RPG....objavte svet ktorý sa skrýva vo vesmíre...RPG
 
InfoDomovPortálFAQHľadaťRegistráciaZoznam užívateľovUžívateľské skupinyPrihlásenie

Share | 
 

 Planéta Iliwian

Zobraziť predchádzajúcu tému Zobraziť nasledujúcu tému Goto down 
Choď na stránku : Previous  1 ... 5, 6, 7 ... 19 ... 32  Next
AutorSpráva
Lexie

avatar

Female
Počet príspevkov : 138
Rasa : ešte neviem
Vek postavy : 19 rokov

OdoslaťPredmet: Re: Planéta Iliwian   St september 03 2008, 19:29

*Ked zacíti že ju pomaly púšťa, opatrne spusti ruky späť k telu a s nič nehovoriacou tvárou mu hladí do oči. Ako si prirodzeným gestom Bryan odrhnie vlasy, oči jej zablúdia k jazve na jeho tvári. Predtým si ju nevšimla, no teraz oči zastavia práve na nej. Čert...nie nie je to čert...povie si ihned v duchu. Jazvy pozná, sama mala drobnú na členku, no nijako jej neprekáža, bola to len kratučká jazva po stretnutí sa s jednou z jej nie práve priatelských spolubývajúcich.* čo sa ti stalo?* spýta sa a po chvíli zdvihne ruku, no v polke zastaví akoby nevedela či si niečo také môže dovoliť. Napokon ale prstami prejde po jeho jazve a spýtavo mu pozrie do očí. Zrazu si niečo uvedomí a milo sa usmeje* nevyzeráš s ňou zle* skonštatuje a spomenie si na hrdinu z jej poslednej prečítanej knižky kde tiež ten muž mal jazvu. Vždy rozmýšlala ako môže taký človek vyzrať v skutočnosti, ked má jazvu na tvári, hlavne preto že v knihách píali že mnohé ženy sa tým mužovom vyhýbali, teda aspon kontaktu s očami...no jej sa vôbec nezdal strašidelný. Stiahne ruku späť k telu ale úsmev jej nezmizne zo skrehnutých pier*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Bryan Nicholas Ledon

avatar

Male
Počet príspevkov : 135
Rasa : mimozemšťan
Vek postavy : 21 rokov
Povolanie : pilot

OdoslaťPredmet: Re: Planéta Iliwian   St september 03 2008, 20:25

* Pokoj na Lexinej tavri ho pravdupovediac viac nez mierne vykolajil, ale snazil sa to neukazat na srtach svojej tavre aj ked stipka jeho prekvapenia predsa len presiakla von cez pohlad jeho oci. Myslel si, že sa ho opat zlakne lebo jazvy niektorí pokladali za diabolske znamenie a nemohol si byt stopercentne isty, že v nejakej Lexinej knihe nebude mat ten najhorsi zloduch rovnake znamenie ako on. Bol milo poteseni ked od neho zhnusene a s hrozou neodvratila tvar, ale usmievala sa na neho akoby sa nic nebolo stalo a ona pred sebou vidí celkom obycajnu tvar. Ten usmev ho hrial no nemohol v nom vyvolat tolko prijemnych pocitov naraz ako ked sa jej prsty dotkli zacervenanej znetvorenej kože na jeho lici. Privrel oci a ten dotyk akoby sa len znasobil na intenzite. Pokozku na tom mieste mal velmi citlivu a preto vnimal teplo, ktore salalo z Lexinej ruky ovela viac ako keby ho pohladila po zdravej casti tavre.* Takyto kompliment pocujem prvykrat.* usmial sa uprimne poteseni ked otvoril oci len co Lexie stiahla ruku. Neprestal sa usmievat ani vtedy ked jej objasnil priciny za akych k nej prisiel.* Jednoducho som nebol dost rychly a pri boji mi stihacku zasiahla nepriatelska strela. Vies ako sa hovori, že ked cloveka ukolisa do falosneho pokoja vlastna pycha velmi skoro dopadne z oblakov na tvrdu zem. U mna to bolo doslovne...
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Lexie

avatar

Female
Počet príspevkov : 138
Rasa : ešte neviem
Vek postavy : 19 rokov

OdoslaťPredmet: Re: Planéta Iliwian   St september 03 2008, 20:39

*AKo tam tak stojí, je čoraz viac zmätená. Ked sa ho dotýkala, mala pocit že sa mu tu páčilo a čo ju prekvapilo, nebolo to vôbec nepríjemné. Konečne chápe zmysel slov, robí to tak často ako sa mu páči. Prečo by t nerobil, keď dotýkanie bolo také príjemné. Ešte viac ju ale prekvapí, ked pozrie na nejakého okoloidúceho chlapa a skôr ju zaleje zhnusenie pre cigaretu v jeho ústach nech než niečo také ako ked sa mohla dotknúť Bryanovej tváre*nikto ti nepovedal že ti pristane?* spýta sa ho nechápavo. Netuší prečo, ale vôbec ju to nerozptyluje ani nevyvoláva nijaké nepríjemné predstavy.* ľudia okolo teba sú asi nevšímavý* pokrúti náhle nechápavo hlavou až jej mokré vlasy poskakujú okolo pliec* to čo si práve povedal som nikdy od nikoho nepočula, no rozumiem tým slovám* pokrčí plecami a pozorne mu pozrie do očí* musel to byť veľmi tvrdý pád...ved stíhačka lieta vo vesmíre...kam si padol?* vychrli na neho otázky lebo si to nevie predstaviť, ako mohol prežiť, ak by ho zostrelili v stíhačke* muselo to byť oveľa bolestivejšie než tá jazva...* povie tichším hlasom. Opatrne ho chytí za ruku a pohne sa, pretože jej začína byť zima, pretože mokré oblečenie ju nepríjemné chladí na už rovnako studenej pokožke*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Bryan Nicholas Ledon

avatar

Male
Počet príspevkov : 135
Rasa : mimozemšťan
Vek postavy : 21 rokov
Povolanie : pilot

OdoslaťPredmet: Re: Planéta Iliwian   Št september 04 2008, 19:38

* Lexine prve slová v nom vyvolali pobavenie pre nevinnost, ktora z nich prystila ako cista neskazena voda zo zemských hlbin. Jeho jazvu si práveže vsimalo vela ludi a nezriedka od neho odvracali rozpacite tvare. Akoby nechceli aby sa oni ale on sam citil pre tie pohlady neprijemne, opak bol vsak pravdou. Dokazal zniest skumavost, zvedavost aj odpor no iba vtedy ked jej mohol celit priamo zoci do oci...* Okrem mojej sestry si mi to povedala len ty.* jemne zdoraznil posledne slova a v ociach sa mu na kratky okamih zjavilo niečo nežne. Vzapati este doplnil odpoved na poslednu Lexinu otazku no slova mu skoro nevysli z ust ked ho nahle chytila za ruku a viedla k lodi pretože mu telom prebehlo zvlastne chvenie, nie vsak naprijemne ale naopak. Nechal sa nou viest a so starostou si vsimal jej uzimenu tvar ked sa jej mokre saty lepili na telo. Sam preto zrychlil krok aby boli cim skor v teple.* Mal som poskodeny jeden z motorv a druh yprestaval fungovat tiez. Na poslednu chvilu som takpovediac dopadol do hangara a narazil do zliatinovej konstrukcie. Ale zazil som aj horšie veci.* dodal vzapati rychlo aby Lexie nijako nevystrasil a uvolnene mavol rukou akoby take stavy zazival každy den. Lod pred nimi bola coraz vacsia až kym zretelne nerozoznal široky vstup, ktrým sa každu chvilu prestrieadli niekolko clenov posadky nakaladajucej potrebne suciastky a nahradne diely. Kedže najblizsie bola jeho izba a vedel že Jack bude určite v spolocenskej miestnosti zaviedol Lexie rovno tam. Len co otvoril dvere mohla si vsimnut, že izba ja zariadena najmna ucelne ale zutulnuju ju doplnky a drobnosti, ktore on a Jack podostvali do daru od fotiek rodiny v peknych ramikoch až po niekolko mensich crepnikov s kvetinami, kotre dostali od Rowan na odohnanie depresie. * Vies, že ti neublizim Lexie?* opytal sa ticho dievciny a pozrel sa dnu do izby. Nechcel urobit nic cim by ju odplasil a preto cakal ci sa sama rozhodne vstupit.*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Lexie

avatar

Female
Počet príspevkov : 138
Rasa : ešte neviem
Vek postavy : 19 rokov

OdoslaťPredmet: Re: Planéta Iliwian   Št september 04 2008, 19:40

(( napíšem už na lod Smile ))
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Alexander Axel Carpenter

avatar

Male
Počet príspevkov : 59
Rasa : Mimozemšťan
Vek postavy : 35
Povolanie : Lovec Odmien

OdoslaťPredmet: Re: Planéta Iliwian   Št júl 15 2010, 10:46

Prvé, čo som na planéte Iliwian videl, bol kozmodróm. Niekoľko pristávacích dráh pre vesmírne lode, všetko pekne čisté... prevzal som si svoju batožinu, obsahujúcu nejaké to moje oblečenie, pár nutností, a moje zbrane, zabalené do puzdra, ktoré bolo neviditeľné pre všetky letecké kontroly. Na všetkých skeneroch vždy blikli iba zelené kontrolky, napriek tomu, že taška obsahovala dve laserové pištole, Gaussovú sniperku, a stealth zariadenie. Do lode som si streľné zbrane nebral, ale mal som u seba niekoľko nožov, všetky dostatočne dlhé na prienik až do srdca...

Pred letiskom ma uvítal Iliwianský predvoj v podobe asi miliardy drobných trhových obdchodíkov. Parkovisko bolo kompletne zahádzané kusmi látky, na ktorých mali obchodníci vyložený svoj tovar. Na každej deke sedel obchodník, a vyhukoval do okolia, aký je jeho tovar úžasný. Niektoré obchodíky mali vyložené kotly, a grily, z ktorých stúpala lákavá vôňa. Rozhodol som sa trochu sa tu poobzerať. Prešiel som popri stánkoch s opekanými zemiakmi, holo-premietacími adaptérmi do PDA, zariadeniami na zväčšenie penisu, kiosku s ľahkými drogami ktorý voňal po maku... nič ma nezaujalo natoľko, aby som sa zastavil. Jeden vreckový zlodej sa mi pokúsil ukradnúť PDA. Zlomil som mu dva prsty.

Prehodil som si batoh cez rameno, a vyhľadal taxi-port. Nastúpil som do drobného vznášadla, na terminále som si zobrazil ponuku hotelov... jeden som námatkovo vybral, priložil PDA k vyznačenej ploche, prebehla platba... autopilot nahodil motor, a hladko ma odviezol do hotela. Budem si tu musieť zohnať bývanie, v hoteli nechcem zostať dlho... a všetko nasvedčuje tomu, že tento svet bude môj nový domov... potrebujem nejaké peniaze...

V hoteli ma privítala obsluha plná milých slov a silikónových implantátov. Zaplatil som za izbu, a šiel som sa zložiť. Cestou do izby som si obzrel výťah, systém chodieb, vchody aj východy, ventiláciu. Izba nebola veľmi veľká, ale príjemne zariadená. Posteľ, miesta na sedenie, širokoúhla obrazovka, kuchynka so základnými potravinami, toaleta. Vybalil som veci, a vytiahol ďalekohľad zo sniperky. Z okna som si s jeho pomocou prehliadol všetky miesta v blízkom aj ďalekom okolí. Chcel som vedieť z akých uhlov by ma mohol trafiť ostreľovač. Podľa rozmiestnenia budov v okolí som si vo všetkých izbách predstavil zóny, v ktorých je vysoko pravdepodobné, že ma netrafia... a zóny, ktoré sú potenciálne nebezpečné. Nebolo možné sa tým nebezpečným vyhýbať úplne, ale budem sa v nich zdržovať krátko... potom som všetky okná nastavil na jednosmerne priehľadné, zvonka bude vidieť iba zrkadlá.

Musím si nájsť prácu... potrebujem peniaze. Pripojil som svoje PDA k obrazovke, a prešiel som internet. Našiel som niekoľko miestnych fór, na ktorých bola rozvinutá komunita lovcov odmien. Profesionáli tam viedli uvoľnené diskusie o tom, akou zbraňou je najefektívnejšie streliť do ktorej časti tela, a o iných podobných rutinných témach. Krátko po registrácii na fóra som dostal e-mail. Ktosi sa so mnou chce stretnúť. Má niečo, čo je pre mňa vraj ako ušité. Zaujímavé...

Malý šedivý chlapík, s ktorým som sa stretol v bare Blue Clam mi na stôl hodil tri fotografie. Už je to večnosť, čo som naposledy videl fotky na skutočnom papieri... starožitnosť...
"Títo traja muži sú veľké zvieratá. Nebezpeční. Môj šéf ich chce dolu. Je jedno koľko ochrankárov a bezpečákov zoberiete na druhý svet s spolu s nimi."
"Čo sú zač," opýtal som sa.
"Obchodníci s ľuďmi. Tento prvý, Zax, predáva ženy. Unáša pekné kúsky z bezvýznamných, čerstvo kolonizovaných planét, a zneužíva ich na nútenú prostitúciu. Severin, ten druhý, obchoduje s otrokmi. Má pod palcom niekoľko kolónií chudobných ľudí, ktorých si vychoval k absolútnej poslušnosti. Keď niekto zaplatí, vyberie si skupinu ľudí, a predá ich do otroctva. Ten posledný, Wilhelm... šéfuje veľkej skupine žoldákov, ktorých má pod palcom. Hrdlorezi a vrahovia. Používa svoju bandu odpadlíkov aby lovil vhodných ľudí pre tých prvých dvoch, a taktiež berie zákazky na odchyt jednotlivcov."
"Samá špina. Bude sa mi dobre spať."
"A ešte jedna vec... našíi informátori nám doniesli správu... Wilhelm dostal údajne kontrakt na teba. Má ťa dostať. Nevieme od koho, anonymný zadávateľ."
"To znie skoro ako "lovec sa stáva korisťou". Až na to, že ja nikdy nebudem korisť."
"Mal by som pre teba tip. Človek čo sa tu vyzná, a má za sebou úspešné zakázky. Mohla by sa ti hodiť pomoc. Cítim z teba veľké schopnosti, ale toto predsalen možno nezvládneš sám."
"Nikomu nedôverujem."
"Tak si nedôveruj. Ale nebuď sprostý a nepremrhaj svoj život svojou nadutosťou."
Chytil som ho pod krk, a pritiahol k sebe bližšie: "Takto so mnou nerozprávaj."
"Dobre," zachrčal. "Bar Spartacus, ak by si mal záujem. Často sa tam zdržuje."

Vstal som od stolu, a šiel preč. Nasadol som do taxi, načiahol sa k terminálu, zaváhal som. Klik. Bary. Klik. Spartacus. Priložte chip. Píp.

Hudba hrala riadne nahlas... v podniku bola tma, a mihali sa ním neónové a laserové svetlá. Na parkete sa zvíjala hromada sfetovaných výrastkov. Na pódiu tancovali dve nahé ženy, a dvaja nahí muži... neprekvapilo by ma, keby si to mali zakrátko pred všetkými rozdať. Prišiel som k stolu, ktorý sa mi zapáčil. Bol pekne vzadu, a nemal som za chrbtom žiadne dvere, ani okno, a mal som na očiach celý parket, bar, aj vchody do podniku aj na toalety. Keď som sa posadil, Rage a Hatred, moje laserové pištole, mi nadskočili v puzdrách pod pazuchami. Nevedel som, ako vyzerá ten, koho hľadám. Dokonca som ani nevedel, či to bude muž, alebo žena. Dúfal som ale, že nájde on/a mňa. Objednal som si drink, a dlhú chvíľu som zabíjal pozorovaním guľôčky z chirurgickej ocele, ktorá trčala jednej striptérke z prepichnutej bradavky. Snáď nebudem čakať dlho.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Niekto

avatar

Female
Počet príspevkov : 2872
Rasa : akákoľvek
Vek postavy : akýkoľvek
Povolanie : čo potrebujete

OdoslaťPredmet: Re: Planéta Iliwian   Št júl 15 2010, 14:27

Imary Khei



http://www.youtube.com/watch?v=fwgNscjpHn4 ( hudba na príjemné čítanie Very Happy )

„ ...najväčší nepriateľ? Tara ho celý čas hľadal medzi inými bytosťami až kým nezistil, že ho skrýva sám v sebe...“

Noba, verš 17, Sanath Tara


Slová vyryté na prívesku pálili Imary pod bruškami prstov, keď hladila starý kov a zamyslene si pritom premeriavala muža sediaceho oproti nej. Ten sa len viac prikrčil na príliš vysokej, príliš nepohodlnej stoličke a rukou kŕčovito zovrel okraj barového pultu akoby sa bál, že sa na nej v triaške neudrží. Očami nervózne blúdil v priestore okolo seba a viac ako inokedy pripomínal ostražitého potkana pripraveného kedykoľvek zdúchnuť.
- Je to vzácny kúsok a text v siramčine. Ber to ako dočasnú splátku. – malé očká skryté za hustou šticou vlasov sa tentoraz zabodli priamo do Imarynej tváre.
Usmiala sa. Pretiahla si retiazku s príveskom pomedzi prsty a chvíľu sa s ňou pohrávala. Kov zachytil meňavé svetlo laserov a sfarbil sa do krvava.
Zdalo sa, že to Potkana upokojilo. Pobúchal dlaňou po barovom pulte, aby prilákal pozornosť barmana no skôr než by stihol, čo i len pípnuť pocítil ako sa mu okolo hrdla uťahujú studené oká retiazky. Tá mrcha! Prekvapila ho, keď sa tak rýchlo dostala za jeho chrbát!
S jednou nohou na podlahe a druhou zozadu zapretou o okraj Potkanovej stoličky navonok pripomínala štetku, ktorá sa len snaží získať nového klienta. Nahla sa bližšie až sa perami takmer obtierala o jeho líce a tuhšie utiahla slučku z retiazky.
- Nesnaž sa so mnou vybabrať Sart, pretože naše obchody ma už pomaly začínajú nudiť. Vieš čo to znamená?- zapriadla mu do ucha príjemným hlasom a pohľadom pritom sledovala muža oproti. Bez záujmu prerazil cez hlúčik zdrogovaných deciek a zamieril k stolu celkom na konci baru. Pobavila ju tá typicky mužská reakcia nachádzať si v miestnosti vždy také miesto, aby všetko ležalo pred nimi ako na dlani.
No to čo ju nebavilo bol muž, ktorý chrčal pri jej uchu a snažil sa vyslobodiť spätným ťahom od jej tela. Obrátila svoju pozornosť k nemu.
- Neberiem žiadne dočasné splátky. Daj mi to, čo chcem a budeš môcť odtiaľto vypadnúť po vlastných. –
Čakala ako sa Sart rozhodne. Každopádne už na to nemal príliš veľa času. Vzduch sa mu nedostával do pľúc takže celkom osinel no v prítmí si to nikto nevšimol.Barman sa na ňu dokonca malátne usmial a kývol hlavou na pozdrav. Milovala tento klub.
Trochu povolila tlak a Sart zo seba vyrazil odpoveď akoby sa bál, že na to bude mať len túto jednu príležitosť. V podstate mal pravdu.
- Dobre.- zachrapčal a rukou roztrasene siahol do vnútorného vrecka na otrhanom plášti. Vytiahol z neho malú fľaštičku pozdĺžneho tvaru, v ktorej sa prelievala tmavá tekutina a cez plece ju podal Imary.
- Tu máš ty štetka.- zavrčal nenávistne držiac sa za opuchnuté hrdlo.
Jediným pohybom ruky si navinula retiazku okolo zápästia a pocítila na koži horúce kvapky Sartovej krvi, ktoré odkvapkávali z kovu. Priehľadná ampulka putovala do špeciálneho vnútorného záhybu v jednej z jej vysokých topánok. Sart ju už nezaujímal a ani jeho slová ju viac nemohli vyprovokovať, pretože mala to, čo chcela bezpečne pri sebe.
Namiesto toho zamierila k zadnému stolu, priamo k mužovi, ktorý už dlhšie dráždil jej pozornosť. Nevedela si pomôcť, ale cítila z neho poliša. To ako sedel na svojom mieste a prehliadal si všetkých naokolo jej bolo podozrivé. Neoklamal ju ani tým upreným pohľadom na nahú striptérku.
Podišla k nemu tak blízko až mu svojím vlastným telom zastrela výhľad na zvyšok klubu. Akoby sa poznali už roky, uvoľnene sa posadila na stôl a nohami sa zaprela o stoličku po oboch stranách mužových stehien.
- Zablúdil si?-
Naklonila hlavu trochu do strany a prenikavým pohľadom spočinula na jeho tvári. Z nejakého zvláštneho dôvodu mala pocit, že hľadá práve ju.*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Alexander Axel Carpenter

avatar

Male
Počet príspevkov : 59
Rasa : Mimozemšťan
Vek postavy : 35
Povolanie : Lovec Odmien

OdoslaťPredmet: Re: Planéta Iliwian   Št júl 15 2010, 19:47

V bare sa odrazu začalo diať niečo, čo bolo zaujímavejšie, ako poskakujúca oceľová gulička. Žena, ktorú som párkrát krátko postrehol, keď som prezeral ľudí v bare, sa odlepila od davu, a pohľad jej očí sa stretol s mojimi. Bolo jasné, že mieri ku mne. Kráčala s istotou, a v jej pohyboch bolo čosi koketné. Kým som mal príležitosť, trochu som si ju obzrel. Jedna z výhod výcviku tajných agentov bola, že si dokážem dôkladne obzrieť ženu bez toho, aby som sa jej prestal dívať do očí. Cvičenia periférneho videnia sú perfektná vec. Ostatní chlapi sú amatéri. Každopádne, s tou dámou, čo ku mne kráča, som veľmi spokojný.

Keď si prisadla bližšie, naklonil som sa trochu vpred, a venoval jej zvedavý pohľad. Tiež som sa trochu pootočil na stoličke, aby som mohol registrovať dianie v podniku. Keď po mne ide gang žoldákov, nemôžem si dovoliť byť neopatrný. Či som zablúdil?

"Ale nie... dostal som echo... že na tomto mieste nájdem niekoho, kto by ma mohol zaujať. Z profesionálneho hľadiska. Hľadám niekoho... ako by som to povedal. Niekoho nebezpečného," odpovedal som hlbokým hlasom.

Ak by si ma novopríchodzia náhodou chcela obzrieť, tak mám na sebe čierny dlhý kabát do studeného počasia. Pod ním tmavošedé tričko s dlhými rukávmi. Skúsené oko by si všimlo, že pod plášťom mám dve zbrane. Som vysoký, dospelý muž atletickej postavy. Na rukách mám niekoľko jaziev, a žiadny prsteň.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Niekto

avatar

Female
Počet príspevkov : 2872
Rasa : akákoľvek
Vek postavy : akýkoľvek
Povolanie : čo potrebujete

OdoslaťPredmet: Re: Planéta Iliwian   Pi júl 16 2010, 11:32

Imary Khei




* Bez rozpakov prechádzala pohľadom po mužovom tele, jej pozornosti pritom neušla ani mierne vydutá látka na plášti tesne pod oboma pazuchami. Zaujímal ju čoraz viac no to, čo ju prinútilo zodvihnúť zrak späť k jeho tvári, bol ten hlboký sebaistý hlas a význam slov, ktoré spôsobili, že naklonila hlavu nabok a rozosmiala sa ako hlúpučké dievčatko. Oči však mala stále ostražité, a preto tvár rýchlo odvrátila opačným smerom siahnuc po pohári s nedopitým drinkom, ktorý si muž objednal. * Niekoho nebezpečného?* zopakovala po ňom pohrávajúc sa so slovami ako lenivá mačka s klbkom vlny. Zodvihla si mužov pohár k perám a odpila z neho pričom sa jej na zápästí zaligotali oká retiazky potiahnuté čerstvou krvou a s niekoľkými pramienkami krátkych svetlých vlasov vytrhnutých zo Sartovho zátylku.
Chvíľu uvažovala či by jej neznámy vešal na nos svoje plány keby aspoň trochu neveril, že našiel to, čo hľadal a keďže zacítila príležitosť dobre si zarobiť a možno sa pritom aj trochu zabaviť... položila pohár späť na stôl, ľahko sa z neho zošuchla a usadila obkročmo na mužove stehná. Chytila mu bradu medzi palec a ukazovák a obrátila k svojej tvári, aby sa musel pozerať len a len na ňu. Neznášala, keď jej niekto pri obchodovaní venoval len polovičnú pozornosť aj keby tým zahodil vlastnú ostražitosť.* Nevyzeráš ako niekto, kto by rád spolupracoval, preto mám dve otázky: čo je to za kšeft a koľko mi z neho kvapne.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Alexander Axel Carpenter

avatar

Male
Počet príspevkov : 59
Rasa : Mimozemšťan
Vek postavy : 35
Povolanie : Lovec Odmien

OdoslaťPredmet: Re: Planéta Iliwian   Pi júl 16 2010, 11:46

Napriek tomu, že sa mi práve na kolenách usadil najlepší zadok z celého baru, zostávam úplne kľudný. Teraz nie je čas na rozptyľovanie. Zameriam sa na jej oči, a poviem niečo, čo asi nečakala.

"Tri kšefty. Tri platby. Prvý kšeft si dáme päťdesiat na päťdesiat. Podľa toho, čo ukážeš, sa rozhodnem, či so mnou pôjdeš aj na zvyšné dva. Peňazí bude dostatok na kúpenie napríklad niekoľkých áut. Idem po krku nebezpečným ľuďom. Jeden háčik. Aj oni idú po krku mne. Hore medzi osvetlením sa prechádza chlap, ktorý ma sleduje. Ak chceš počuť podrobnosti o práci, poď so mnou. Nemáš veľmi na výber, keď už ťa videli takto na mne sedieť... sme v tom spolu. Pustia nás cez zadný vchod? Si ozbrojená? Na žoldákov s puškami bude treba viac, než pevnú retiazku."
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Niekto

avatar

Female
Počet príspevkov : 2872
Rasa : akákoľvek
Vek postavy : akýkoľvek
Povolanie : čo potrebujete

OdoslaťPredmet: Re: Planéta Iliwian   Pi júl 16 2010, 18:30

Imary Khei


* To čo počula o prachoch sa jej páčilo, muž pod ňou sa jej páčil, nebezpečenstvo a z neho plynúce vzrušenie bolo v jej živote ako droga, ktorej sa oddávala vždy, keď na to mala príležitosť. Autá ju nezaujímali, ale na odhad zárobku úplne stačili. Len škoda, že nemieša prácu s potešením, pomyslela si a bez toho, aby sa obzrela cez plece, pretože mužovi verila v tom s čím sa jej práve priznal.* A kam by som si tú zbraň asi tak schovala?* usmiala sa trochu koketne a trochu pobavene, keď si jednou rukou akoby len mimochodom prešla po čiernej koži dosť tesného oblečenia na to, aby v ňom vynikla každá jej krivka. Nespomenula pred ním, že je polovičná Aramejka. Možno o jej rase ešte nikdy nepočul a ona mu to nepotrebovala vešať na nos hneď v prvý večer. Namiesto toho sa k nemu naklonila ešte bližšie až sa perami takmer obtrela o jeho ústa. Do nosa jej udrela príjemná vôňa muža a na vnútornej strane stehien ju už dlhší čas pálila pevnosť jeho svalnatých nôh.* Ak si taký nebezpečný, že na teba musia nasadiť svojho pešiaka potom nevidím dôvod prečo by tu mal byť sám. Zadný východ sa mi zdá ako dosť dobré miesto na to, aby si ťa ustriehli. Radšej to urobíme po mojom. Nemám náladu stráviť polovicu noci útekom. * Obtrela sa lícom o to jeho pomaly sa dostávajúc do svojej roly. Pre chlapa, ktorý ich sledoval to muselo byť pekné divadielko a o to jej išlo. Siahla si rukou k viazaniu pod výstrihom a nenápadne pritom zo záňadria vytiahla puzdro z tmavej ocele pripomínajúce nevystrelenú nábojnicu. Šikovne mu kľúč vtisla do dlane a na okamih si s ním pritom preplietla prsty, aby svetlo laserov nezachytilo lesk predmetu. Ak ju chcel odviesť niekam kde by sa v pokoji pozhovárali o obchode a striasli sa pritom prenasledovateľov bude ju tam musieť odviezť jej vznášadlom. Keby ju poznal dlhšie vedel by akú veľkú obeť podstúpila už len tým, že mu do ruky dala kľúč. Nebude však čas zdržiavať sa načítavaním nových odtlačkov na štartéry. * Teraz ťa pobozkám.* prehovorila pokojne a na hlase jej bolo poznať sústredenie no ani stopu po skutočnej vášni. * Potom odídem na toalety a ty sa o chvíľu ku mne pripojíš. Poznám ďalší východ, ktorý je oveľa bezpečnejší.* nedala mu čas protestovať a v okamihu ako dopovedala posledné slovo priložila svoje pery na jeho. Boli pevné a horúce, mužne vzrušujúce ibaže kvôli tomu to nerobila, aj keď musela uznať, že je to príjemný bonus. Zašla mu jazykom do úst vo vášnivom bozku a trvalo dlhší čas kým sa od neho odtiahla dosť na to, aby mohla vstať a prejsť s pozívajúcim úsmevom k toaletám. Cestou k nim pohojdávala bokmi dokonale sebaistá v topánkach na vysokých opätkoch, ktoré robili jej štíhle telo ešte pružnejším a vyšším, zvodnejším.
Vnútri narazila na párik puberťákov. Zdrogované dievča bolo celkom mimo zatiaľ čo chalan jej nadržane rozopínal blúzku a sebe nohavice. Prišlo jej zle pretože tento obraz veľmi dobre poznala.
Ani jeden z nich si ju nevšímal z rôznych dôvodov, a preto dievčina len omámene postrehla ako sa po nej mŕtve telo jej pasáka skĺzava dolu zatiaľ čo pre ňu neznáma žena odvracia tvár, aby nemohla zbadať jej zreničky rozšírené natoľko až v nich modrozelené dúhovky takmer zanikli.* Vypadni.* zasyčala na ňu a zdrogovaným dievčaťom prešiel záchvev strachu zmiešaného s vďačnosťou. Vypotácala sa von pritískajúc si na prsiach zdrapy svojej blúzy. Imary sa nebála, že by jej práve táto narobila problémy. Namiesto toho skontrolovala každú kabínku, a potom spokojne podišla k falošnej stene z obkladačiek, ktoré už dávno stratili svoju farbu. Ruku držala na spúšťacom mechanizme a čakala len na to kým sa k nej pripojí muž z baru.*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Alexander Axel Carpenter

avatar

Male
Počet príspevkov : 59
Rasa : Mimozemšťan
Vek postavy : 35
Povolanie : Lovec Odmien

OdoslaťPredmet: Re: Planéta Iliwian   Pi júl 16 2010, 18:58

Uznávam, že jej plán na útek ma zaujal. Nechcelo sa mi riskovať život... priveľmi. Ale skôr či neskôr sa budem musieť vrátiť do svojej hotelovej izby. Mám tam pušku. Keď ma pobozkala, vovnútri som sa trochu zarazil. Ten teplý dotyk na perách... je veľmi zlé, že mi moje agentské inštinkty z minulosti pošepli, že táto žena mohla mať zaplatené od žoldákov, a že na perách mohla mať nanesený omamovací jed? Spláchol som to ako prostú paranoiu, keby bola proti mne, už dávno ma mohla dostať mnohými rôznymi spôsobmi. Teda skôr... pokúsiť sa o to. Ako tak pozerám na tento bar... mohla by kľudne aj len tak zo svojej stoličky vytiahnuť zbraň a zastreliť ma. Ale to by jej nevyšlo na sto percent. Každopádne... nerád si to prizávam, ale ten bozk bol fajn...

Dostal som kľúč, a inštrukcie. Prezrel som si kľúč... vyzerá, že bude od niečoho rýchleho. Vstupy na WC som videl, počas mojho posedávania som si ich párkrát všimol. Naposledy tam vchádzal akýsi pár. Chvíľu som sa tváril, akoby som niečo zvažoval. Hral som to trochu prehnane, akoby z Lorienskej telenovely... a nakoniec som vstal, a vydal som sa k toaletám. K môjmu miernemu prekvapeniu si to štyria striptéri na javisku skutočne začali okázale rozdávať. Dav feťákov ich pri tom s hurónskym revom povzbudzoval, a stále sa neuroticky kmytali do rytmu jednotvárnej techno hudby. Cestu na toalety mi skrížili traja mladíci, mohli mať tak dvadsať. Kvôli niečomu sa povadili, a začali sa biť. Približovali sa ku mne, na môj vkus nepríjemne rýchlo. Vôbec sa mi to nepáčilo.

Keď bol prvý na dosah, udrel som ho do krku. Zásah do nervov ním otriasol ako pri elektrošoku, a zrútil sa na zem v bezvedomí. Šiel som ďalej, cestu mi už neblokovali. Jeden z dvoch zostávajúcich zakričal "Hej ty!", a chmatol po mne. Veľký chalan, hrubé ruky, hrubý krk. Švihol som rukou, a uchopil jeho ruku za zápästie. Zvrtol som sa, a zatlačil jeho kĺby do smerov, ktoré sa im nepáčili. Chlapec sa zviezol k zemi s vykĺbeným ramenom. Tretí mladík zostal ako jediný stáť... ale vôbec sa necítil ako víťaz. Šiel som ďalej, na toalety...

Otvoril som dvere, a do nosa mi zavanul odér dámskych toaliet. Navzdory všetkým možným predstavám... páchli presne tak isto, ako tie pánske. Aj keď možno... hej, pach moču slabší, ale pach semena silnejší. Toľká irónia... na zemi ležal chlap. Tri sekundy som sa naňho uprene díval. Hrudník sa nehýbal. Mŕtvy. Zaujímavé. Chytil som mu prst na ruke, a stlačil. Žiadna posmrtná strnulosť. Čerstvo mŕtvy. Zaujímavé...

Záhadnú dámu z baru som našiel okamžite, bola iba za rohom, pri akejsi stene z obkladačiek. Chvíľu som rozmýšľal, čo plánuje neznáma urobiť, ale na nič som neprišiel. Vari za tými obkladačkami nie je... nie, to nemôže byť.
"Dobre... čo teraz?" ,opýtal som sa nakoniec.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Niekto

avatar

Female
Počet príspevkov : 2872
Rasa : akákoľvek
Vek postavy : akýkoľvek
Povolanie : čo potrebujete

OdoslaťPredmet: Re: Planéta Iliwian   So júl 17 2010, 08:29

Imary Khei

* V okamihu ako za sebou vycítila pohyb obzrela sa cez plece a spočinula pohľadom na mužovej tvári. Cestou k nej si musel všimnúť mŕtvolu chlapa, ale zdalo sa, že viac ako to, čo sa tu odohralo ho zaujímalo, čo sa bude odohrávať ďalej. V duchu si už zbierala drobné indície, ktoré jej neskôr pomôžu rozhodnúť sa aký postoj voči mužovi zaujme no musela uznať, že zatiaľ ju vôbec nerozčuľoval, čo sa jej pri opačnom pohlaví stávalo dosť často. Jednoducho s nimi nemala takú trpezlivosť ako ostatné ženy a vlastne ani sama nebola ako ostatné ženy.* V tomto bare sa každý večer premelie toľko prachov, že by si nimi pokojne mohol vydláždiť všetky ulice východnej štvrte a stále by si mal dosť na to, aby si do konca života nemusel pohnúť ani prstom. Toto je špeciálny východ pre špeciálnych hostí.* uškrnula sa potlačiac jednu z obkladačiek tak, že sa za falošnou stenou spustil neviditeľný mechanizmus. Muž možno čakal, že sa stena odsunie a odhalí niečo ako chodbu alebo podobný prechod medzi vnútrom baru a ulicou tam vonku, ale navonok sa nič nestalo. Stena bola stále na svojom mieste. Stále rovnako nevkusná a špinavá ako predtým.* Dúfam, že vieš kam nás zašiť.* Zvrtla sa na opätku a prešla cez stenu akoby tam ani nebola. Hologram bol naozaj prvotriedny, aj keď za tie roky v ňom už stihla objaviť niekoľko drobných chybičiek v programe. Vyšla rovno na prázdnu ulicu za barom, ktorá sa z jednej strany končila vysokou stenou priľahlej budovy a na druhej vyúsťovala do rušnejšej časti štvrte. Pohľadom rýchlo skontrolovala priestor okolo seba a až potom zamierila k smetiaku v rohu, okolo ktorého sa vznášal silný opar rozkladajúceho sa mäsa a iných zvyškov jedla, čo sa už podľa pachu nedali presne identifikovať.
Siahla si rukou k hrdlu, ktoré jej zdobil úzky pásik náhrdelníka pripomínajúceho obojok a prstom pritom spoľahlivo nahmatala drobný výstupok. V tom istom okamihu sa vzduch pri stene smetiaka zachvel a akoby niekto strhol neviditeľnú plachtu, objavil sa stroj, ktorý sa zhmotnil takmer z ničoho. Imary na pery vystúpil slastný úsmev, keď dlaňou pohladila lesklý povrch čierneho laku a pohľadom sa popásla na aerodynamických krivkách svojej motorky. Bol to úžasný stroj a keby nevedela na akom princípe pracuje, myslela by si, že má dušu a občas aj svoju vlastnú vôľu ak ho príliš popustila z uzdy.
Rýchlo si nasadila prilbu, ktorá sa dokázala automaticky sama prispôsobiť tvaru hlavy a lepšie k nej priliehala. Potom vysadla dozadu na motorku a pohrávajúc sa pritom s druhou prilbou pre spolujazdca čakala kým sa k nej nepripojí aj muž z baru. Ona ich dostala von no teraz bolo na jeho šikovnosti, aby sa striasol pijavíc, ktoré na neho nasadili. Po dlhšom čase im začne byť predsa len podozrivá ich neprítomnosť. Jedine ak by si mysleli, že si na toaletách rozdávajú jedno číslo za druhým.*



/ stroje neviem dobre opisovať Very Happy pomôžem si obrázkom Very Happy /
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Alexander Axel Carpenter

avatar

Male
Počet príspevkov : 59
Rasa : Mimozemšťan
Vek postavy : 35
Povolanie : Lovec Odmien

OdoslaťPredmet: Re: Planéta Iliwian   So júl 17 2010, 09:36

Keď prešla cez stenu, musel som veľmi premáhať svoje mimické svaly, aby som nezačal pozerať s vytreštenými očami. Takéto hologramy človek často nevidí. Dúfam že takáto technológia nie je na tejto planéte veľmi populárna... mohlo by to byť nebezpečné. Ledaže by som si niekde zohnal protiopatrenie na hologramy.

Prešiel som cez stenu tesne za ňou. Či viem kam nás zašiť?
"Viem, kam sa potrebujem dostať. Mám tam niečo, čo si musím vyzdvihnúť, aj keď to bude možno riskantné. A potom... no, uvidíme."

Pristúpil som k nej, a nasadil som si ponúkanú helmu. Mala v sebe iba základný interface zobrazujúci zostávajúce palivo v dolnom rohu zorného poľa, a tiež možnosť nastaviť si hlasom GPS. To by sa mohlo hodiť. Povedal som GPS meno svojho hotela. Pred očami sa mi zobrazila nenápadná šípka, ktorá mi ale neblokovala rozhľad, a od motorky sa po zemi zrazu tiahla čiara. Vyznačená najkratšia cesta. Skvelé. Usadil som sa na motorku, a dáma z baru sa ma pevne chytila. Má silu v rukách, táto dáma... Musel som sa trochu premáhať, aby som sa nenechal rozptýliť dotykom jej pevných pŕs na mojom chrbte. Predtým, než som naštartoval stroj, som si ešte siahol pod pazuchy, a odopol poistky na oboch puzdrách na zbrane. Potom som vytiahol kľúč, zasunul ho do zapaľovania, a otočil.

Stroj ožil, riadiaci interface zablikal, ale nebolo ho treba, helma pokrývala všetky dôležité informácie. Motor začal priasť hlbokým basom. V súčasnosti sa už dali vyrábať motorky s absolútne nehlučným motorom. Ale kto by preboha chcel tichú motorku. Už niet času nazvyš, zachvíľu nás môžu nájsť. Motor vydal odrazu silnejší zvuk, a my sme sa dali do pohybu. Motorka mala neuveriteľné zrýchlenie, za niekoľko sekúnd sme sa valili dvestovkou, a to bola iba štvrtina maximálnej rýchlosti. Noc bola v plnom prúde, a bolo tu veru živo. Všade vôkol nás sa mihali luxusné pozemné vozidlá, limuzíny, nízkovzletové vznášadlá, a nákladné kamióny. Na rovinkách so slabšou premávkou som si trúfol zrýchliť na 600, ale v hustej premávke som spomalil na polovicu. O niekoľko minút sa pred nami črtala vysoká budova hotela. Obišiel som budovu, a zaparkoval pri vchode pre zásobovanie a personál. Zosadli sme z motorky, a helmu som vrátil jej majiteľke.

"Tak fajn... máme chvíľu na rozmýšľanie. V mojej izbe, hore na štyridsiatompiatom poschodí, mám svoje veci. Sú medzi nimi nesmierne cenné predmety, ktoré budem potrebovať, aby sme mohli naše zákazky úspešne dotiahnuť do konca. Žoldáci ma vystopovali vďaka mojim platbám v Taxi... to, že po mne idú som sa dozvedel neskoro, a keď som sa o tom dozvedel, nechcel som odrazu začať platiť ukradnutým chipom, aby im to nepripadalo podozrivé. Určite si všimli aj moju platbu tu, ale neviem ako veľmi tento hotel udržuje súkromie klientov... možno vedie ktorá izba je moja, a možno nie. Tá sliepka pri vchode vo mne ale veľkú dôveru nevzbudila... takže uvidíme..."

Prešiel som pár krokov k budove. "Hotel má kryté požiarne schodisko, nikto nás na ňom neuvidí, kým by naňho tiež nevstúpili. Podľa mňa je to naša najlepšia možnosť. Dostať sa na požiarne schodisko je ľahké, a vyhneme sa hlavnému vchodu, aj preliezaniu cez kuchyne. Čo ty na to?"
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Niekto

avatar

Female
Počet príspevkov : 2872
Rasa : akákoľvek
Vek postavy : akýkoľvek
Povolanie : čo potrebujete

OdoslaťPredmet: Re: Planéta Iliwian   So júl 17 2010, 12:51

Imary Khei

* Zložila si prilbu pohodiac hlavou do strany pričom sa jej tmavé vlasy rozsypali po pleciach tak ako na to bola zvyknutá. Len na krátky okamih sa pritom odhalilo tetovanie spola ukryté za ľavým uchom. Tri čierne rovnobežné prúžky prekrývajúce symbol oka. O niekoľko sekúnd všetko prekryli tmavé pramene.
Oprela sa bokom o motorku a zatiaľ čo mlčky počúvala mužove slová zaklonila mierne hlavu a pohľadom sústredene skúmala vonkajší vzhľad budovy. Bol to jeden z tých klasických hotelových vežiakov, ani schátraný ani luxusný. Príjemná zmena vo svete dvoch zrejmých protikladov chudoby a bohatstva. Jednotlivé poschodia boli postavené na seba v miernych nepravidelnostiach ako visuté záhrady takže sa zhora dalo nielen dobre dovidieť do susedných balkónov, ale aj na zvyšok mesta pod hotelom, ktorý nič nehatilo.
Odpočítala si štyridsiate piate poschodie a podvedome pritom v duchu hľadala čo najlepšiu cestu na rýchly útek po zábradliach a výstupkoch v múre. Neznášala výšky, čo bol celkom paradox, pretože adrenalín z vysokej rýchlosti doslova milovala.
Pochopila. Tento „výlet“ do oblakov môže byť buď priveľmi ľahký alebo priveľmi nebezpečný a to si od nej vyžadovalo viac ako len zvodne krútiť zadkom v bare plnom sfetovanej mládeže. Nahla sa ponad bok motorky a zo špeciálneho odkladacieho priestoru medzi kolesami vytiahla svoju zbraň, pozdĺžnu ReI s priemerom niekoľko centimetrov, ktorá jej dokonale sadla do dlane. Súčasťou ReI bola aj rukavica s inteligentným ovládaním, ktoré sa aktivovalo okamžite ako si ju natiahla na ruku. Obzrela sa pritom cez plece na muža a venovala mu provokačný úsmev. * Stavím sa o čo chceš, že budem hore skôr než ty.* Viac nečakala a rýchlym krokom zamieria k požiarnemu schodisku. Keď prechádzala popri mužovi náročky mu jemne vrazila do pleca a to jej okamžite pripomenulo pevnosť jeho svalov, ktorých sa mala možnosť dotýkať celú cestu na motorke. Očividne bol trénovaný a to nielen v priamom boji, ale aj v sebaovládaní a to ju neuveriteľne vzrušovalo, pretože toto len podnietilo jej chuť urobiť niečo, čo ho totálne vyvedie z miery. Možno neskôr, pomyslela si rozhodne a ľahko vybehla na prvé schodisko. *

V tom istom čase pri hlavnom vchode do hotela...

- Prepáčte, ale dôverné infor...-
Jedna dobre cielená guľka prevŕtala ženské čelo takou rýchlosťou, že ani nestihla dopovedať začatú vetu. Špeciálna guľka neprešla druhou stranou lebky, takže krv sa nerozprskla po stenách tak ako sa to stávalo pri starších modeloch zbraní.
- Nie, nie je moja obľúbená odpoveď.- zasyčal robustný muž s jazvou tiahnucou sa skrz polovicu jeho tváre takže vyzeral ešte démonickejšie, zahalený v tieni svojej vysokej postavy. Kývol hlavou, zozadu ho obehla žena oblečená v hotelovej uniforme a okamžite zaujala miesto za pultom. Pod nohami síce mala mŕtvolu, ale inak sa tvárila uvoľnene a spokojne. Rýchlo si nasadila rukavice pre holografické ovládanie počítača a našla adresu.
- Štyridsiate piate poschodie, izba číslo 1408. - Very Happy
- Výborne.- zamrmlal Reo, ktorému sa konečne pozdávala odpoveď. Vykročil k hotelovému výťahu a spolu s ním skupina desiatich žoldákov. Bolo to priveľa? Alebo primálo? To sa uvidí čoskoro...


Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Alexander Axel Carpenter

avatar

Male
Počet príspevkov : 59
Rasa : Mimozemšťan
Vek postavy : 35
Povolanie : Lovec Odmien

OdoslaťPredmet: Re: Planéta Iliwian   So júl 17 2010, 13:32

Vyzliekol som si svoj dlhý plášť, a prehodil som ho cez motorku. Aj tak by sa iba plietol pod nohy. Bez plášťa je teraz jasne vidieť dve puzdrá pod každým ramenom. Vykročil som tesne za ňou, aby mi neušla. Keď sme vstúpili na schodisko, vytiahol som zbrane z puzdier. Dve ťažké čierne okované laserové pištole. Nespoznali by ste v nich typické Yamato 3.0 z továrne. Na jednej sa skvel nápis Rage, a na druhej Hatred.

Nemáme veľa času... začal som vybiehať po schodoch. Zameral som sa na správne dýchanie, aby som mal na konci výstupu stále pevné ruky a dobrú mušku. Očami prebieham po okolitých dverách. Požiarne schodisko nemá žiadne okná, jediné východy sú dvere na každé poschodie, a tisíce ústí do ventilačných šachiet. Keď som vybehol na štyridsiatepiate, chvíľu som počkal na svoju spoločníčku, a rýchlym dýchacím cvičením si ustálil krvný tep.

V tom istom čase na 45 poschodí:
Výťah urobil *cink*, a dvere sa otvorili. Vystúpilo jedenásť mužov, všetci ozbrojení puškami a pištoľami. Na telách kevlarové reflexné pláty. Jeden z nich, ten s jazvou, sa ozval. "Surge, George, požiarne schodisko!"

Dvaja muži sa odlepili od skupinky, a vydali sa k požiarnemu schodisku.

Na schodoch:
Zničoho nič som stuhol, a pozrel sa na svoju spoločníčku. "Rýchlo za dvere... a žiadne strieľanie, postarám sa o to," pošepol som jej rýchlo. Ukryli sme sa za krídlo dverí... a iba sekundu na to sa otvorili. Pozeral som sa cez škáru medzi dverami a pántom... jedna siluata... druhá silueta... dvaja muži. Vykročil som zpoza dverí, ticho ako panter. Boli mi obaja chrbtom. Jedného som chytil za hlavu, skrútil do jednej strany, trhol do druhej. Ozvalo sa nepríjemné puknutie. Druhý sa otočil, a chcel začať kričať... no nakoniec mu z krku vyšlo iba tiché zachroptenie, pretože mal v hlasivkách môj nôž. Až stotinu sekundy po tom, čo som ho zabil, sa ozvalo tiché žuchnutie, keď Hatred a Rage dopadli na zem. Musel som ich na krátko pustiť, aby som ich mohol zneškodniť holými rukami... Oboch mužov som chytil za goliere, ešte kým dopadli, a držím ich vystretými rukami vo vzduchu. Dvoch dospelých chlapov so zbraňami, a oblečených v brneniach. Potom začnem pomaly, pozvolne povoľovať v kolenách, aby klesli na zem bez zbytočného rachotu. Už veľa agentov doplatilo na to, že nedbali na hluk, ktorý narobí padajúci mŕtvy. Vstal som, oprášil som si ruky, a prezrel ich telá.

Dve PDA s finančnými čipmi, už ich nebudú potrebovať, a zakryje to moju identitu. Dve aktívne vysielačky... ak sa dlho neozvú, pôjdu po nás aj ostatní... máme málo času... dve pušky, a dve pištole. Jednu pušku som si prehodil cez plece, a jednu pištoľ som zaistil, a zasunul si dozadu za nohavice. Zo zeme som zodvihol svoje pištole, a kývol som na svoju spoločníčku: "Poďme... málo času."
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Niekto

avatar

Female
Počet príspevkov : 2872
Rasa : akákoľvek
Vek postavy : akýkoľvek
Povolanie : čo potrebujete

OdoslaťPredmet: Re: Planéta Iliwian   So júl 17 2010, 14:24

Imary Khei

* Došľaka! Vybehla na koniec štyridsiateho piateho poschodia len pár sekúnd po svojom spoločníkovi, ale aj to bolo dosť na to, aby ju to v duchu rozladilo. Nebola zvyknutá prehrávať, ale keďže po jej boku stál prvotriedne vycvičený zabijak trochu to zľahčovalo jej prehru.
Nechala sa ním zatiahnuť za krídlo protipožiarnych dverí, ktorých prah nestihli ani poriadne prekročiť a odtiaľ sledovala ako si poradil s dvoma ozbrojenými vojakmi tak, že nestihli ani pípnuť. Mimovoľne jej telom prebehol záchvev vzrušenia , mala na svojej strane nebezpečného spojenca a to sa jej páčilo.* Počkaj.* zastavila ho tichým hlasom skôr než by stihol vybehnúť na chodbu a jednému z mŕtvych vojakov vytiahla z ucha slúchadlo napojené na vysielačku. Za normálnych okolností by jej to bolo celkom nanič, ale to, čoho sa pred chvíľou stala svedkom ju presvedčilo, aby zahodila všetky škrupule za hlavu.
Strčila si slúchadlo do ucha, druhou rukou sa dotkla zdroja na vysielačke a privrela oči. Viečka sa jej zachveli, trvalo to menej ako tri sekundy a keď znovu zodvihla hlavu k svojmu spoločníkovi zreničky mala neprirodzene rozšírené ako vtedy, keď v bare na toaletách zabila pasáka zdrogovaného dievčaťa, tep na krku v mieste tetovania jej zvnútra prudko udieral do kože. * Ďalší dvaja sú pri ústi tejto chodby na hlavnú galériu s izbami, jeden stráži výťah a zvyšní...* pokrčila plecami pretože tam sa už nemohla dostať, vlny signálu sa končili pri troch spomenutých mužoch. Vstala odhodiac slúchadlo mŕtveho na jeho hruď. * A ešte niečo...* prišla k svojmu spoločníkovi a zabodla sa do jeho očí prenikavým aramejským pohľadom.* Nesnaž sa zo mňa v tomto kšefte urobiť piate koleso na voze. Mohla by som sa naštvať.* sladko sa usmiala pritiahnuc si mužovu tvár k sebe s rýchlym bozkom na jeho líce. Dlhšie nečakala a ostražito vyšla na prázdnu chodbu, na konci horizontálne napojenú na ďalšiu. Práve tam sa mali zdržiavať ďalší drsní chlapíci, ktorí si prišla s jej spoločníkom vybaviť účty. Teraz to však bola ona, ktorá počkala kým sa k nej nepripojí a až potom vyhľadala pohľadom jeho tvár, aby sa s ním kývnutím hlavy dohodla, na ktorú stranu novej chodby sa zameria a kedy sa tak stane. Vedela, že jej bude kryť chrbát rovnako ako ona jemu, a tak bez dlhšieho váhania vyšla spoza rohovej steny. Urobila iba niekoľko krokov kým ju vojak zaregistroval a obrátil sa no v okamihu ako napriahol ruku so zbraňou sa ona prikrčila takmer k zemi švihnúc zápästím. Z vrchnej časti Rei sa uvoľnili poskrúcané lúče pripomínajúce remienky biča , v okamihu preklenuli potrebnú vzdialenosť a obmotali sa okolo vojakovej zbrane. Vytrhla mu ju z ruky zatiaľ čo z ReI vystúpil celkom nový lúč, ktorého smer tentoraz korigovala rukou v rukavici. Keď s mužom skončila, niesol sa chodbou pach spáleného mäsa pričom jej celá tá akcia zabrala len pár sekúnd. Trénovala s ReI už dlho, niekoľko rokov a nikdy sa to celkom nezaobišlo bez spálenín kým sa ju nenaučila ovládať ako svoju predĺženú ruku. Ibaže to nebola zbraň s takou rýchlou účinnosťou ako strelná zbraň a to sa už oproti nej vynoril chlap od výťahu, ktorý začul hluk.*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Alexander Axel Carpenter

avatar

Male
Počet príspevkov : 59
Rasa : Mimozemšťan
Vek postavy : 35
Povolanie : Lovec Odmien

OdoslaťPredmet: Re: Planéta Iliwian   So júl 17 2010, 15:01

So záujom som sledoval, čo moja spoločníčka urobila s vysielačkou mŕtveho žoldáka. Akési zvláštne schopnosti... zaujímavé. A veľmi praktické, ako som sa dozvedel o chvíľu. Prebehli sme spolu chodbu. Počas behu som si na pištoliach nastavil nižsí výkon, aby mali tlmený hluk... ale nevýhodou je menšia prieraznosť. Ocitli sme sa pri dverách. Ona si vybrala jednu stranu, a ja druhú. Otvorili sme dvere, otočil som sa jej chrbtom, a venoval som sa svojmu žoldnierovi. Vystrel som ruku, a strelil som ho do brucha zblízka. Z kevlarovej tkaniny sa zaparilo, a muž sa so zasyčaním predklonil. Urobil som široký švih druhou rukou, v ktorej om držal Rage, a udrel som ho hlavňou pištole plnou silou do úst, nosa, a čela. Mocná rana spôsobila, že muž sa zaklonil, nohy mu vyleteli zo zeme, a celý sa zrúbal. Potom som namieril Hatred, a dokončil ho jednou ranou do krku. Počas toho výstrelu som as už obzeral na druhý koniec chodby, kde bol jej žoldák, rozrezaný na kusy a spálený... a ďalej od výťahu vychádzal tretí. Namieril som tým smerom Rage, a začal som strieľať hustý príval projektilov. Po sekunde som pridal aj Hatred. Muž sa schoval za roh, a kryl sa proti mojej smršti laserových striel.

"Bež ho doraziť, kým strieľam, nevykukne," sykol som smerom k svojej kolegyni. Keď ho dorazila, obzrel som sa do chodby. Dlhá chodba. Žiadne výklenky, nie je sa kde kryť. Narobili sme hluk. Pozrel som na muža s prestreleným krkom podomnou, a chytil som ho za obe ramená. Držal som ho pred sebou ako živý štít. Ruku s Hatred som natiahol k ústam, a zubami som otočil spínač sily projektilu na optimálnu silu na zabitie obrnencov. So štítom z mŕtveho žoldniera som začal postupovať chodbou. Moja dámska spoločníčka sa za mnou za chvíľu objavila tiež. Jeden muž vykukol z môjho bytu, zakričal, a zabuchol dvere. Stotinu sekundy po tom, čo ich zavrel, miestom, kde bola predtým jeho hlava, presvišťal laserový výboj. Škoda.

Muži vnútri sa začali opevňovať. Pustil som svoj živý štít na zem, už mi je nanič. Pozrel som na svoju spoločníčku. "Čo teraz? Zoberieme to cez balkóny zo susedného bytu? Cez okno nás nebudú čakať..."
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Niekto

avatar

Female
Počet príspevkov : 2872
Rasa : akákoľvek
Vek postavy : akýkoľvek
Povolanie : čo potrebujete

OdoslaťPredmet: Re: Planéta Iliwian   So júl 17 2010, 15:44

Imary Khei


* V duchu zvažovala jeho návrh, ktorý sa jej nepozdával iba kvôli výške poschodia, s akou by sa v tom prípade musela popasovať ibaže mal pravdu. Útok z druhej strany budú čakať menej ako priamy vpád do izby, v ktorej už určite ostražito čakali na ich ďalší krok. Nemohla ani len tušiť, koľko chlapov je vo vnútri, ale ak tu budu len tak nečinne postávať zistia to možno skôr než by chceli a stratia pritom výhodu prekvapenia.* Cez balkóny.* prisvedčila súhlasne.* Choď cez 1407- mičku, ja si zoberiem deviatku. Stačí mi niekoľko sekundový náskok a strhnem pozornosť na seba. Ty zober, čo potrebuješ a stretneme sa na chodbe.* Otočila sa na päte a zamierila k vedľajším dverám s číslom 1409 vyrytým na platinovom obdĺžničku v strede. Skúsila potlačiť kľučku. Zavreté. Ďalšia prekážka, ktorá si vyžadovala ticho a sústredenie. Oprela Rei o mechanizmus otvárania a počkala kým konštantné teplo neroztaví spoje. Až potom sa plecom zaprela k obrube a nehlučne vkĺzla dnu.
Iza bola tmavá, prázdna, takže aspoň v tomto mala šťastie a rýchlo vyšla na balkón kde ju schladil studený vzduch až jej po chrbte prešiel mráz.* To zvládnem.* zamrmlala si ticho popod nos, snažiac sa dodať viac sebadôvery náhle stuhnutým svalom. ReI si prichytila remienkom k boku a až potom sa oboma rukami pevne chytila kovového zábradlia a vytiahla sa naň. Štyridsať päť poschodí a tvrdý betón pod nimi, nočná mora každého hypsofobika.
Našľapovala opatrne zamerajúc sa pohľadom na svoj cieľ, balkón vzdialený pár metrov a oddelený od svojho susedného náprotivku krátkym spádom kde sa spoj zábradlia končilo. Snažila sa ísť tak rýchlo ako to len bolo možné a až keď zastala na konci pohľad jej nechtiac zaletel dolu. Kaskády poschodí vyzerali na smrť už pri prvom kontakte so zaostrenými výstupkami trámov. Prišlo jej zle. Len na okamih no potom nahmatala svoju ReI a to jej dodalo viac istoty. Čakal ju jeden skok, po ktorom sa ocitne na balkóne izby 1408, jej cieľ...


V izbe číslo 1408...

Reo, muž so zjazvenou tvárou, zúril. Piati z jeho desiatich chlapov už boli mŕtvi a jemu zostávala presná polovica.
- Babráci.- zavrčal smerom k vojakom, ktorých pohľady ostražito smerovali raz k dverám a raz k šéfovej tvári, pretože netušili čoho sa v tej chvíli majú báť viac. Ibaže so šéfom boli na jednej lodi a to im nakoniec dodalo ako silu tak aj odhodlanie. Dlhú chvíľu sa nič nedial. Znervózneli.
Odrazu sa z dvier zadnej izby ozval hluk, niečo nešpecifické ako premiestňovaný alebo prevrhnutý nábytok. Vojaci okamžite vyskočili a keby ich Reo nezadržal, do jedného by sa nahrnuli pred dvere miestnosti a zabudli si pritom kryť chrbát.
- Traja nech tu ostanú.- zreval a odsotil troch mužov z cesty, aby sa sám predral k izbe odkiaľ zachytil niečo ako svetelný záblesk, výstrely zo zbraní a pach spáleného mäsa...

Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Alexander Axel Carpenter

avatar

Male
Počet príspevkov : 59
Rasa : Mimozemšťan
Vek postavy : 35
Povolanie : Lovec Odmien

OdoslaťPredmet: Re: Planéta Iliwian   So júl 17 2010, 16:40

Na jej inštrukcie som iba ticho prikývol. Prišiel som k dverám 1407, vytiahol som svoje PDA, a vysunul z neho jeden zvláštny káblik. Na konci mal namiesto konektora elektródovú ihlu. Bodol som ihlu do zámku izby, a pozrel na displej PDA. Nabehol program Infiltrator, a zobrazila sa hláška Detecting Hardware. Po dvoch sekundách na obrazovke bliklo "Electronic Security Lock. Do you wish to unlock?" Ukázal som prstom na Yes. PDA odpovedalo hláškou "Processing..." O dve sekundy vo dverách šťuklo, a otvorili sa. Trvalo to celé 8 sekúnd. Vkĺzol som do izby. V neznámom byte ma privítala tma. Byt bol ale rozvrhnutý presne tak isto, ako ten môj, takže to nebol problém. Prešmykol som sa cez spálňu k oknu, a zvnútra som otvoril. Vyšvihol som sa na balkón, a pozrel som sa na svoj. Tri metre a nejaké drobné...

Urobil som krok dozadu, prikrčil som sa, a potom som švihol vpred. Medzeru medzi balkónmi som prekonal bez problémov. Rukami som sa chytil hornej časti zábradlia, a nohami dolnej. Rukami som zábradlie pevne chytil zhora. Nakoniec som zábradlie s ľahkosťou preskočil. Zvnútra sa ozývali výstrely a krik. Okná boli nastavené na zrkadlové, takže som nevidel dovnútra. Málo času. Nastavil som pištoľ na veľmi vysoký výkon, a strelil som do okna. Veľký kus tabule vletel dovnútra, a rozprskol sa na veľa malých črepín. Skočil som do kuchyne, a rozhliadol som sa. Vedľa mňa stál jeden zo žoldákov. Namieril na mňa pištoľ, a vystrelil...

V obývacej izbe zatiaľ zúrila moja kolegyňa. Štyria žoldáci nevydržali čakať, a pustili sa do nej. Hovorili si, veď to je len jedna žena! Doplatili na to svojimi životmi. Reo, vodca žoldákov, sa utekal schovať do rozsiahlej luxusnej spálne.

Strela minula moju hlavu o niekoľko centimetrov. Zápästie žoldáka sa ocitlo v mojom zovretí. Pištoľ som odklonil do bezpečnej vzdialenosti. Pokúsil sa ma udrieť, zablokoval som ho. Okamžite na to sa ma pokúsil kopnúť, ale ja som urobil niečo, čo nečakal... zodvihol som ho celého zo zeme, za jeho dve ruky. Stratil oporu jednej nohy, a jeho kop bol nakoniec smiešne slabý... trafil ma do stehna. To bude maximálne modrina. Prudko som sa otočil o 360 stupňov, a tresol som ním o stenu. Potom som si ho lepšie prechytil, jednou rukou za krk, a druhou za brucho, a vyhodil som ho von oknom. Nezabudnite dať sedadlá do zvyslej polohy...

Hluk z obývacej izby pomaly utíchal. Vybral som sa do spálne. Otvoril som dvere, a predomnou stál chlap, čo na mňa mieril zbraňou. Ustupoval. "Práve som zabil všetkých tvojich mužov. Posledného som vyhodil von oknom. V tejto miestnosti je iba jeden východ, a ten je za mojím chrbtom. Začni sa modliť." Trochu sa mu zatriasla ruka. Vykročil som vpred. Vystrelil. Strela mi preletela cez rameno, z druhej strany ruky vyletel drobný gejzír červenej tekutiny. Chcel vystreliť znovu, ale to už som bol pri ňom. Prestrelenou rukou, v ktorej som držal Rage, som švihol do strany, a vyrazil som mu pištoľ z ruky. Tá jeho hračka vrazila do steny takou rýchlosťou, že sa rozletela na niekoľko kúskov. Kopol som ho do brucha, takže uletel pár krokov vzad. Vystrel som pred seba ruky s Rage aj Hatred, a vystrelil s oboma simultánne.

Strely zašumeli vo vzduchu a zmizli, pár centimetrov pred jeho tvárou. Štít... tak to vyriešime po starom... hodil som pištole za seba, na zem, a šiel k nemu. Urobil prekvapivo rýchly výpad. Vyhol som sa. Nemyslel som ale na to, že jeho štít bude taký pevný. Jeho ruka bola v skutočnosti širšia, než vyzerala, keďže ju obopínala tvrdá kinetická bariéra. Ale nebola dosť široká na to, aby mi dala tvrdý zásah. Vyhol som sa, ale nepríjemne mi šuchol ucho. Švihol som rukou, a udrazil som tú jeho ďalej od svojej hlavy. On druhou rukou vytasil nôž. Ja tiež. Dve čepele sa zaleskli, a zrazili sa vo vzduchu. Chviľú sme si pozerali do očí.

"Veľmi dramatické. Ale ja mám viac nožov než ty."

Druhou rukou som vytiahol ďalší nôž, a švihol som po ňom z opačnej strany. Prekvapene vytreštil oči, pokúsil sa ma zatlačiť, a odskočil dozadu. Čepeľ môjho druhého noža minula jeho tvár o centimeter. Štít akoby neexistoval, proti takýmto útokom je zbytočný. Vycítil som chvíľku jeho nepozornosti, a švihol som oboma rukami jedným smerom, dolu. Vrhnuté nože prebodli žoldnierove chodidlá, a mali ešte toľko pohybovej energie, že ho prišpendlili k zemi. Zaklonil sa, a zasyčal od bolesti. Urobil som rýchly úkrok okolo neho, a chytil som jeho ruku s nožom. Skrútil som mu zápästie, kosti zavŕzgali, a jeho ruka odrazu mala veľmi neprirodzený tvar... muž zavrešťal. Nôž spadol na zem. Odkopol som ho preč. Spomalil som... otočil som sa k dverám... prišiel k svojim pištoliam na zemi... jednu zodvihol... otočil koliečkom na maximálny výkon... vybije to síce celú batériu zbrane asi na 20 minút, ale to už teraz nevadí. Namieril som na jeho čelo, a vypálil. Laserový projektil prenikol štítom ako cez maslo, potom aj cez jeho lebku, a urobil niekoľko centimetrov hlboký otvor v stene izby. Muž sa skácal na zem.

Pištole som zasunul do puzdier, a puzdrá zaistil. Hotovo. Prišiel som k posteli, a zbalil všetko, čo na nej bolo naspäť. Moja Gauss Puška... a moje stealth zariadenie. Čo by som si bez vás počal. Prišiel som k mŕtvemu veliteľovi žoldákov, a prehľadal ho. Našiel som generátor štítu, a niekoľko záložných batérií. Hodia sa. Finančný čip tiež. Z jeho chodidiel som vytiahol svoje nože, a zasunul ich naspäť do skrytých puzdier v záhyboch mojho oblečenia. S batohom cez plece som prišiel do obývačky, kde stála moja spoločníčka, medzi mŕtvolami. "Tak... toto by sme mali. Kam pôjdeme teraz?"
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Niekto

avatar

Female
Počet príspevkov : 2872
Rasa : akákoľvek
Vek postavy : akýkoľvek
Povolanie : čo potrebujete

OdoslaťPredmet: Re: Planéta Iliwian   So júl 17 2010, 17:37

Imary Khei

* Až sa jej nechcelo veriť, že je po všetkom. Ľútostivo špicou topánky obrátila na chrbát posledného muža, ktorého zabila a všimla si spáleninu tiahnucu sa od jeho líca až ku krku. Zohla sa, aby skontrolovala pulz a to, čo zistila sa jej nepáčilo. Muž ešte žil. Zobrala jeho vlastnú zbraň s kŕčovito zovretej ruky a strelila ho rovno do hlavy. Milosrdenstvo? Nie, skôr istota.
Takto skontrolovala všetkých no už nikto si nevyžiadal špeciálny prístup. Všetci boli mŕtvi a jej spoločník sa na ňu teraz obracal s novou otázkou. Tu zostať nemohli, to bolo jasné na prvý pohľad nielen kvôli tomu, že z hotelovej izby takmer nič neostalo no pôvodnom mieste, ale aj preto, že noc strávená medzi mŕtvolami ju do extázy nijako neprivádzala.* Ku mne.* obrátila sa k svojmu spoločníkovi a chvíľu zaujato pozorovala veci, ktoré si so sebou hodlal vziať. Na otázky však bude čas neskôr, preto vyšla na chodbu mieriac k protipožiarnemu schodisku skôr než by si svoj úmysel stihla rozmyslieť. Toto bola jedna z tých nocí, keď sa spolupráca medzi dvoma ľuďmi spečatila krvou a niekoľkými životmi takže viac nevidela dôvod držať sa bokom.


Podala mužovi jeho plášť, ktorý predtým prehodil cez motorku a počkala kým nevysadne za ňu. Nepotrebovala aktivovať mapu s navádzaním v pravom dolnom rohu svojej prilby, pretože po tejto akcii mala chuť prevetrať si hlavu pri rýchlej jazde a nedá si do toho skákať ani automatikou. Stiahla si rukavicu a bezpečne ju spolu s ReI uložila do šikovného úložného priestoru motorky. Potom priložila ruku na holografický panel, ktorý jej zoskenoval odtlačky prstov a stroj po preverení sám naštartoval. Usmiala sa a takmer zastonala od rozkoše, keď ju pozdravil dravý zvuk motora, ako zviera, ktoré sa nevedelo dočkať kedy ho vypustí z reťaze. A pevné mužské telo ohrievajúce jej chrbát bolo takisto bonusom ako odmena za dobre vykonanú prácu.
Nenechala vábivo osvetlené ulice iliwianského mesta čakať. Túto jazdu si naozaj užije.

Motor protestne zavrčal, keď postupne znižovala rýchlosť a voviedla stroj do podzemných garáží oproti zástavbe štvorpodlažných budov. Garáž patrila spoločnosti s pochybnými obchodmi, do ktorých sa nikto v štvrti nestaral už len preto, že sa držali hesla: „ Daj pokoj, máš pokoj.“ Plus nejaké tie výhody zo zisku.
Bola to špinavá štvrť s výhľadom na lepšiu časť mesta, ako výkričník pripomínajúci úpadok ľudom, ktorí tu žili.
Zaviedla muža k domu, ktorý bol možno ešte ošumelejší než tie ostatné. Zvrtla kľúčom v zámke a rýchlo prebehla dovnútra tmavej chodby, aby deaktivovala bezpečnostný systém. Zostával ešte ten v kuchyni kde okná smerovali priamo do ulice. Tam to bolo trochu komplikovanejšie.* Urob si pohodlie.* prehodila k mužovi cez rameno a neubránila sa pobavenému smiechu, pretože jej byt v tejto starine bol všetkým len nie ošumelým a nevkusným. Možno trochu neporiadku, riad, ktorý nikdy nemala silu umyť, aj keď ho vložila do automatickej umývačky, niekoľko kúskov oblečenia z rána porozhadzovaných po zemi smerom k spálni. A samozrejme rozostlaná posteľ s vankúšmi porozhadzovanými pri záhlaví akoby ich v spánku od seba odstrčila. * Ak chceš niečo na pitie alebo si hladný, môžeš sa obslúžiť sám.



Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Alexander Axel Carpenter

avatar

Male
Počet príspevkov : 59
Rasa : Mimozemšťan
Vek postavy : 35
Povolanie : Lovec Odmien

OdoslaťPredmet: Re: Planéta Iliwian   So júl 17 2010, 18:09

Posledné, čo som urobil vo svojej bývalej hotelovej izbe, bolo, že som zobral z lekárničky v kúpeľni téglik medi-gelu a obväzy. Cestou po požiarnom schodisku som si nalial medi-gel na obe strany diery v ramene. Bolesť ustúpila, a cítil som blahodarný pocit úľavy, keď sa miliardy nano-mechanizmov obsiahnutých v medi-gele dalo do spájania prerušených tkanív. Krvácanie prestalo. Prikryl som ranu obväzom... to sme už boli dolu, pri motorke. Moja spoločníčka mi hodila do rúk plášť. Dal som si z chrbta dolu ukoristenú pušku, prehodil som si plášť, a pušku som prehodil späť cez rameno.

Usadil som sa za ňu na motorke. Zozadu som sa k nej pritisol, a pevne ju objal rukami okolo pása. Dotýkali sme sa navzájom takmer celými telami. Teraz, keď bolo po boji, boli sme v bezpečí, a adrenalín v mojej krvi začal pomaly vyprchávať, prestal som svoj mozog brať ako chladný kalkulátor taktiky, a nechal som sa trochu rozptýliť. Dotyk jej tela bol taký príjemný...

Leteli sme mestom úžasnou rýchlosťou. Bolo mi jasné, že tú jazdu si vychutnáva. Vlasy jej divoko viali okolo mojej tváre.

Skončili sme vo veľmi útuľnom byte. V porovnaní s tým, ako táto štvrť vyzerala zvonka ma byt veľmi prekvapil, ale ináč mi k nej veľmi dobre pasoval. Trošku roztržitého neporiadku som s úsmevom vovnútri prehliadol, pripadá mi to celkom milé. Odišla niekam, kde mohla byť snáď kuchyňa. Mám si urobiť pohodlie... no dobre... zašiel som do kúpeľne, a pohľadal som nový obväz, a našiel som dokonca niekoľko tubičiek medi-gelu. Neprekvapilo ma to. Jednu som vzal, a spolu s obväzom som sa usadil v obývačke. Na vedľajšiu sedačku som naukladal svoj arzenál, keď to mám všetko na sebe, tak sa necítim pohodlne. O chvíľu na sedačke ležalo päť nožov, laserová puška, kabela so snajperkou, stealth zariadením, a generátorom štítov, Rage a Hatred aj s puzdrami a pripájacími pásmi, a jedna ukradnutá pištoľ, čo som mal za opaskom. Dal som tam tiež všetky ukoristené PDA.

Odviazal som si obväz z ruky. Cez tričko som si nevedel poriadne prehliadnuť ranu... stiahol som si dolu celé tričko, a odhalil tak široké plecia, svalnatú hruď a brucho, a nadmerne hrubé, masívne ruky. Celý môj trup je posiaty mnohými jazvami... streľné rany, sečné rany, bodné rany, všetko. Moja pokožka vyzerá ako mapa Grand Canyonu. Teraz som na ranu videl dobre... hojila sa správne. Občas nano-roboti spoja pokožku s neživým tkanivom obväzu alebo oblečenia, a potom tak poškodené bunky treba odstrániť, ale žiadne náznaky, že by sa to stalo teraz, som nevidel. Nalial som na ranu ďalšiu dávku medi-gelu z oboch strán, a previazal novým obväzom. Týmto ma rana prestala trápiť, zahojí sa to už samo... tipujem maximálne dva dni. S rukou viem pohybovať akoby jej nič nebolo. Pohodlne som sa rozvalil na pohovke, a čakal, kým sa ona vráti späť.

"Mimochodom, volám sa Alexander Carpenter. Ale... môžeš mi hovoriť Axel," povedal som, keď prišla.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Niekto

avatar

Female
Počet príspevkov : 2872
Rasa : akákoľvek
Vek postavy : akýkoľvek
Povolanie : čo potrebujete

OdoslaťPredmet: Re: Planéta Iliwian   Ne júl 18 2010, 09:57

Imary Khei

Takže Axel.* pohrala sa s jeho menom na jazyku akoby to bolo príliš chutné sústo na to, aby ho len tak ľahko pustila z úst. Položila tácňu s dvoma orosenými pohármi na nízky stolík vedľa pohovky a jeden z nich vzala do ruky. Nakoniec si to predsa len rozmyslela a pripravila im osviežujúci drink z eryje a samozrejme niekoľkých kvapiek alkoholu, ktorý rozohrial vnútro no nebol natoľko silný, aby po ňom človek stratil súdnosť.
Oprela sa kolenom na okraji pohovky a druhú nohu pritom prehodila cez Axelove boky takže stačilo, aby sa zosunula o niečo nižšie a pocítil by jej váhu na svojom lone. Namiesto toho sa však natiahla ponad jeho hruď, prehla chrbát ako lenivá mačka a spodným okrajom pohára sa opatrne dotkla Axelovej kože v blízkosti zraneného miesta. V tvári mala sústredený, možno trochu roztržitý výraz, pretože v nej hustá sieť jaziev na jeho hrudníku a rukách vzbudzovala zvedavosť.
Chladivým sklom v kruhoch zľahka prechádzala po podráždenej pokožke.* Ja som Imary Khei. * zašepkala poštekliac ho svojím dychom na krku, pretože obrátila tvár práve tak, aby sa mohla Axelovi pozrieť zblízka do očí.* A myslím, že na dvoch ľudí, ktorí sa zoznámili len pred niekoľkými hodinami je toto celkom slušný večer. Dosť na to, aby sa mi ešte chcelo stráviť jeho zvyšok preberaním našej ďalšej spolupráce.* usmiala sa nevinne vrhnúc rýchly pohľad na susednú sedačku kde Axel rozložil všetky svoje zbrane a potom späť k nemu.
Trochu sa odtiahla podajúc mu pohár s drinkom, z ktorého sa začali pomaly spúšťať kvapky vody. Jedna alebo dve dopadli na Axelovu hruď tesne pod kľúčnou kosťou na pravej strane kde sa tiahla dlhšia jazva, zrejme spôsobená ostrou čepeľou dýky alebo noža. Zamyslene natiahla ruku a bruškom prsta pozdĺž nej kvapky rozotrela. No potom akoby si na niečo spomenula, odtiahla ruku a venovala Axelovi roztržitý úsmev.* Neviem ako ty, ale ja potrebujem sprchu.* Vzoprela sa na kolenách, s ľahkosťou vstala a zamierila do spálne s rozostlanou posteľou. Predtým než sa cez spojovacie dvere prešmykla do kúpeľne venovala jej jeden túžobný pohľad, ale potom si v duchu vynadala a s ľahších srdcom sa pustila rozväzovať si šnúrky na oblečení, ktoré ju obopínalo ako druhá koža. Nechala ho skĺznuť k nohám a potom z neho vystúpila ako z bludného kruhu, čo jej nedal dýchať. Neobťažovala sa s pedantným skladaným, ktoré ju u druhých vždy rozčuľovalo a namiesto toho len oblečenie dvakrát preložené položila na bielizník.
V spodnom prádle čiernej farby a vysokých topánkach sa usadila vo výklenku pred sprchovým kútom, v ktorom už nechala odtekať vodu, aby získala tú správnu teplotu, ktorá vyhovovala jej stuhnutej šiji a svalstvu.
Predtým než si vyzula topánky opatrne z nich vytiahla ukrytú ampulku a chvíľu ju podržala v dlani. Jej mesačný nájom, pomyslela si rozrušene a radšej v mysli zatlačila predstavy o bezstarostnom živote, ktorý by ju mohol čakať po spolupráci s Axelom. Zisk plynúci z ich spolupráce bol viac než vysoký a tak isto aj riziko, ktoré sa s ním spájalo...*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Alexander Axel Carpenter

avatar

Male
Počet príspevkov : 59
Rasa : Mimozemšťan
Vek postavy : 35
Povolanie : Lovec Odmien

OdoslaťPredmet: Re: Planéta Iliwian   Ne júl 18 2010, 12:09

Sprcha. Presne na to som sa chcel opýtať tiež. No predbehla ma. "Šiel by som tiež, hneď po tebe, ak dovolíš?" A potom mi zmizla z dohľadu.

Chvíľu som len tak sedel, a premietal si v spomienkach všetky dnešné obrazy, čo sa týkali Imary. Ani raz som nevidel tú jej zbraň poriadne v akcii. Videl som len že ľudí necháva spálených. Zaujímalo by ma, čo to je zač. Na našej planéte som sa s ničím podobným nestretol.

A tá jej zvláštna schopnosť... čo to vtedy len urobila? Dotkla sa vysielačky... a vedela, kde sú presne ďalší traja muži. Čo to urobila? Dokáže silou vôle stopovať komunikačný signál? Alebo možno má nejaké špeciálne implantáty... tie by tiež mohli vyžadovať priamy kontakt... možno sa jej niekedy na to opýtam.

Ale bolo tu toho viac, čo ma zaujalo... je to zaujímavá žena. Nebezpečná, adrenalín má rada rovnako ako ja, možno aj viac... a to telo... pri spomienke na Imaryn vzhľad a všetky naše dnešné dotyky ma vôbec neprekvapilo, keď som zacítil tlak v spodných partiách. Predstavil som si ju v sprche. Pekná predstava.

Usrkol som z drinku, bolo v ňom niečo, čo mi ohromne chutilo. Snažil som sa tú chuť rozpoznať, ale vždy, keď som mal pocit, že už niečo rozoznávam, tak mi to uniklo. Dobré pitie. Keď pôjdem cez kuchyňu, pozriem sa, aké fľaše sú otvorené.

Napadlo ma, že sa môžem vlastne do tej kuchyne pozrieť hneď. Prešiel som do vedľajšej miestnosti, a obzrel si ju. Pekná, moderná kuchyňa, ladená do bielej a chrómovej. Otvoril som chladničku, a prekvapene som zdvihol jedno obočie. Toľko plechoviek piva som už dávno nevidel. Na najvyššej poličke chladničky som našiel tácku, na ktorej bolo niekoľko obložených párty chlebíčkov, zakrytú plastovým krytom. Tiež si občas zvyknem zopár chlebíčkov ukoristiť na neskôr, keď ich na nejakej udalosti veľa zostane. Zjedol by som ich síce všetky jedným hltom, ale radšej som si zobral iba dva. Keď som končil druhý, začul som, že voda prestala tiecť...
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Niekto

avatar

Female
Počet príspevkov : 2872
Rasa : akákoľvek
Vek postavy : akýkoľvek
Povolanie : čo potrebujete

OdoslaťPredmet: Re: Planéta Iliwian   Ne júl 18 2010, 13:04

Iamry Khei


* Prešla si rukami po mokrých vlasoch, aby z nich stiahla prebytočnú vodu a naslepo nahmatala držiak s uterákom. Páčil sa jej dotyk vlhkosti na pokožke, ktorý ju na vzduchu mierne chladil, preto sa neobťažovala s utieraním iba si uterák obmotala okolo tela a jeden cíp pritom zastrčila pod mäkkú látku na prsiach. Ani sa neobťažovala sčesať si vlasy tak, aby jej na krku nebolo vidno tetovanie, pretože viac nemala dôvod skrývať ho a vyhýbať sa tak otázkam. Pozbierala svoje veci a odložila ich spolu s ampulkou vo svojej spálni, ampulku do špeciálne zabudovanej schránky v stene zabezpečenej rovnakým nenápadným hologramom aký bol v bare Spartacus. Potom ešte zo skrinky vytiahla čistý poskladaný uterák pre Axela, pretože v kúpeľni jej vo zvyčajných prípadoch celkom postačil jeden.
Obývačka bola prázdna no v kuchyni sa svietilo. Cestou si z podnosu vzdala svoj pohár s drinkom a trochu si z neho odpila okamžite pocítiac ako sa jej teplo rozlieva dolu hrdlom. Spokojne sa usmiala, keď si všimla Axela pri kuchynskom dreze. Zrejme už preskúmal obsah chladničky a teraz sa o vybavení jej bytu snažil získať ďalšie informácie v skrinke na alkohol. Možno ho napadlo či sa ho náhodou nepokúsila omámiť niečím, čo by mu pridala do nápoja. Ibaže aká by s ním potom bola zábava keby celý večer prespal? Takto sa aspoň mohla pozerať ako sa mu svaly na širokom chrbte napínajú a sťahujú pri pohybe a potom na rukách, v ktorých mal toľko sily, že ňou bez problémov zodvihol dvoch dospelých mužov naraz. Na chrbte ju zamrazilo no nie od chladu. * Tak čo.. pozdáva sa ti dočasné bývanie?* Vytiahla sa na kuchynskú linku a spokojne sa na nej usadila prehodiac si jednu bosú nohu cez druhú. Uterák jej siahal len niekoľko centimetrov nad kolená takže sa jej v tej polohe náhle vyhrnul vyššie na stehná. Znovu si odpila z drinku a potom pohár položila na dosah ruky. V druhej mala uterák pre Axela a s provokačným úsmevom si ho držala blízko pri sebe.*

Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Sponsored content




OdoslaťPredmet: Re: Planéta Iliwian   

Návrat hore Goto down
 
Planéta Iliwian
Zobraziť predchádzajúcu tému Zobraziť nasledujúcu tému Návrat hore 
Strana 6 z 32Choď na stránku : Previous  1 ... 5, 6, 7 ... 19 ... 32  Next

Povolenie tohoto fóra:Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre.
Gyro :: RPG :: Vesmír-
Prejdi na: