RPG....objavte svet ktorý sa skrýva vo vesmíre...RPG
 
InfoDomovPortálFAQHľadaťRegistráciaZoznam užívateľovUžívateľské skupinyPrihlásenie

Share | 
 

 Aleera Evanfall, 20.3.07, Prečo je zrazu všetko iné...

Zobraziť predchádzajúcu tému Zobraziť nasledujúcu tému Goto down 
AutorSpráva
Alexandra Ling Xiaoyu
Psychológ, lekárka
avatar

Female
Počet príspevkov : 1149
Rasa : človek :)
Vek postavy : 23.2. 23 rokov

OdoslaťPredmet: Aleera Evanfall, 20.3.07, Prečo je zrazu všetko iné...   Po apríl 16 2007, 12:03

V jedno letné ráno sa Aleera zobudila, tak ako obvykle, na vôňu čerstvého kakaa, ktorú jej priamo k posteli priniesol Eliot.

„Ďakujem, už môžeš isť, dnes si na raňajky skočím sama“ povedala ešte trochu rozospato robotovi a zívla si. Cez kruhové okno na jej izbe už presvitali prvé ranné lúče a z vonku bolo znova počuť šum novodobých áut, vznášadiel a letúňov. Pomaly sa postavila a hodila na seba belasý termo oblek. Potom sa usmiala na svoju myšku, jemne ju vybrala z nádobky a vložila si ju, ako obvykle, do veľkého vrecka. Zadívala sa zvysoka na rušnú ulicu, čoraz viac zahalenú do slnečných lúčov a na takmer nepriehľadný smog hlboko pod sebou. Zo starých filmov videla, že v tých častiach hlboko pod ňou kedysi behali autá na kolieskach, na akých teraz chodia len roboty. A že tam tá nepríjemná hmla ešte nebola...Na pár dúškov vypila horúce kakao a rýchlym krokom vyšla z izby.

„..bré ráno“ pozdravila sestru a usmiala sa. „Čo dnes ideš robiť? ...Je sobota a celkom pekne.. nepôjdeme si zalietať?“

„Prepáč, ale ja naozaj nemám čas. O pár dní mám už skúšky, to vieš..“

Aleera si len vzdychla a zakývala sestre na pozdrav. Aspoň si skočím po nejaké palacinky pomyslela si a lepšiu náladu už ani nemohla mať. S úsmevom nastúpila do jej malého strieborného vznášadla a zapla si pás. Letela len 5 blokov smerom dole a preletela hmlisté obláčiky smogu. Pár metrov nad zemou zastala a preletela rýchlo ešte dve budovy. Ocitla sa pri Yin su - ovom fast - foode - malom trblietavom obchodíku, ktorý skôr pripomínal veľký jahodový koláč. Pristavila sa pri mladom predavačovi. „Jedni palacinky s čokoládou.. a orieškami.. a zmrzlinou“ povedala prívetivým hlasom s úškrnom. Vždy v sobotu mávala palacinky. Vždy v sobotu chodievala ku Yin suovi. Páčil sa jej totiž mladý, japonský predavač, ktorý bol síce o pár rokov starší, no vždy veľmi milý a dával jej kopček zmrzliny navyše. Keď dostala svoje palacinky, žmurkla na neho a rýchlo sa vzniesla vysoko, až nad mesto. Už neexistovali rozsiahle zelené pláne trávy ani nádherné vysoké stromy šepkajúce v slabučkom vánku, tak ako čítala v starých knižkách od prababičky. Veľmi by chcela žiť v takom svete.. ale to bolo už pre deti dnešnej doby iba rozprávkou. Preto sa Aleera aspoň vzniesla k oblohe, ktorá jediná zostala tak modrá ako bývala vždy. Aspoň niečo si pripomenúť z dávneho sveta...Vysoko nad oblakmi, kde sa opieralo slnko bolo ticho. Vždy tam bolo tak krásne ticho. .neplachtilo tam veľa vznášadiel, pretože sa „nad nebom“ ako to volali obyvatelia planéty dolu v mestách, dialo niečo, o čom sa hovorilo málo... Jednoducho, po odhalení tajomstva Bermudského trojuholníka sa zdalo, že je so záhadami koniec. Ale odvtedy mizli drobné vznášadlá i veľké lietadlá nad nebom... Nie veľa ľudí však o tom vedelo. Ani Aleera o takom niečom nemala tušenie. Bola tam už viac krát a zatiaľ sa jej nič nestalo. Možno, keby vedela, že sa ocitne na inej planéte, v okamihu by stočila svoje vznášadlo a kolmo ako dravý vták by sa pustila strmhlav k mestu, do bezpečia.. Ale, bohužiaľ, aj tento krát si vychutnávala palacinku po palacinke, poliate čokoládou a svojej myške šupla sem-tam do úst oriešok.. Toto miesto sa jej zdalo najpríjemnejšie na svete. Jemný vánok jej pohládzal vlasy. Dívala sa na žiarivé slnko a silné lúče ju oslepovali. Ticho však za chvíľu prerušil slabý šepot a úplne odpútal jej pozornosť od slnka. Nerozumela, čo šepot hovorí, no po celom tele jej preleteli zimomriavky. Pomaly otočila hlavu za seba a .... uvidela ďalšie slnko! Oveľa bližšie a oveľa žiarivejšie.. a potom už len tmu.

Keď otvorila oči, už nebola na vznášadle. Už nebola vysoko nad mestom pri žiarivom slnku a nad oblakmi. Ocitla sa v akejsi žiarivej miestnosti. Steny vyzerali vyrobené z nejakého divného materiálu, niečo ako biela plazma, neodvážila sa jej však dotknúť. Veľmi sa bála. Cítila, že je niekde, kde by byť nemala. Niekde v inom svete... Do očí sa jej vtlačili slzy a ľadové ruky sa jej triasli od strachu. Nerozplakala sa však. V rohu miestnosti zazrela ďalšie dievča, ako ona.. Aspoň nie je na tomto čudnom mieste sama... už nie je sama...
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://gyro.dogoo.us
 
Aleera Evanfall, 20.3.07, Prečo je zrazu všetko iné...
Zobraziť predchádzajúcu tému Zobraziť nasledujúcu tému Návrat hore 
Strana 1 z 1

Povolenie tohoto fóra:Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre.
Gyro :: Iné :: RPG práce-
Prejdi na: