RPG....objavte svet ktorý sa skrýva vo vesmíre...RPG
 
InfoDomovPortálFAQHľadaťRegistráciaZoznam užívateľovUžívateľské skupinyPrihlásenie

Share | 
 

 Gerry, vila v hlavnom meste

Zobraziť predchádzajúcu tému Zobraziť nasledujúcu tému Goto down 
Choď na stránku : Previous  1, 2, 3, 4, 5, 6, 7
AutorSpráva
Ayon Garcia

avatar

Female
Počet príspevkov : 49
Rasa : Mimozemšťan
Vek postavy : 22 rokov, 19.1.

OdoslaťPredmet: Re: Gerry, vila v hlavnom meste   Pi december 19 2008, 19:08

*Vášnivo pokračovala v bozkávaní, užívajúc si každý okamih. Dôvod, prečo chce tak veľa žien Gerryho určite nie je len kvôli jeho peniazom, napadlo ju keď sa znovu na chvílu odtiahla. Pri tej myšlienke sa uškrnula a konečne poriadne nadýchla, keďže doteraz na to nejak nemala úplne príležitosť. Až teraz si všimla, že sa ocitla na jeho posteli a nie len nad ňou.* ... a to ti dáva nádej...? *zasnívane sa mu zahladela do očí. V tej chvíli nemala v hlave nič iné, len jeho tvár a chuť bozkov. Príjemnejších, než hocičo iné na svete. Ani si úplne neuvedomovala, čo povedala, pretože mozog sa odmietal sústrediť na okolie, skôr len podvedome zopakoval posledné slová, ktoré sa k nemu dostali. Ale v tej chvíli cítila, že to, čo robila posledné tri roky malo zmysel. Že každá sekunda strávená v jeho dome stála za to. Stála by za to aj keby to nedopadlo natoľko rozprávkovo, pretože mohla byť s niekým, koho lúbi. Prečo o tom vlastne niekedy pochybovala?
Pohladila ho nežne po tvári, tak trochu si tým aj dokazujúc, že sa jej to naozaj len nesníva a že Gerry, ktorý ju teraz objíma, je skutočný, rovnako ako nemocnica, v ktorej sú.* Ľúbim ťa *zašepkala zrazu tak náhle a úprimne, že to prekvapilo aj ju samú.* Lúbila som ťa omnoho skôr ako som k tebe nastúpila pracovať, ale bála som sa ti to povedať. Mala som strach, že ma budeš považovať za takú, ktorá len túži po tvojich peniazoch, rovnako ako tie stovky iných žien predomnou...
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Ayon Garcia

avatar

Female
Počet príspevkov : 49
Rasa : Mimozemšťan
Vek postavy : 22 rokov, 19.1.

OdoslaťPredmet: Re: Gerry, vila v hlavnom meste   So máj 16 2009, 12:55

****************


*Zamyslená hľadela von oknom a uvažovala nad všetkým, čo sa stalo počas posledných pár mesiacov. Uvažovala, ako náhle sa jej ukázal svet, tak prekrásny, že to priam až vyrážalo dych. Svet, ktorý už nikdy nechcela opustiť, pretože obsahoval každý detail snu, čo si vysnívala. Snáď ešte niekoľkonásobne krajší, ako si dovolila predtým uvažovať. Občas pochybovala, či si niečo také zaslúžila. Žiť s človekom, pre ktorého by bola ochotná obetovať aj svoj život, pretože bez neho by si už nič nedokázala ani len predstaviť...
Ramenom sa oprela o zárubňu balkónových dverí a zhlboka sa nadýchla chladnúceho vzduchu. Na okamih zatvorila oči a v myšlienkach sa vrátila do minulosti. Znovu si vybavila okamih, kedy ju Gerry vzal do divadla a zahral tam pieseň len a len pre ňu. Na tvári sa jej mihol zaľúbený úsmev, hraničiaci s pobavením. Zdalo sa jej, akoby to bolo pred rokmi, napriek tomu, že to nebolo viac ako pár mesiacov. Jej myšlienky sa zrazu akoby zhmotnili a ona si uvedomila, že počuje hru na piane. Srdce sa jej rozbúchalo o trochu rýchlejšie a úsmev sa stal nadšenejším. Privrela dvere, ktoré jej boli doteraz spoločníkom na uvažovanie a vybrala sa ku schodom, pozrieť dolu. Nenápadne našlapujúc, tak, aby náhodou neprerušila iným zvukom hru, prešla až ku Gerrymu. Ruku mu jemne položila na rameno, no uvedomila si, že niečo nie je úplne v poriadku. Vyzeral veľmi podobne, ako keď...* Miláčik? *zamračila sa a sadla si vedľa neho. Až príliš to pripomínalo chvíle, keď sa jeho myseľ presúvala na úplne iné miesta, odhaujúc mu strašnú budúcnosť.* Si v poriadku?
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Gerry Constantine

avatar

Male
Počet príspevkov : 92
Rasa : mimozemšťan
Vek postavy : 23
Povolanie : žiadna

OdoslaťPredmet: Re: Gerry, vila v hlavnom meste   So máj 16 2009, 13:32

* Neuvedomoval si ako dlho hral. Posledné čo si pamätal bolo to ako prešiel ku klavíru, chvíľku pri ňom zamyslene postál, končekom ukazováka sa dotkol bielej klávesy a zľahka ju zatlačil dole. Nekládla mu nijaký odpor. Bola celkom poddajná a ako spievala... ó áno ten spev ho chytil za srdce a už mu nebolo pomoci, o ktorú by ani tak nikdy nepožiadal pretože hra na klavíri sa v posledných mesiacoch pre neho stala novým synonymom. Synonym pre lásku, ktorú cítil a ktorá jediná ho držala nad vodou v časoch keď cítil, že klesá ku dnu ako aj časoch radosti keď vďaka nej dokázal vyletieť ešte vyššie...
Sadol si za klavír, ze jeho elegantný pretiahnutý bok, ktorý sa k nemu túlil v pozývajúcom geste a núkal mu klávesy na dytyky. Myslel na Ayon, na to ako sa aj ona k nemu túlila túto noc až cítil jej teplý pravidelný dych na pokožke svojho zápästia keď ju objal a pritiahol bližšie k sebe. Myslel na ňu a na jej úsmev a zvuk jej smiechu zakaždým keď ju niečo rozsmialo... ach aký to len bol smiech... stlačil niekoľko bielych klávesov a ozval sa tón... Nie! Takto nie! Takto sa nesmeje. Je to ako vtedy keď sa ako malý zobudil vo svojej izbe a na parapete otvoreného okna sedel žltochvostý anarin. Spev vychádzajúci z jeho hrdla v sebe snúbil zvuk veselých lesných bystrín a šum lesov za letných podvečerov.. ten zvuk mal farbu.. pri tom zvuku srdce poskočilo v hrudi a tancovalo v nej akoby zabudlo kde má svoje skutočné miesto.... áno, presne taký bol aj Ayoninýn smiech. Preto už večer neotváral všetky okná ako to zvykol robiť od detstva aby sa žltochvostý anarin vrátil k nemu. Nie, nemusel to robiť pretože všetko čo potreboval ku šťastiu pri sebe už mal, svoju Ayon... stlačil ďaší kláves no tentoraz sa mu už na perách rozhostil spokojný úsmev... áno! Presne takto! POmaly hral, zabúdajúc na celý svet okrem ženy, ktorú miloval pretož emu ju pripomínali hladké chrbty kláves, oblé boky klavíra, hudba, ktorú hral... chcel by tak zotrvať večne. Len s ňou a už s nikým iným no vtedy... to čo sa mu stalo pred pár dňami v parku sa zopakovalo. Ayoninu tvár preryli obrazy hrôzy aká bola priveľká na jediného človeka. Smrť. Nikdy ju nevidel takú veľkú a mocnú ako teraz. Zomrie veľa ľudí.. ale ako? A kde? Prečo? Ešte bol čas... vedel to.. obrazy ešte boli nejasné, ale ten rám, ktorý im dá presnosť sa raz objaví.
Zacítil ako sa mu cez plece do skrehnutého tela prilieva teplo. V prvej chvíli vôbec nevedel kde je ani čo robí a že ešte stále hrá na klavíri... bol schopný vnímať len jedno. Zodvihol hlavu od kláves a pohľadom hľadal záchranu v Ayoniných očiach. Len čo ich našiel telo mu zaliala úľava akú cíti len človek, ktorý o vlások unikol hroznému osudu a príliš dobre si to uvedomuje. Ale ona bola príliš nevinná, aby ju stiahol so sebou na dno. Príliš dobrá. V život eby jej neublížil obrazom ani toho najmenej bolestného pádu, ktorý vedel vo svojej schopnosti predpovedať. Odtrhol ruky z bielych klávesov a končekmi všetkých prstov sa len zľahka dotkol Ayoniných lícnych kostí na onoch stranách tváre. Niekoľko dlhých sekúnd si ju len bez slova prezeral a poomalými ťahmi dotykov skúmal ako aj štruktúru pokožky tak aj jednostlivé črty, ktoré jej formovali na tvári ustarostený výraz. Robil to až dovtedy kým v duchu necítil prvé zárodky pokoja aký na neho dokázala preniesť jej prítomnosť.* Nemusíš mať strach Ayon. Jediné čoho sa obávam je temnota, ale kým si pri mne odháňa ju odo mňa tvoje svetlo...* prehovoril hlasom podobným jeho dotykom. Tichým takmer akoby ich vyriekla sama myseľ a nie je jeho ústa. A to čo hovorí myseľ má iný tón, oveľa nadpozemskeší. Tak aj jeho slova zneli viac záhadne a predsa tak jasne. Nikdy sa celkom nezbavil tajomnosti. Vedel, že sa jej nezbaví. Sám pre seba bol tajomstvom aj strážcom toho nevypovedaného aj človekom, ktorý by ho najradšej odhalil pred tou, ktorú miloval viac než seba. * Dokázala by si vydržať nejaký čas bez pohybu?* opýtal sa odrazu horúčkovitým hlasom a ukazovákom pravej ruky jej mimovoľne prešiel po spodnej pere. V kútikoch prižmurených očí bolo jasne vidieť jeho oduševnenú zamyslenosť prerastajúcu až do obdivu a tvorivej horúčkovistosti. Odrazu by nevydržal ešte dlhšie edieť za klavírom. Nie! Musí sa pokúsiť ukázať Ayon ako ju vníma on. každý jeden dotyk aj keď teplo mu mohol vdýchnuť len jej život...*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Ayon Garcia

avatar

Female
Počet príspevkov : 49
Rasa : Mimozemšťan
Vek postavy : 22 rokov, 19.1.

OdoslaťPredmet: Re: Gerry, vila v hlavnom meste   So január 16 2010, 12:05

*********************************************


*Narýchlo si do tašky nahádzala zopár vecí, všetko to zatvorila a zavesila na plece. Z telefonátu, ktorý absolvovala ani nie pred desiatimi minútami, a ktorý toto všetko zapríčinil, jej bolo stále zle. Mohla s tým ísť na políciu, ale tým by určite všetko len zhoršila a sklamala by človeka, ktorý jej veril, keď jej prezradil svoje tajomstvo. Zhlboka sa nadýchla, aby sa aspoň trochu upokojila, no príliš jej to nepomohlo. Vzdala preto boj so svojim strachom a zbehla na prízemie. V hale vytiahla zo zásuvky kus papiera a pero. Potrebovala ešte čo najrýchlejšie vymyslieť, čo mu napíše. Mozog jej však vôbec nepracoval ako by chcela, a tak po troch neúspešných pokusoch pozliepať dokopy niečo zmysluplné, to vzdala a priložila pero k papieru, píšuc prvé slová, ktoré ju napadali. Gerry, musím súrne odísť. Prosím, nehľadaj ma, neviem kedy sa vrátim.Nevedela, či sa vôbec vráti, ale musela to vyriešiť tak, abyho do toho vôbec nezaťahovala. Pokiaľ im ide o peniaze, čo takýmto zločincom zväčša ide, dokáže to vyriešiť aj za pomoci účtov svojho otca, ku ktorým má prístup. Možno tu v skutočnosti ani nejde o Gerryho, ale o nejakého otcovho bývalého partnera, ktorému sa nepáči, že to je práve ona, kto zdedí celý podnik. A všetko spojené s jeho schopnosťami len odhaduje alebo si to úplne vymyslel. Je neuveriteľné, čo dokážu niektorí urobiť kvôli peniazom, každý deň je predsa svedkom neodôvodnenej závisti a túžbe po nedosiahnuteľnom... A hlavne neurob žiadnu hlúposť. A. Pero položila vedľa papiera a ešte raz si to celé prečítala. Celé jej to vyznievalo absurdne, ale nielen, že nevedela ako inak to prepísať, nemala už ani čas niečo také spraviť. Vybehla hlavným vchodom a dvere sa za ňou automaticky zamkli a ešte jej popriali šťastnú cestu. Hromada šťastia bola práve presne tou, ktorú bude potrebovať, ak chce, aby všetci vyviazli v poriadku. V hlave sa jej ešte raz zopakovala časť telefonátu, ktorý absolvovala „Vieme o schopnostiach vášho priateľa a vieme aj, ako sa im vyhnúť. Viac vedieť nepotrebujete. Vezmite si zo sebou, veci na pár dní, strávime spolu príjemný týždeň.“ Nasledoval hysterický smiech a popis, že ju pred domom bude čakať auto, do ktorého má nastúpiť. Nemá o tom dať nikomu vedieť – ani Gerrymu, ani polícií. Teda, pokiaľ chce, aby všetci prežili. Opäť ten hysterický smiech, ktorý sa jej teraz rozoznieval neustále dokola v hlave.
Presne ako jej povedali, pred domom čakalo moderné čierne auto. Na celej ulici bolo jediné, preto nebolo pochýb, že je určené práve pre ňu. Bez váhania doňho nastúpila, tašku hodila vedľa seba. Vnútri bol len šofér a ten, držiac sa pokynov od šéfa, bez slova naštartoval. Nechal zmeniť farbu skiel na tmavú, aby Ayon nevidela nič, len interiér zadnej časti a nemohla tak ani odhadnúť, kadiaľ idú. Prijala to celkom pozitívne, takto aspoň nebude vpredu počuť, ako jej zrýchlene bije srdce od strachu.*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Sponsored content




OdoslaťPredmet: Re: Gerry, vila v hlavnom meste   

Návrat hore Goto down
 
Gerry, vila v hlavnom meste
Zobraziť predchádzajúcu tému Zobraziť nasledujúcu tému Návrat hore 
Strana 7 z 7Choď na stránku : Previous  1, 2, 3, 4, 5, 6, 7

Povolenie tohoto fóra:Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre.
Gyro :: RPG :: Planeta Telarion-
Prejdi na: