila potlačiť zvedavú otázku dlhšie než by normálne dokázala.
„Ako sa máte?“ spýtala sa milo, aj keď jej milota bola spôsobená len túžbou získať čo chcela.
Slúžka bola príliš krátkozraká aby prekukla jej jednoduchú otázku.
„Ďakujem za opýtanie, ale nie je to ktovie čo...“ zamrmlala žena, stojaca stále pri stolíku. Ako vždy postávala v dostatočnej vzdialenosti, čo nebýval problém, pretože Tessa aj tak vždy bola pri okne.
„Chcela som sa vás spýtať či ste rozmýšľali o mojej prosbe“ prehovorila potichu.
Slúžka sklonila pohľad k zemi a pokrútila záporne hlavou.
„To nemôžem, aj keď by som vám rada splnila toto želanie...“
Privrela oči a ľútostne si vzdychla. Otočila sa jej chrbtom a pozrela von. Čo vôbec čakala. Slúžka mohla byť naivná a hlúpa koľko chcela, no zároveň sa viditeľne bála Ranien a nedokázala spraviť niečo čím by si ju proti sebe poštvala. Nemohla robiť nič. Netušila kde sa Cass zdržiava a hľadať ho po všetkých budovách bolo nemožné. Len za dverami postával strážnik a kľúče od dverí mala Mornhien vo svojich rukách. Neurčito hľadela na nádvorie, s pohľadom upretým na kamennú dlažbu, topiaca sa vo svojich myšlienkach, ktoré nemali konca. No akoby všetky hlasy z nádvoria zmizli, akoby sa čas zastavil, uvidela zlaté vlasy muža, ktorý vyšiel k nádvoriu. Zreničky očí sa jej rozšírili. Kráčal preč. Mal odísť, vrátiť sa domov, navždy odísť. Toto bolo posledná šanca vidieť ho, posledná šanca uvidieť jeho tvár, aj keď sa na nej neodrážal šťastný úsmev. V srdci pocítila žiaľ, vediac že ak odíde, stratí ho naveky. Vedela že to neznesie, ak chcela bojovať, toto bola prvá a zároveň aj posledná šanca urobiť niečo, čím by mu ukázala že stále žije.
Prudko sa otočila k Mornhien a pootvorila ústa. Slúžku prekvapene myklo, akoby spravila niečo zlé, alebo jej ublížila.
„Stalo sa niečo?“ spýtala sa a ruka v ktorej držala malý kľúčik sa jej zatriasla.
Musela vyzerať zle keď sa jej to slúžka spýtala. Vlastne jej sama poskytla klamstvo, ktoré by ju nenapadlo. Bola pripravená zaútočiť na ňu, a riskovať že by stihla vykríknuť. Namiesto toho zliezla na kolená a chytila sa za brucho.
„Ja...“ no zámerne nedokončila a zošuchla sa na chladnú zem. No slúžka prebehla k dverám, odomkla ich a zakričala na muža „Ciro rýchlo pomôžte mi...“ zakričala na neho. Začula ťažké kroky, muž sa k nej blížil, pripravený ju preniesť k posteli. Kým ju zdvíhal, horúčkovito premýšľala, predstavovala si rozloženie vecí v izbe, hľadala niečo čím by ich omráčila skôr než by stihli vyvolať rozruch. Lampa vykríkla v duchu. Už raz hodila lampu na svoju obranu, a pamätala si aké následky to mohlo mať na Cassa. Teraz však potrebovala muža omráčiť skutočne. Čakala kým nezacíti klesanie k posteli, prudko roztvorila oči prebodajúc priamo tie jeho. Videla ako mu tvár prekvapene zamrzla, no ona nelenila. Zdrapila do ruky kovovú lampu a zahnala sa ňou priamo po jeho hlave. Zrútil sa dole, ani nevedel ako. Spadla priamo do postele tak ako čakala a vyskočila na nohy. Mornhien sa zdesene rozbehla k dverám, no Tessa držiaca ešte stále lampu v rukách ju hodila po nej. Netrafila, no slúžka sa zľakla a odskočila, čím jej dala čas dobehnúť ju. Bolo jej už všetko jedno, vedela že si to tá žena nezaslúži, no aj napriek tomu ju surovo postrčila k stene, držiac jej dlaň ruky na ústach aby nekričala. Netušila však čo s ňou spraviť, ako zariadiť aby mala čas ujsť na nádvorie.
„Odpustite nie je to nič osobné, ale budem bojovať za svoj život“ prehovorila ľadovým hlasom a vrazila žene päsťou do tváre. Nevynaložila celú silu, bála sa že by žene ublížila viac než chcela. Potrebovala len čas, nie niekoho zabiť. Vytiahla jej z dlane kľúčik, aj keď dvere už boli otvorené, neobzerajúc sa rozbehla až k nim a prudko ich za sebou zavrela. Zamkla ich a kľúč hodila do obrovskej vázy plnej kvetov. Tvárou jej preletel jemnú úsmev, keď medzi nimi zazrela aj biely tulipán. Len jej pripomenul prečo sa tak ponáhľala. Strhla si z vlasov červenú šatku ktorou si zviazovala svetlé vlasy. Rozbehla sa po schodoch dole, sledujúc všetko čo sa okolo dialo. Nikoho však nestretla, až dole zazrela dvoch mužov, ktorý však nevyzerali ako strážnici. Rozmýšľala či sa tváriť ako normálny občan, no pochybovala že by jej to uverili, už len pre to ako vyzerala. Bola bledá, strapatá a špinavá. Aj keby sa tvárila hoc jako, vedeli by že sa niečo deje. Zostávala len jediná nádej, a to rýchlosť a moment prekvapenia. Rozbehla sa k dverám, sledujúc ako k nej otáčajú prekvapené tváre.
„Pekný deň“ zakričala na nich a preletela na nádvorie. To námestie poznala akoby tam žila. Z vrchu izby v ktorej strávila celý týždeň preskúmala každý kúsok kým hľadala Cassovu tvár a teraz vedela kam bežať, ako sa zorientovať. Presne vedela kam videla Cassa kráčať. Rozbehla sa, nevšímajúc si pichanie v boku, nevšímajúc si prekvapené a udivené tváre ľudí ktorí tam stáli. Bežala len za jediným bodom ktorý videla pred svojimi očami. Nezakričala na neho, iba bežala. Už jej chýbal len jediný meter, keď pribrzdila a uvedomila si že už jej v tom nikto nezabráni. So slzami v očiach ho predbehla a prudko pred ním zastavila. Očami mu prešla po tvári a iba sa viac rozplakala. Dokázala to, mala ho pred sebou, živého a jej srdce sa naplnilo neuveriteľnou radosťou, túžbou hodiť sa mu okolo krku, pobozkať ho alebo ho aspoň chytiť za ruku. No musel jej pozrieť do tváre aby uveril tomu čo vidí. Týždeň bol dlhý čas, bola si istá že nebude chcieť veriť vlastným očiam. * Cass... *začala a utrela si slzy, stále držiac v rukách červenú šatku. *Myslela som si že ťa už neuvidím...že odídeš a ja tu zostanem zavretá...každý deň som hľadela tým hlúpym oknom...bála som sa že Ranien dostala čo chcela...musela som jej dať tie známky ale nechcela som... *v tom sa zháčila. Priveľa rozprávala...toľko mu toho chcela povedať no namiesto toho to už nevydržala a objala ho. Po tvári sa jej kotúľali trblietavé slzy, zatiaľ čo ho zvierala tak, akoby ho už nikdy nemala pustiť. *
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Cassian Scrad
Kapitán lode
avatar

Male
Počet príspevkov : 936
Rasa : mimozemšťan
Vek postavy : 30 rokov
Povolanie : kapitán Thanatosu

OdoslaťPredmet: Re: Vesmírna loď   Ne máj 25 2008, 19:18

* Všetky myšlienky, všetky slová aj činy sa rozplynuli ako rosa keď na ňu po prvykrát v ten den zasvieti jasné slnko. Toto slnko ho celkom oslepilo tak, že skoro nič nevidel...Len tu tvar...tu tvar, o ktorej si myslel že ju uz v zivote neuvidi a pri tej myslienke sa mu srdce lamalo ako sprachniveny cln o ostre skaly pobrezia na ktore ho zenie smrtiaci vietor. Ako mohol niečo povedať? Bolo to nacisto neuveritelne a predsa take skutočne. Nenachadzal slova a neveril svojim ociam pretože ho už tolkokrat oklamali že im nemohol verit. Ale dotyk...ten bol skutocny. * Bože, ak toto nie je skutočnosť už to neznesiem.* zsepkal ticho trasucim sa hlasom, zatvoril oci a predtym zmeravenymi rukami pomaly objal Tessu okolo pliec. Keď to urobil a ona sa nerozplynula ako sen z hrdla mu vyrazil smiech pozanceny hlbokym dojatim. Jeho zovretie zmocnelo a bolo tuhsie nez to Tessino, pretože sa bal, že keby ho len na okamih trochu povolil Tessa by sa mohla niekam stratit. Trochu sa zapotacal ci už z toho soku, ktory by sa dal len tazko popísat ci zo stastia, ktore sa k nemu vratilo tak necakane alebo z toho vsetkeho dokopy. Vedel len jedno...ak teraz sniva nechce sa uz nikdy zobudit a vsetky dalsie slova su celkom zbytocne. Dolezity bol len ten okamih vsetko ostatne bolo vedlajsie. Striedavo ju objimal v tuhom zovreti a trochu sa odtahoval aby jej mohol hladiet do tvare, do jej nadhernych oci, ktorych zelene hlbiny si ho celkom podmanili. Rukami jej hladil lica, spanky, celo, viecka. Palcom prechadzal po koralovocervenych perach a prstami druhej ruky jej zahrabol do zlatisteho vodopadu ziaricich vlasov. Ani si nevsimol že do oci sa mu zacinaju opat tlacit slzy. Tentoraz vsak slzy stastia. * Tessa.* vydychol este neveriaco pretože sa len pomaly spamataval z toho co sa odohralo tak nahle. * Ty nie si mrtva...* slova sa mu zasekli v hrdle no rukami sa stale dotykal jej tvare akoby sa stale potreboval ubezpecovať, že je skutocna, z masa a kosti. Jeho Tessa.* Myslel som, že...ach, Tessa.* Vsetka naruzivost, vasen jeho povahy aka sa v nom len nachadzala sa prejavila v tom jednom, jedinom bozku. Pritiahol si Tessinu tvar k sebe a lacnymi perami sa vrhol na tie jej, sladke a podmanive. Bozkaval ju akoby už len samotny bozk mohol predlzit zivot a stonasobit nesmiernu silu lasky , ktoru k nej citil a ktorej vedečl, že nikdy neochladne. Bol si tym isty, vedel to, citil to. Postupne sa jeho bozk staval jemnejsim a neznejsim až si nakoniec Tessu len tisol k svojej hrudi, v ktorej mu srdce sialene udieralo o rebra akoby chcelo vyskocit a prudkymi nadychmi jej jej zlahka rozvieval pramienky vlasov. Teraz ked ju bezpecne držal v naruci zacala sa mu otvarat mysel a z nej sa drali privali otazok, na ktore chcel poznat odpovede. Nestihol sa vsak už nic opytat pretože v tej chvili sa odkialsi zniesol takmer sialeny vykrik plny nenavisti. Ranien, ktora dovtedy musela stat na vrchu schodiska teraz rychlym krokom mierila k nim a zlobou planucim pohladom, aky Cass u nej este nevidel, kricala na straže aby ich oboch zabili. Lenže ani jeden muz sa nepohol aby vykonal jej rokaz. Horuckovito gestikulovala a kliala ako pohan pouzivajuc nadavky toho najhoršie zrna pricom stale mierila cez nadvorie k nim. Cass sa postavil pred Tessu a svojou sirokou hrudou ju celkom zakryl. Ak Ranien skutočne boal na pricine tej bolesti, ktoru si obaja, Tessa aj on museli prezit, mal chut rozthnut ju holymi rukami a predovsetkym uz nikdy nedovoli aby Tesse niekto ublizil. Uz nikdy! Jeho tvar predtym plna citu a znovuobajvenej radosti sa teraz opat premnila na kamen a z kamena na ocel len co sa Ranien ocitla k nim tak blizko aby jej mohol vidiet do oci.*
- Si moj a nikto mi ta nezoberie ani tato blazniva krpata zaba!- zvrieskla Ranien a jej hlas trhal usi. - Nikdy to nedovolim! Nikdy! Si iba moj! Len moj, pocujes?!- Ranien si siahla za opasok a vytrhla spoza neho dyku no Cass ju predbehol jednym skokom sa ocitol pri nej. Chytil ju za zapastie až Ranien sykla od bolesti a noz pustila. Naostrena cepel dopadla na dlazdice nadvoria a tupa cinkla o ich povrch nasledovana tlmenou ozvenou, ktora rychlo utichla v Cassovych slovach, ktore vyslovil s takou nenavistou aku v jeho hlase este nikdy nebolo pocut.
- Ty! To si bola ty Ranien?! Priznaj sa iank ta namojdusu zaskrtim rovno tu!- Cass aby dolozil svoje slova len silnejsie zovrel Ranienino zapastie až sa trochu prikrčila no pohlad mala nacisto sialeny ako boli aj jej dalsie slova, pretože ak by mala len trochu rozumu neprovokovala by Cassa, ktory sa už ledva držal aby jej jednu nevlepil. Nikdy predtym neudrel ženu a ani by to nurobil keby prave teraz dokazal triezvo uvazovať. Ranien sa takmer podarilo znicit mu zivot už po druhykrat a nielen jemu. Ved cely tyžden držala Tessu ako zviera a podla toho v akom bola Tessa stave sa o nu ani poriadne nestarala. Ved bola zranena!
- Prečo si nou taky posadnuty?! Boal som si ista, že som ti urobila len sluzbu ked som nam ju odpratala z cesty. Je to len obycajna mala pobehlica!-
-Tak dost!- Cass zreval až sa Ranien podlomili nohy a keby ju nedržal tak pevne celkom by sa zviezla na kolena. Pri dalsich slovach zatinal zuby a sval na sanke mu v hneve vystupil crtajuc sa mu pod pokožkou ako temna hrozba.
- Jedina pobehlica, ktora tu stoji si ty! Preklinam den ked nas spolu zasnubili a dakujem za den ked si sa rozhodla roztiahnut nohy pred inym muzom, pretože vtedy sa mi konecne otvorili oci!- zaucho ktore vzapati dostal bolo plne urazenej pychy no pre neho to bolo len potvrdenie, že dosiahol to co chcel.
- Ty uboziak! Si len obycajna nula a vždy si bol. Myslela som si, že teraz ked si postupil sa niečo zmeni ale zo spiny sa nikdy nestane niečo viac! Mal si byt vdacny že som si ta vobec vsimla ty panghart! Nemysli si že to neviem!- Ranien sa z hrdla vydral skripavy smiech. Vedela, že Cass ju neudrie aj keby povedala neviem aku ohavnost a prave to teraz urobila. Udrela na citlivu strunu a ako ocakavala Cass sa stiahol pretože narazil na hranice svojho ovladania. Pustil jej zapastie a nesetrne ju od seba odstrčil až sa takmer podtkla na vypuklom povrchu dlazdic, ktorymi bolo vysadene cele nadvorie.*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Tessa Scrad
chovankyňa
avatar

Female
Počet príspevkov : 915
Rasa : mimozenšťan
Vek postavy : 14.3. 22 rokov
Povolanie : 6 zmysel

OdoslaťPredmet: Re: Vesmírna loď   Po máj 26 2008, 10:53

*Mlčala. Nemala ani tušenia čo všetko sa mu v tej chvílu muselo preháňať hlavou. Týždeň pre neho bola mŕtva, týždeň žil v presvedčení že umrela a nikdy sa nevráti späť. Ona si to myslela len chvíľu a jej srdce akoby sa rozpadlo, akoby ho už ani nemala. On to musel trpieť celý týždeň, nielen chvíľu ako ona. Nedokázala už ani len prehovoriť, slzy šťastia sa jej kotluľali po tvári, pevne sa ho držala, cítiac jeho zovretie. Cítila ako mu bilo srdce, ako sa zapotacal, cítila každé zachvenie. Keď si ju k sebe pritiahol, oči jej zažiarili láskou a šťastím. Aj ona to chcela urobiť len čo ho zbadala, no len pre prvotný šok ktorý ho čakal len čo ju uzrel, to neurobila. teraz keď sa však pomaly spamataval, bolo jej to už jedno. Ruku mu vsunula do vlasov vychutnávajúc si konečne to čo jej ten týžden bolo odopierané, nielen bozky ale aj samotný Cass. Videla že otvára ústa, že sa jej chce už niečo spýtať, no námestie preťal krik. vedela komu ten hlas patrí ani sa neotočila. k nenávisti jej stačilo len ju počuť, nie ju vidieť. no aj obraz sa čochvíľa dostavil, stačilo sa pozrieť na blížiacu sa ženu. zovrela päste, tá žena sa nemienila zataviť kým ich nezabije. chcela na to Cassa upozorniť, no nemusela. všetko sa odohralo neuveriteľnou rýchlosťou, no vnímala všetko. dýku, Cassovu rýchlu rekaciu, krik, urážky...všetko. zlosť v nej narastala, zúrila a to posledné čo povedala, ked urazila Cassa, zúrivo sa pohla z miesta a chladne na ňu pozrela*jediná nula si tu TY, ty odporná štetka!*skríkla na ňu a pár krokmi zastavila pri nej a celoou silou ktorú v sebe našla jej päsťou vrazila do tváre. *ani netušíš ako dlho som túžila toto urobiť*zasyčala na ňu a zvrtla sa, až jej zaviali blondaté vlasy. prešla ku Cassovi, chytila ho za ruku, preplietla si s ním prsty a pozrela na nu*jediná špina si tu ty! nemáš právo na na nikoho kričať, všetko čo si v živote urobila si urobila cez postel nejakých vysoko postavených chlapov takže neviem čím sa chceš chváliť! nie si nič iné len pobehlica!*kričala na ňu zúrivo, silno sa držiac Cassovej ruky, ktorá jediná ju držala na mieste aby sa k nej nerozbehla a nepustila sa do nej.*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Cassian Scrad
Kapitán lode
avatar

Male
Počet príspevkov : 936
Rasa : mimozemšťan
Vek postavy : 30 rokov
Povolanie : kapitán Thanatosu

OdoslaťPredmet: Re: Vesmírna loď   Po máj 26 2008, 19:33

/ Tessa pomstitelka lol! Ta jej sadla Wink /


* Ranien ani nemala cas spamatat sa z prveho soku a hned tu bol druhy. Ked zacitila uder na svojom lici zapotacala sa až celkom spadla na dlazku. Vlasy sa jej uvolnili zo zloziteho ucesu a prekryli cast jej tavre teraz horiacu ponizenim a nenavistou. Cela jej povest, ktoru mala na Ar Sawraine tak staroslivo vybudovanu sa zrutila ako domcek z karat len co prisiel hurikan Tessa a vsetko zmietol do kanala plneho toho najhoršieho bahna a spiny. Vedela že sa zahrava s ohnom a ked si už myslela že ten plamen skrotila popalil jej vsetky prsty a premenil jej sny na popol. Pomaly sa pozviechala spat na nohy vedoma si toho ako na nu vsetci vypliestaju oci. Nenavidela ich!
- Nemate nic ine na robote vy banda ozarnov?! - zvrieskla na vojako, ktory okolo nich vytvorili akysi polkruh a zabavali sa na jej nestasti. Z rozbitej pery jej vytekal pramienok sytej cervenej krvi, ktory si vsak hned spakrky zostrela no na tavri jej to vytvorilo len vacsiu stopu.
- Ty...- chcela pokracovat no v tom ju zarazil hlas Liortusa Grolana plny rozhodnoti a autority, ktora sa nemohla len tak ignorovat. Ranien si myslela že Liortus jej jej posledna nadej ako sa z tejto situacie ako tak dostat, ale ked sa k nemu otočila s nevinnym vyrazom na tvari zistila že pocul vsetko co si pred malou chvilou vykricali. A to mohlo znamenat len jedno...Liortus teraz zistil, že vobec nie je take neviniatko na ake sa cele tie roky hrala. Vlastny hnev z porazky jej celkom zatemnil rozumne uvazovanie.
- Lejlian!-
Ranien sa hlboko uklonila pre velitelom, ktory sa par krokmi ocitol rovno pred nou.
- Ano moj pane?- hlas sa jej chvel od potlacanych emocii a vedela, že tentoraz jej to už len tak neprejde. Vedela to ciastocne z velitelovho hlasu no ked jej palcom zodvihol tvar aby jej mohol vidiet do oci, aj z jeho vyrazu, ktory bol chladny a neuprosny ako lad.
- Sklamala si ma Lejlian. Velmi si ma sklamala. ..Straže odvedte ju!- Liortus sa trochu pootocil a s pohladom stale upretym do Ranieninych oci dal pokyn vokajom stojacim za jeho chrbtom, ktory sa okamzite pohli Ranieninym smerom. Ranien tam len tak stala a cakala no ked jej jednem z muzov chcel zviazat ruky za chrbtom len ho od seba nahnevane odsotila, hlavu zodvihla vysoko ako kralovna a bez jedineho slova sa pobrala so strazami v patach smerom k palacu. Este nebolo vsetko stretene to vedela. To bola jej sanca. Zila tu prilis dlho aby jej Liortus niečo urobil.
Kym Ranien kracala prec z nadvoria Cass si pritiahol Tessu k svojmu boku a odmietol by ju pustit nech uz by sa stalo cokolvek. V tejto chvili vedel len to, že Ranienina posadnutost ziskat to co chce bola taka velka, že nevehala znicit dva ludske zivoty a znicit ich na trosky. Chcel byt s Tessou konecne sam, ved si mali toho tolko co povedať no Liortus sa k nim priblizil a po dlhsej chvili zamyslenej odmlky sa predsa len ozval.
- Kapitan prosim prijmite moje hlboke ospravedlnenie za ten strasny omyl a vy madam...- Liortus sa otočil k Tesse, po ocku si ju premeral takmer otcovskym pohladom a pokracoval- ...prosim tiež odpustite to strasne nedorozumenie, ktore vam sposobilo tolko bolesti. Som nemsierne pocteny, že sa s vami predsa len možem stretnut...- velitel chytil Tessu ruku do svojej teplej dlane a prilozil si ju k peram. Cass na to nic nepovedal len neurčito kyvol hlavou a oci satle upieral na Tessinu tvar akoby sa jej nemohol nabazit. A to ani nemohol. Po takom dlhom case bez nej....myslel si že to uz dlhsie nevydrži a unesie ju z toho prekliateho nadvoria niekam kde budu iba oni dvaja.*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Tessa Scrad
chovankyňa
avatar

Female
Počet príspevkov : 915
Rasa : mimozenšťan
Vek postavy : 14.3. 22 rokov
Povolanie : 6 zmysel

OdoslaťPredmet: Re: Vesmírna loď   Po máj 26 2008, 19:52

/som sa načakala kým dostala do zubov Very Happy/

*Bola nadmieru spokojná, že po týždni utrpenia stála na slnku, hľadiac z vrchu na ženu ktorú z duše neznášala. ešte viac bola spokojná, ked sledovala ako ju stráže vedú preč. a jej spokojnosť vzrástla do nekonečnej výšky, len čo zacítila Cassov dotyk, ktorý si ju ťahal k sebe bližšie. tak veľmi za posledné dni túžila po jeho dotyku, že sa jej to zdalo ako nádherná rozprávka, teraz keď ho mala vedľa seba, ked ju držal a nehrozila im nijaká Ranien ani nikto iný. Položila si hlavu na jeho rameno, unavene hľadiac pred seba, túžiac Cassa znovu objať. nevedela sa dočkať kedy sa s ním porozpráva, chcela vedeiť čo sa za ten čas udialo, chcela sa s ním prejsť po slnku, niekde kde by bol kľud a pokoj, no to sa nedalo, pretože do očí jej udrela postava muža ktorý ich vlastne zbavil tej potvory. len ťažko zdvihla hlavu z Cassovho pleca a pozrela mužovi do tváre, ktorý sa im začal ospravedlnovať. netušila kto to je, no zjavne podľa toho čo povedal usúdila, že s Cassom strávil nejaký čas. zachvela sa ked jej zobral ruku, oveľa radšej by sa držala Cassa, no neurobila nič, nechala ho nech povie čo má na srdci a rýchlo prikývla*nemôžete za to...*prehovorila tichým hlasom. toho muža nikdy predtým nevidela, nemohol za to akého hada si choval, nemohol za to čo sa stalo a nemienila z toho nikoho vyniť. bolo jej to vlastne jedno, kým Cass žil, bolo jedno kto za to mohol, teda kým bola potrestaná Ranien, bolo jej to jedno. na jeho dalšie slová nereagovala, nevedela čo by na ne mala povedať. jemne, tak by to nezobral ako nejakú urážku si vytiahla ruku z tej jeho, a omotala ju okolo Cassovho pásu. pootočila k nemu zelené oči, ktoré sa ešte stále leskli a hľadela do tých jeho. v tej chvíli jej bolo jedno že tam stojí nejaký kapitán či hockto iný, pohla sa k nemu a s privretými očami ho pobozkala, nie však dlho, pretože potom odlepila pery z tých jeho a rozplakala sa mu na pleci*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Cassian Scrad
Kapitán lode
avatar

Male
Počet príspevkov : 936
Rasa : mimozemšťan
Vek postavy : 30 rokov
Povolanie : kapitán Thanatosu

OdoslaťPredmet: Re: Vesmírna loď   Po máj 26 2008, 20:09

* Liortus ktory videl, že je medzi nimi celkom zybtocny dal nebadany pokyn strazam aby sa rozisli a on sam sa pobral tym istym smerom akym pred chvilou odkracala aj Ranien. Bezpochyby bude este dost casu aby si s kapiitanom vyjasnili okolnosti a udalosti tohto pobedia, pretože Liortus vedel, že tak rychlo mlady kapitan ani jeho priatelka neodidu. Vlastne bol tomu rad. V určitom zmysle slova sa citil zodpovedny za Lejlianine skutky, pretože uz dlhsi cas ju mal pod dohladom, ale nidky sa neprejavila jej skutocna povaha. Až teraz. Bude mu mat este vela co vysvetlovat , ale tentoraz sa nenacha oklamat jej lzivymi slzami, ktore mozno ani neboli slane, ale celkom bez chuti a bez ducha ako aj telo ich majitelky.
Cass už dlhsie nevnimal svet okolo seba len co sa mu Tessa zahadela do oci. Myslel si, že už nikdy v zivote neuvidi tu sytu zelenu farbu, ktoru si tak zamioval a ktora mu prve dni bez nej, este na Thanatose, kradla spanok. Opat zodvihol ruky k jej tvari a nezne ju zacal hladit. Dotykal sa jej stale a nemohol s tym prestat. A ani nechcel. Ked sa mu potom rozplakala na pleci tuho si ju k sebe privinul a tichym hlasom jej sepkal do ucha upokojujuce slova nevediac ci nimi chce upokojit nielen Tessu, ale aj seba.* Ššš, už je to dobre, už je to dobre.* na celo jej vtlacal nezne bozky a rukami ju hladil po chrbte stale si ju k sebe pritiskajuc akoby tuzil len po tom aby sa Tessino telo stalo sucastou toho jeho a naopak. * Už ťa nikdy nencham samu...milujem ťa, tak velmi ťa milujem.* zrazu sa trochu zohol a zobral Tessu do narucia. Jeho nohy ho viedli same pretože on stale iba hladel do tvare ženy, ktora sa mu vratila do zivota a mala ho cely vo svojich rukach.*


Naposledy upravil Cassian Scrad dňa Po máj 26 2008, 20:24, celkom upravené 1 krát.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Tessa Scrad
chovankyňa
avatar

Female
Počet príspevkov : 915
Rasa : mimozenšťan
Vek postavy : 14.3. 22 rokov
Povolanie : 6 zmysel

OdoslaťPredmet: Re: Vesmírna loď   Po máj 26 2008, 20:22

*trvalo jej dosť dlho kým jej vzlyky dozneli a bola schopná sa mu znovu pozrieť do tváre. na mihalniciach sa jej ligotali slzy, no už jej netiekli z kútikou očí*aj ja ťa milujem*prehovorila sa trasúcim hlasom.*tak veľmi som sa bála že ťa už nikdy neuvidím...vedela som že ked jej dám tie známky budeš veriť že som umrela...bála som sa že odídeš a ja už nikdy...*no vetu už nedokončila. nemusela ju dokončovať, nepochybovala o tom že cass bude chápať jej pocity. ked ju zdvihol, zareagovali v nej dva pocity, a jedne z nich jej hovoril nech ho nenechá namáhať sa. vyzeral unavene, musel sa cítiť slabý a nechcela aby sa namáhal a nejako si ublížil*nemal by si sa namáhať...vyzeráš unavene*prešla mu dlaňou po líci, vychutnávajúc si tento dotyk, aj ked hľadela do jeho očí, ktoré z nej nespúšťal*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Cassian Scrad
Kapitán lode
avatar

Male
Počet príspevkov : 936
Rasa : mimozemšťan
Vek postavy : 30 rokov
Povolanie : kapitán Thanatosu

OdoslaťPredmet: Re: Vesmírna loď   Po máj 26 2008, 20:38

Nevyzeram o nic unavenejsie nez ty.* pery sa mu trochu nadvihli v usmeve no jeho pohlad bol ustarosteny. Na nom vobec nezalezalo. Jedine co teraz potreboval ako sol bola myslienka na to, že Tessa je pri nom a citi sa dobre. Pobozkal ju nezne na nos a niesol rovno do zahrady ohbohnanej vysokym zivym plotom z nepreniknutelnej hradby kroviteho listia.* Ten cas bez teba...už by som ti nidky nechcela zazit Tessa. Vtedy ked mi Ranien dala tie znamky posldny kusok nadeje zo mna vyprchal, pretože ak som ta nemohol vidiet tie znamky boli dokazom, že...* hlas sa mu zasekol v hrdle anemal silu dokoncit tie temne myslienky, ktore mu uz bezmala tyzden bludili hlavou.* Vedel som, že by si sa ich nikdy len tak nevzdala. Ako ta Ranien k tomu donutila?* bez toho aby ju videl už len spomienka na ženu, ktora sa mala stat kedysi jeho zenou sa mu hnevom zaleskli oci. Posadil sa na lavicku pod kosatou korunou duba, ktory vhal okolo seba kruhovity tien a Tessu si posadil do lona. Rukami ju objal okolo pasa, zatvoril oci a tvar si vnoril do jej zlastistych vlasov. Opajal sa jej pritomnostou a nebyt toho co vsetko tomuto okamihu predchadzalo myslel by si ž esa prave zobudil z nocnej mori a teraz je stastie opat pri nom. Nedalo sa slovami vyjdarit co vsteko citil v tom jedinom kratom okamihu a co nadalej citil teraz. Miloval Tessu snad este viac nez predtym a to uz vtedy si myslel, že jeho laska už nemože byt vacsia.* Vsetko mi prosim povedz a nevynechaj ani jedinu minutu z toho tyzdna. Chcem vediet vsetko, vsetko co si robil, pretože mam pocit akoby ma niekto obral o tyžden zivota ked som nemohol byt s tebou.*s tichol a cudoval sa sam sebe ako lahko sa Tesse priznava zo svojich citov, ale laska robi zazraky a pre neho už vykonala nejeden.*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Tessa Scrad
chovankyňa
avatar

Female
Počet príspevkov : 915
Rasa : mimozenšťan
Vek postavy : 14.3. 22 rokov
Povolanie : 6 zmysel

OdoslaťPredmet: Re: Vesmírna loď   Po máj 26 2008, 20:49

vyzerame ako dvaja motáci*usmiala sa, nevediac kde vzala také slovo. bola rada že sa cass usmial, túžila vidieť ten úsmev.*Povedala mi že ak nebeš jej, nebudeš nikoho...*začala potichu, akoby tie slová nemohla vysloviť hlasnejšie*ak by som jej ich nedala, nechala by ťa umrieť...nepochybovla som o tom že by to urobila...*prehovorila ešte tichšie. aj ked ranien bola niekde preč, vediac že je niekde tam za múrmy ju trochu znepokojovalo. utiekla ona, mohla to dokázať aj ranien, predsa len sa tam vyznala lepšie.*sedela som v okne a hľadel na námestie*povedla už hlasnejšie. to bol vlastne skoro celý jej týžden, hľadenie z okna ktoré prinieslo ovocie. nebyť toho okna, nikdy by ho nezbadala a nikdy by sa nepodujala na útek.*a ked som sa dokázala prinútiť zliezť z okna, robila som niečo čo si už možno ani nepamatáš že sme sa dohodli...*usmiala sa a siahla do pravého vrecka. bol tam poskladaný vyšitý obrázok. teraz ked mu ho mala dať, mala pocit že si mala dať viac záležať, no aj tak mu chcela ukázať*lístok na jazdu snov*povedala rozprestrla výšivku tak aby ju mohol vidieť. no to nebolo všetko čo mu v tje chvíli chcela dať. trochu sa pohla, aby mu mohla hľadieť do tváre a z druhého vrecka vytiahla kus červenj látky.*ale ako by si vyzeral na tej motoreke bez tohto...no neviem*oči jej zažiarili šťastím aj láskou zároven, ked mu zaviazala na krku smrťkovú šatku*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Cassian Scrad
Kapitán lode
avatar

Male
Počet príspevkov : 936
Rasa : mimozemšťan
Vek postavy : 30 rokov
Povolanie : kapitán Thanatosu

OdoslaťPredmet: Re: Vesmírna loď   Po máj 26 2008, 21:06

* Zobral do ruk jemne platno a opatrane ho vystrel na kolene. Boli na nom vysite nadherne biele tulipany možno aj krajsie nez tie skutočne. * Naucila si ma milovat a to nielen teba ale aj tieto kvety. Nezabudol som na to, co som ti slubil.* zasmial sa tichym akoby zamyslenym smiechom, ktory zjemnoval usmev odrazajuci sa v jeho ociach. A ked na krku znovu pocitil jemny dotyk cervenej latky len chytil Tessinu ruku, otočil ju dlanou nahor a vtisol jej do nej nežny bozk. V malych bozkoch takto presiel až na Tessino hrdlo, cez lica až na pery, ktore si podmanil svojim bozkom. Za ten cas ked sa ich pery dotykali a jazyky sa im stretavali v podmanivom tanci lasky zvliekol si z krku vojenske znamky.* Tiež ti chcem niečo vratit.* zlahka odhrnul Tessine vlasy z jej pliec a prevliekol jej retiazku na krk.* Ale toto Tessa...* chytil nežne jej ruku a prilozil si ju k svojmu srdcu.*...ti patri bezvyhrady. Už navždy. Nemozem ti povedat ako som sa citil ked som si myslel, že si mrtva, pretože nie som basnik, ktory by vedel svoje pocity zaobalit metaforami, ale som muz, ktory ma toho viac ako tisic prazdnych slov. Teba.* objal Tessu a upokojujuco ju zcal kolisat v naruci.* Do smrti budem dakovat Bohu, že mi ta vratil.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Tessa Scrad
chovankyňa
avatar

Female
Počet príspevkov : 915
Rasa : mimozenšťan
Vek postavy : 14.3. 22 rokov
Povolanie : 6 zmysel

OdoslaťPredmet: Re: Vesmírna loď   Po máj 26 2008, 21:24

*Pozorovala jeho tvár, pričom každým jeho úsmevom sa aj ten jej zväčšoval. BOlo to pre nu akoby sa skončila nočná mora, ktorý trvala dlhšie ako iba jednu noc, dlhšie než všetky zlé sny ktoré sa jej snívali. Keď zacítila jeho pery, s úsmevom čakala kým sa dostane až k tým jej. Vtedy privrela oči, nevnímajúc nič naokolo, iba si vychutnávajúc to čo teraz mala. Bolo úžasné sedieť mu v lone, cítiť jeho vôňu, dotyk, pery a popri tom si ešte aj vychutnávať sladký bozk.*Ďakujem*zašepkala a chytila do rúk kovové známky, prisahajúc si, že už nikdy ich nikomu nedá. Ruku si nechala priložiť k silno tlčúcemu srdcu, pridržiavajúc si ju tam, cítiac z toho tlkotu život a lásku. ona poznala slová ktorými by vyjadrila to ako sa cítila kým si myslela že zomrel - živá mrtvola, no tie nevyslovila nahlas, zamkla ich vo svojej mysli niekam do tmavej komory, aby nechala miesto pre to krajšie zo svojho života.*Cass*prehovorila chvejúcim sa hlasom, no teraz nie od potláčaného plaču*mám v hlave toľko myšlienok že len ťažko dokážem vypustiť z úst niečo rozumné, no chcem aby si vedel že ťa milujem a radšej by som celý život zostala zavretá v tej veži než ťa videla trpieť...*dokončila, oprela si hlavu o jeho plece a privrela oči*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Cassian Scrad
Kapitán lode
avatar

Male
Počet príspevkov : 936
Rasa : mimozemšťan
Vek postavy : 30 rokov
Povolanie : kapitán Thanatosu

OdoslaťPredmet: Re: Vesmírna loď   Po máj 26 2008, 21:32

* Cass len jemne pokrutil hlavou a s perami opretymi o Tessino celo odpovedal.* Nemysli uz na tu hrozu, teraz uz nie.* prstami sa pohraval s pramienkami jej vlasov a dlho tam len tak sedel bez slova, drziac Tessu v naruci a mysliac len na to jedno. Ziva. Je tu. S nim a miluje ho. Co viac by si este mohol zelat?* Pozrel sa ti na to rameno doktor?* ozval sa po dlhsom mlcani a ruku zlahka prilozil k Tessinmu plecu.* Som riadny sebec. Chcel som ta len pre seba, ale musis si oddychnut ved si toho tolko prekonala...
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Tessa Scrad
chovankyňa
avatar

Female
Počet príspevkov : 915
Rasa : mimozenšťan
Vek postavy : 14.3. 22 rokov
Povolanie : 6 zmysel

OdoslaťPredmet: Re: Vesmírna loď   Ut máj 27 2008, 05:03

*Nebola si istá či mu ma na jeho otázku odpovedať. bola si istá že ju ihned pošle k doktorovi, len čo povie pravdu. No klamať nemohla a tak len pokrútila hlavou*nepovedala som im o zranení*vzdychla si*nebolo treba...*dodala pre istotu. cítila občas bolesť v ramene, no nebolo to nič čo by nezvládla alebo by jej robila starosti.* a nie si sebec *usmiala sa pokojne*mala som týžden na to aby som ležala v posteli, ale ani jediný raz som sa necítila takto dobre ako teraz*prehovorila úprimne. teraz ked ho mala pri sebe, cítila sa akoby sa znovu narodila, aj ked pocitovala únavu, kým ju držal, bolo jej to jedno*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Cassian Scrad
Kapitán lode
avatar

Male
Počet príspevkov : 936
Rasa : mimozemšťan
Vek postavy : 30 rokov
Povolanie : kapitán Thanatosu

OdoslaťPredmet: Re: Vesmírna loď   Ut máj 27 2008, 19:17

To možem povedat aj ja.* spokojne sa usmial s pohladom upretym do Tessinych oci no po chvili sa predsa len zodvihol držiac ju stale v naruci.* Ale aj tak si potrebujes oddychnut a nechcem nic pocut. No vopred ta upozornujem, že sa nechystam od teba vzdialit ani na minutu.* pobozkal ju s usmevom zlahka na pery a zamieril k bocnemu vchodu do palaca. Mal v umysle odniest ju do svojej izby a keby aj mal niekto nejake pripomienky bolo by mu to srdecne jedno. Teda pokial by to bolo jedno aj Tesse...Za ten cas, kym kracal hore schodiskom vyrozpraval Tesse ako to bolo s Liortusom Grolanom a že to bol prave on, ktory sa jej pred niekolkymi minutami ospravedlnoval dole na nadvori. Strucne zhrnul aj to ako to bolo s Ranien a dni potom, ale kedže nemal velku chut zotrvavat pri podobnych uvahach radsej si zacal Tessu laskylpne doberať.* Asi by som mal najskor poupratovat kym ta dovediem do svojej izby.* zasmial sa ked sa ocitli pred dvojkridlovymi ornamentalne vyrezavanymi dverami.* No mam lepsi napad.* opatrne Tessu postavil na nohy a rukou si siahol ku krkku aby si odviazal lebovanu satku. Presiel za Tessin chrbat, naklonil sa až jej teplym dychom posteklil pokozku na krku a pomaly jej latkou previazal oci tak aby nic nevidela.* Poznas hru na slepu babu?* koncekami prstov jej zozadu pohladil lice a druhou rukou otvoril dvere.*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Tessa Scrad
chovankyňa
avatar

Female
Počet príspevkov : 915
Rasa : mimozenšťan
Vek postavy : 14.3. 22 rokov
Povolanie : 6 zmysel

OdoslaťPredmet: Re: Vesmírna loď   Ut máj 27 2008, 19:32

*Za ten čas čo ju niesol preč ho počúvala a občas niečo povedala, reagujúc na jeho slová. Bola rada že si ju nesie k sebe, lebo do tej veže by sa už nevrátila ani keby tam bol celý poklad. Jediný poklad ktorý ju teraz zaujímal bol ten, ktorý ju držal v narúči.*ale ale...*zasmiala sa*niekto si po sebe neuratuje*uškrnula sa, aj ked jej to bolo tak srdečne jedno*ale nemusíš sa hanbiť*zasmiala sa, a nechala ho nech jej zaviaže oči*poznám, teda približne...aj ked ak sa nemýlim, hrávajú to viac ako dvaja ludia...no upozornujem ťa, že nikto iný mi tu nechýba*uškrnula sa a ked už nič nevidela sa len otočila a rukou mu prešla k lícu. potom sa postavila na špičky a našla jeho pery aby ho pobozkala*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Cassian Scrad
Kapitán lode
avatar

Male
Počet príspevkov : 936
Rasa : mimozemšťan
Vek postavy : 30 rokov
Povolanie : kapitán Thanatosu

OdoslaťPredmet: Re: Vesmírna loď   Ut máj 27 2008, 19:57

Toto je celkom nova slepa baba.* zahlasil dolezito a v hlase mu zaznel vesely usmev, takmer az smiech.* Velmi specialna len pre dve osoby.* pomohol Tesse vojst dovnutra izby pricom nohou dvere za sebou zlahka zabuchol.* Pockaj tu, ja sa hned vratim.* zasepkal jej do ucha a posadil ju do velkeho kresla pri okne, v ktorom sa jej utla pstava takmer cela stracala. Casss sa pobral smerom do kupelne a cestou zo stola zobral aj misu s ovocím. Tak aby Tessa nevedela co robi zatvoril za sebou dvere a napustil vanu prijemne teplou vodou. Z policky nad umyvadlom zobral vysoku sklenenu flasku naplnenu vonnou solou a trochu z nej nasypal aj do kupela. Okamzite bolo odvsadial citit lahku levanudulovu vonu, ktora nevtieravo hladila zmysli. Ked bolo vsetko pripravene vratil sa po Tessu a chytiac ju za obe ruky zacal ju viest do kupelne. Mal v umysle dosiahnut to aby sa Tessa uplne uvolnila a aby zabudla na prezite hrozy. A nic nie je lepsie ako upokojujuci kupel. * Co myslis? Aky mam s tebou mysel?*zasepkal otazku do Tessinho ucha len co sak nej sklonil a rukami jej objal utly driek.*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Tessa Scrad
chovankyňa
avatar

Female
Počet príspevkov : 915
Rasa : mimozenšťan
Vek postavy : 14.3. 22 rokov
Povolanie : 6 zmysel

OdoslaťPredmet: Re: Vesmírna loď   Ut máj 27 2008, 20:07

*Zvedavosť v nej narastala*Nemal by si provokovať moju zvedavosť*zasmialaa sa ked zostala sedieť v kresle. oprela sa o operadlo a čakala. čakanie a trpezlivoať, dve vlastnosti ktorými moc neovplývala, no aj napriek tomu sa udržala aby mlčala a nechala ho nech už robil čokoľvek. ked zacítila jeho ruky, úsmev na tvári sa jej rozšíril jemnú úsmev. veseo aj ked opatrne kráčala za ním, zvedavá čo ju čaká. cítila že prešli do inej miestnosti, no netučila do akej. cítila však jemnú vúňu, no aj napriek tomu ju nenapadalo čo s nou chystal urobiť*mám sa začať báť?*spýtala sa veselo a ruky si položila na tie jeho*no neviem neviem čo máš v pláne...ale určite sa to bude vymykať bežným činnostiam ktoré robievam*zasmiala sa*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Cassian Scrad
Kapitán lode
avatar

Male
Počet príspevkov : 936
Rasa : mimozemšťan
Vek postavy : 30 rokov
Povolanie : kapitán Thanatosu

OdoslaťPredmet: Re: Vesmírna loď   Ut máj 27 2008, 20:15

Tak to teda certovsky dufam.* zasmial sa veselo a spojil si s nou pery v dlhom neznom bozku.* Ale ak ma sstrach mozno by som ti pomohol opisovat co budem robit.* zasepkal Tesse zvodne pri perach a ozvala sa v nom stara znama tuzba. No tentoraz bola na rade Tessa aby sa jej celkom zmocnila ziadostivosť. Pri tom co mal v umysle sa len posumial a rukami presiel Tesse od pasa až pleciam zlahka ju postekliac na citlivej pokožke krku.*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Sponsored content




OdoslaťPredmet: Re: Vesmírna loď   

Návrat hore Goto down
 
Vesmírna loď
Zobraziť predchádzajúcu tému Zobraziť nasledujúcu tému Návrat hore 
Strana 37 z 40Choď na stránku : Previous  1 ... 20 ... 36, 37, 38, 39, 40  Next

Povolenie tohoto fóra:Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre.
Gyro :: RPG :: Uzamknuté témy-
Prejdi na: