RPG....objavte svet ktorý sa skrýva vo vesmíre...RPG
 
InfoDomovPortálFAQHľadaťRegistráciaZoznam užívateľovUžívateľské skupinyPrihlásenie

Share | 
 

 Tessa Montenegrová, 15.4 - Spomienky z minulosti nezmiznú

Zobraziť predchádzajúcu tému Zobraziť nasledujúcu tému Goto down 
AutorSpráva
Tessa Scrad
chovankyňa
avatar

Female
Počet príspevkov : 915
Rasa : mimozenšťan
Vek postavy : 14.3. 22 rokov
Povolanie : 6 zmysel

OdoslaťPredmet: Tessa Montenegrová, 15.4 - Spomienky z minulosti nezmiznú   Ut apríl 15 2008, 18:30



Boli to dva mesiace čo Jasson zomrel. Tessa ešte stále nerozprávala o tom dni, čo sa tam stalo, čo sa stalo jej a Jassonovi. Jediná osoba ktorá vedela pravdu bola Hanah. Tessa nikdy nešla na políciu, mlčala ako hrob. Bála sa ich, bála sa že sa vrátia, že ublížia jej, Hanah a každému kto sa im postaví do cesty. Rana sa pomaly zrastala a na jej mieste zostala dlhá červená jazva. Tessa sa snažila na ňu nikdy nepozrieť, pretože sa jej vždy vynorili odporné spomienky, krv, bolesť a smrť. Jazva sa jej tiahla od spodku brucha, našikmo dohora, na ľavej strane tela. Vždy keď ju náhodou zahliadla keď sa prezliekala alebo kúpala, zreničky očí sa jej rozšírili, akoby tam bola znovu.
„Tessa?“ začula dievčenský hlas.
„Čo je moja?“ spýtala sa a už po tretí raz v ten deň sa vytrhla z pochmúrnych myšlienok.
„Ideme von...na plaváreň“ oznámila jej a hodila jej plavky.
„Nejdem“ pokrútila hlavou.
„Ale ideš...už sa tu zatváraš dva mesiace a ja sa na teba nebudem ďalej takto pozerať. Stratila som brata no teba nestratím takže teraz si ich oblečieš, pretože ak nie, tak ťa tu vyzlečiem a je mi jedno ako sa budeš brániť“ zrušila ju Hanah a hrozivo sa k nej priblížila.
„Nedám si na seba plavky...bude mi...“
„TESSA“ vyprskal na ňu „tá jazva nikdy nezmizne a nevravím len o jazve ktorú ti vidno na tele!“
Hanah sa nad ňou týčila ako keby ju mala každú chvíľu naozaj začať prezliekať „to že ju budeš schovávať nikomu nepomôže! Dáš si plavky a bude ti ju vidno. Pôjdeš a budeš sa usmievať. Ak niekto bude na jazvu reagovať, dostane po hube alebo podľa situácie!“
„Fajn“ vyprskla rovnako ako ona a zobrala plavky do rúk.
Obliekla si ich, no ani zďaleka nebola spokojná. Dvojdielne ružovo – biele plavky nezakrývali to čo chcela. Jazva priam kričala do očí a nedalo sa ju prehliadnuť snáď ani slepému. Navliekla si na ne šaty a vyšla von, kde ju už čakala Hanah.
„No vidíš že to ide“ usmiala sa na ňu a viac menej ju vytlačila von.


Celou cestou mlčala. Boli čoraz bližšie k plavárni, čoraz bližšie k tomu aby sa musela vyzliecť do plaviek.
„Sme tu“ venovala jej Hanah zubatý úsmev a vystúpila.
„Hanah ja nemôžem“ zašepkala a nevystrčila nohy z auta.
„Tessa ak sa niečo stane, vrátime sa ...“ sľúbila jej.
Nakoniec prikývla a vyšla von. Bola to obrovská plaváreň, aj v apríli to tam už žilo. Všade sa ozýval smiech, čo ju len viac zneisťovalo, no aj tak stále kráčala ďalej, sledujúc uprene len jeden bod pred sebou, a to svoju kamarátku. V šatniach pobehovalo len pár dievčat, no ani jedna im nevenovala pozornosť.
„Zvládneš to“ drgla do nej Hanah a vyzliekala sa. Jej sa to však ľahko hovorilo, bezchybné telo, nijaká dlhá škaredá jazvy. Tessa tam stála a nemo na ňu hľadela. Až keď nadvihla obočie sa pomaly začala vyzliekať, až zostala stáť rovnako odhalená ako ona.
„Ja to neprežijem“ precedila pomedzi zuby...
„Prežiješ aj horšie veci“ potiahla ju von k vode.
Tessa sa najprv snažila zakrývať si časť brucha cez ktorú sa jazva tiahla, no to sa nedalo večne. Napokon musela dať ruky preč a nepokojne kráčať ku okraju bazénu. Cítila pohľady ktoré padali na jej telo a hľadela na mokré dlaždice.

„...vidíš ju...aká odporná rana“ začula chlapčenské hlasy.
„Asi by ju nemali púšťať do kuchyne...“

Nevšímala si to, radšej vliezla do vody, snažiac sa nepozerať na tváre ktoré na ňu upierali pohľady.
Po polhodine sa ako tak ukľudnila a prestala obzerať po okolí.
„Hanah? Idem si do šatne po uterák“ povedala rýchlo a skoro sa pridusila vodou ktorú do nej šplechla.
„NO bež a nie že sa stratíš“ uškrnula sa.
Vyliezla z vody, vyžmýkala si blonďavé vlasy a rýchlym krokom zamierila k šatniam.

„Ale ale“ začula sladký hlások za svojim chrbtom. Razom bolo okolo nej päť chalanov, možno o dva roky starších než bola ona.
„Čo chcete“ spýtala sa a nevedela kam smerovať pohľad.
„Máš pravdu...“ zhodnotil jeden „nebyť tej jazvy tak je to kus...“
„Vypadnite“ zavrčala na nich.
„Ale ale maličká, len nevystrájaj...ako si sa dostala k tejto jazve?“
„Daj mi pokoj“ odvrkla mu a snažila sa vyjsť z kruhu ktorý okolo nej utvorili.
„Nemusíš sa nás báť krpaňa, takej zjazvenej ozrute by sme sa nedotkli“ zasmial sa druhý.
„Veru, keď s niekým pôjdeš do postele, mala by si zhasnúť“ rozrehotal sa ďalší.
Prudko sa pohla dopredu a ani netušila ako, vbehla priamo do šatne. Po tvári jej stekali slzy. Stalo sa presne to, čoho sa bála...bola každému na odpor. Prezliekla sa a sadla si na zem, pričom hľadela na modré skrinky pred sobou. Už nemienila nikomu ukázať svoju jazvu, nedovolí aby jej niekto takto ubližoval...
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
 
Tessa Montenegrová, 15.4 - Spomienky z minulosti nezmiznú
Zobraziť predchádzajúcu tému Zobraziť nasledujúcu tému Návrat hore 
Strana 1 z 1

Povolenie tohoto fóra:Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre.
Gyro :: Iné :: RPG práce-
Prejdi na: