RPG....objavte svet ktorý sa skrýva vo vesmíre...RPG
 
InfoDomovPortálFAQHľadaťRegistráciaZoznam užívateľovUžívateľské skupinyPrihlásenie

Share | 
 

 MILETEA

Zobraziť predchádzajúcu tému Zobraziť nasledujúcu tému Goto down 
Choď na stránku : Previous  1, 2, 3, 4, 5 ... 12 ... 20  Next
AutorSpráva
Cassian Scrad
Kapitán lode
avatar

Male
Počet príspevkov : 936
Rasa : mimozemšťan
Vek postavy : 30 rokov
Povolanie : kapitán Thanatosu

OdoslaťPredmet: Re: MILETEA   Po február 22 2010, 20:27

* Skĺzol sa po hladkom chrbte araena na pevnú zem a chvíľu mal pocit akoby si nohy za ten čas vo vzduchu celkom odvykli kráčať. Ale čaro toho panenského miesta, ktoré akoby bolo svetom samým o sebe, ho vyliečilo zo stuhnutosti takže prešiel na okraj strže k Niryai dotknúc sa ramenom jej pleca ako naklonil hlavu a pozrel priamo v ústrety rokline, ktorá do seba prijímala striebristú stuhu šumiaceho vodopádu.
Aj napriek výške to však bol neuveriteľne upokojujúci pocit, stáť takmer na samom kraji a cítiť na tele kvapky odfrkujúcej vody. Čochvíľa bol mokrý aj on, ale vôbec mu to neprekážalo, privrel oči a črty tváre sa vyrovnali akoby sila a život pulzujúci na tomto mieste našepkávali prišelcom, že sa neoplatí bojovať proti prírode, ale mať s ňou jeden osud.
Pozrel sa na profil Niryainej tváre a dlho neprehovoril akoby sa mu myšlienky ťažko vyjadrovali obyčajnými slovami.* Nečudujem sa , že to tu miluješ Niryai. Tvoja láska je čistá... naučila ma znovu dýchať...* posledné slová zašepkal obrátiac tvár k oblohe zhlboka sa nadýchol a privrel oči. Urobil krok bližšie k okraju skalnej strže.*... a žiť.* Skôr než by mu v tom mohla Niryai zabrániť, roztiahol ruky a odrazil sa od kameňa. Bol to len okamih a už letel zväčšujúcou sa rýchlosťou v jednej línií s tokom vodopádu. Hučanie obrovskej masy vody a vetra mu zalievalo uši takže počul len tlkot vlastného srdca a cítil svaly napnuté pod pokožkou. Padať mohol celú večnosť, ale ten pocit netrval dlhšie než pár sekúnd ako telom prenikol skrz tmavú hladinu jazera a to sa nad ním uzavrelo. Adrenalín mu zaplavoval žily a vytláčal z mysle akékoľvek obrazy a myšlienky. Tých niekoľko sekúnd, to bolo skutočné bytie...
Rýchlosť s akou sa vnoril do vody ho vtlačila takmer ku dnu, chvíľu sa nechal unášať prúdom od vodopádu, ale potom si mocnými zábermi ramien začal prerážať cestu ku hladine. To, čo urobil... bolo správne hoci sa mohol zabiť. Znamenalo to zbaviť sa strachu z neznámeho, tou bola aj jeho minulosť, a hladina bola ako nový svet, do ktorého sa narodil. Konečne sa vynoril a po prvýkrát zhlboka nadýchol. Pľúca mu išlo roztrhnúť od toho ako zadržiaval dych, ale teraz mu už nič nestálo v ceste. Odrazu sa rozosmial a rukou udrel o hladinu až sa zčerila a niekoľko kvapiek vody odfrklo bokom.*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Niryai Diska'ha Moaite

avatar

Female
Počet príspevkov : 212
Rasa : mimozemšťan
Vek postavy : 20 rokov, 28. 2.

OdoslaťPredmet: Re: MILETEA   Po február 22 2010, 20:46

*Zarazená chvíľu sledovala jeho zoskok dolu, no napokon si len odhrnula mokré vlasy z tváre a s elegantným odrazom zoskočila dolu do tmavých útrob jazera. Chvíľa, počas ktorej padala ju naplnila slobodou. Povznášajúcou nadovšetko, dovoľujúcou robiť čokoľvek, čím si bude naplno užívať života. Ako keby si stačilo len priať a mohla by hoc aj lietať.
Len čo sa ponorila pod hladinu, ladnými pohybmi vyplávala. Oči mala otvorené, bola zvyknutá sledovať život pod vodou už ako malá. Dostala sa až k Nisyrovi a vysmiata ako doteraz, jeho smerom poslala zopár kvapiek vody. Akoby Araen postávajúci mierne vzadu sa rozhodol využiť príležitosť a užiť si tiež príjemne chladnú vodu pod sebou. Natiahol krídla a spustil sa popri vodopáde smerom dolu. Tesne nad hladinou jazera spomalil svoj let a ladne sa ponoril ku dnu. Niryai sa veselo smiala, zdalo sa jej, akoby to bola večnosť, čo tu bola naposledy, kedy si to naozaj užili. Zvláštne, ako niektoré udalosti úplne menia pohľad na čas predtým. Predtým, ako poznala cudzinca bol svet krásny, no teraz...
Aby toho náhodou neoblo málo, Rylai si zrejme chcela pripomenúť dobu, keď bola mláďa a učila sa plávať, preto tesne pod hladinou rozprestrela krídla a nechala sa unášať ako raja v mori, sliediac po tvoroch pod sebou. Vďaka obrovskému tieňu, ktorý vytvárala však vyplašila všetko, čo v okolí bolo, preto sa vynorila a špliechala všade okolo seba. Ich jedinou záchranou bolo, že sa vynorila dostatočne ďaleko a neutopila ich pod vlnami, ktoré tvorili jej krídla.*
Tanaee, tvoj spôsob ako žiť privádza Rylai do detstva, *smiala sa nad scenériou, ktorá sa pred ňou odohrávala. Takto by mohla pokojne vyzerať dokonalosť.*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Niekto

avatar

Female
Počet príspevkov : 2872
Rasa : akákoľvek
Vek postavy : akýkoľvek
Povolanie : čo potrebujete

OdoslaťPredmet: Re: MILETEA   Po február 22 2010, 21:30

Maya



Máš príliš veľa otázok.* hoci význam slov tomu nenasvedčoval zhovievavý Mayn úsmev predsa len hovoril o niečom inom. Imponovala jej bojovnosť tejto mladej ženy, bolo vidieť, že pochádzala z iného prostredia a nemali ju v rukách kupci ani iný muž okrem jej manžela. Zamyslene prešla poza Tessin chrbát, natiahla ruku a chvíľu jej bez slova prstami prečesávala zlepené pramienky zlatistých vlasov. Robila to podvedome akoby jej to pomáhalo premýšľať a zároveň sa tak mohla bližšie pozrieť na cudzinku. * Ak chceš, aby som ti odpovedala na všetky bude najlepšie ak sa najskôr osviežiš.* hlavou kývla k podlhovastému bazéniku a naostatok ešte dodala.* Nemusíš sa báť tu ti nikto neublíži, dám na teba pozor.* Obišla Tessu po ľavej strane a sama vykročila v ústrety vodnej hladine. Až keď jej obmývala členky na prvom stupienku zodvihla ruky a uvoľnila si sponu na šatách. Tie sa jej skĺzli po tele a odhalili v ostrovčekoch svetla medenú pokožku a doslova antické línie tela. Maya urobila ďalší krok a potom ešte jeden takto postupovala hlbšie do vody až kým jej nesiahal po pás, potom sa odrazila od posledného schodíka a začala plávať na opačnú stranu kúpeľa. Ako si ladnými pohybmi prerážala cestu začala ticho rozprávať.* Mala som už viac pánov predtým ako som prišla sem. Na svoju rodinu si už veľmi nepamätám a možno ani nechcem lebo ten život je taký vzdialený akoby ani nikdy neexistoval. Videla som mnoho žien v rukách kupcov, aj ich zronené tváre a prázdne pohľady lebo buď neboli príliš silné, aby bojovali alebo naopak ich vlastná bojovnosť priviedla ku skorej záhube. Naučila som sa byť trpezlivá, dosť silná, ale zároveň nenápadná a čakajúca na vhodný okamih.* doplávala k náprotivnému okraju a tam sa postavila až sa jej okraj hladiny dotýkal pliec. Zaklonila hlavu a namočila si vlasy, ktoré náhle dostali celkom iný odtieň. Zdalo sa, že aj oči jej stmavli a myseľ blúdi oslobodená od tela.* Predali ma sem. Arkani sú divosi nie ako muži, ktorých som poznala predtým. Najskôr som mala strach a myslela si, že som celkom stratená a potom tá prvá noc s Warganom na lôžku...* usmiala sa no bol to úsmev neveselý akoby nechápala samú seba.*.. musím priznať, že sa mi to s ním veľmi páčilo a to ma vydesilo. Wargan je tvrdý a neľútostný bojovník, pravý syn vodcu a ja som nikdy predtým tak necítila, že strácam samú seba ako počas tých nocí. Pri ňom som sa naučila jazyk arkanského kmeňa hoci on nikdy neprejavil záujem učiť sa ten náš. Možno by ma ten diabol celkom ovládol tak ako získal Linu... to je tá žena, ktorú si videla odchádzať. Ostatné je nenávidia lebo Wargan si ju v posteli dosť obľúbil a ich si nevšíma. Stratili tak šancu, že sa im tu bude žiť aspoň o trochu lepšie. Aj mňa si prestal všímať aj keď mu občas chodím spievať. * Dlhými štíhlymi prstami si začala prečesávať mokré vlasy a spletať ich do vrkvôčikov.* Počas tej doby, ktorú som tu strávila som sa mnohé veci dozvedela. Arkani nie sú jediným kmeňom, ktorý obýva túto planétu. Žije tu aj kmeň Siharei, v úrodnej časti krajiny. Medzi Arkanmi a nimi boli už dávna rozpory o teritórium, ale je to príliš komplikované. Viem len to, že oba kmene sa nenávidia na život a smrť. Arkani preto lebo kvôli nim prišli kedysi dávno o svoj domov v rovnako úrodnej krajine a teraz musia žiť na okraji púšte ako vyvrheli. Ten boj sa nikdy neskončí...* stíchla, prestala si prstami zapletať vlasy a očami sa vpila do tmy jaskynného priestoru.* Aby si vedela... mala som možnosť odísť, ale drží ma tu rovnaký dôvod, ktorý teba ťahá ku slobode. Preto sa ti nesmejem keď hovoríš o láske pretože mám dosť spomienok, ktoré existenciu takého citu vyvracajú.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Tessa Scrad
chovankyňa
avatar

Female
Počet príspevkov : 915
Rasa : mimozenšťan
Vek postavy : 14.3. 22 rokov
Povolanie : 6 zmysel

OdoslaťPredmet: Re: MILETEA   Po február 22 2010, 21:55

*Mĺkvo stála pri vode, sledujúc, ako sa Maya vnára do vody. Nebola si istá či tam chce vliesť a kúpať sa. Bolo jej síce nesmierne teplo, lenže vyzliecť si oblečenie v takomto prostredí bolo príliš desivé, keď nevedela čo čakať. Mohol hocikto prísť a ona by bola zraniteľnejšia a obrana slabšia. Preto si len vyzula dopánky, vyhrnula nohavice nad kolená a namočila nohy do príjemne chladiacej vody. Potom už len počúvala rozprávanie mladučkej ženy, ktorá si však už podľa prvých slov prešla zložitými krokmi osudu. Viac pánov. Tá predstava sa jej hnusila, aj keď ona to hovorila tak pokojne, akoby išlo o bežnú vec. Zmierená s osudom, niečo čo naozaj nedokázala pochopiť, no po jej rozprávaní o citoch ktoré ju popadli s tým neznámym jej to nemohla mať za zlé. Nikto nedokáže ovládať pocity, môže sa snažiť, no nejde to.* bránila si sa niekedy niektorému zo svojich pánov? Nechystám sa Warganovi vyhovieť, takže by som rada vedela čo bude nasledovať...* podľa slov o tom, aký sú to divosi a aký je bojovník nepredpokladala že má šancu, no keby sa vzdá, bolo by to, akoby Cassa zradila. * dole vo väznici som videla svojho priateľa, ktorý bol s mojím manželom, no on tu nie je...takže podľa toho čo vravíš bude asi v druhom kmeni...* nebola si istá čo presne to pre ňu znamená. Kde je ten druhý kmeň, čo to znamená úrodná časť krajiny. Púšť to nebude....* Maya, potrebujem z tadeto ujsť so svojimi priateľmi skôr než si ma Wargan zavolá. Pre teba je toto miesto kde chceš zostať, no ja tu nemôžem byť...* okrem Cassovej tváre sa jej vynorila aj izbika, kde teraz možno spali jej dva malé poklady* ...mám doma dve malé bábätká, musím nájsť manžela a vrátiť sa k nim...* rukou si podvedome siahla na ešte guľaté bruško a odvrátila pohľad niekam preč.*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Niekto

avatar

Female
Počet príspevkov : 2872
Rasa : akákoľvek
Vek postavy : akýkoľvek
Povolanie : čo potrebujete

OdoslaťPredmet: Re: MILETEA   Ut február 23 2010, 17:46

Maya



* Natiahla ruku a bruškom palca začala na vodnej hladine kresliť obrazce. Robila to tak jemne a nenáhlivo, že sa voda len mierne sčerila. Chvíľu bolo ticho prerušované iba tlmeným kvapkaním vody niekde v tmavých kútoch jaskynného priestoru. Hlavu mala sklonenú, a tak sa jej len ťažko dalo čítať z očí. * Na mne nezáleží, ale...* odrazu sa pozrela priamo na Tessu a ten pohľad bol taký prenikavý, že by dozaista vytušil akékoľvek poryvy myšlienok ukryté za belostným čelom mladej cudzinky. *... ak ma prosíš o to, aby som ti pomohla chcem vedieť len jedno. Stojí tvoj manžel naozaj za to, aby si kvôli nemu podstupovala také nebezpečenstvo? Urobil by on to isté pre teba? Čo by si bola schopná kvôli nemu obetovať? * položila sa bruchom na vodu a začala plávať naspäť k Tesse. Po každej otázke, ktorú jej položila bola bližšie až kým nepriplávala celkom k nej. Odrazu sa usmiala, trochu ľútostivo trochu súcitne.* Klamala by si kvôli nemu? Zradila? Ak povieš nie potom ti nemám ako pomôcť. Možno je toto ten pravý čas na to, aby si k sebe bola konečne úprimná...
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Cassian Scrad
Kapitán lode
avatar

Male
Počet príspevkov : 936
Rasa : mimozemšťan
Vek postavy : 30 rokov
Povolanie : kapitán Thanatosu

OdoslaťPredmet: Re: MILETEA   Ut február 23 2010, 18:20

* Smial sa spolu s Niryai. Bolo to také ľahké a prirodzené ako dýchanie pretože už po niekoľkých minútach si všimol ako sa jeho novoobjavené spomienky zo začiatku dňa začínajú prekrývať pokojom ako keď zasvieti slnko na poludnie takže veci odrazu prestanú vrhať tmavé tiene. A za to všetko vďačil Niryai a tomu, že ho priviedla na toto miesto, stratené dokonca aj v samotnom Stratenom svete.
Zhlboka sa nadýchol a ponoril pod hladinu kde sa len tesne vyhol krídlu šantiaceho vodného draka. Mocnými zábermi rúk plával ku dnu, ktoré sa zdalo byť spočiatku v nedohľadne. Masy vody nad ním sa každým pohybom čoraz viac uzatvárali a oddeľovali od sveta na povrchu akoby tam a tu bol celkom iný vesmír. V jednom bolo svetlo, v druhom panovalo čoraz hustejšie šero a život sa menil po každom prejdenom úseku. Tak hlboko už v húfoch neplávali ryby, ich lesklé tela sa trblietali v žiare matného slnka niekde nad jeho hlavou. Rukou rozhrnul vysokú vodnú trávu pripomínajúcu chaluhy len o málo tenšiu a vlásitejšiu.
A keď sa natiahnutou dlaňou konečne dotkol dna, vytiahol spoza opaska dýku, ktorú pri sebe nosil od toho večera, čo na nich zaútočili Arkani a jej hrotom prešiel po zlepenom okraji sladkovodného koralovca. Nemohol si ho pomýliť s nijakým iným živočíchom a dokonca ani so skalou, na ktorú sa miestami podobal, pretože na to bola Niryai príliš dobrá učiteľka a on videl ozdoby, ktoré nosili ženy v jej kmeni. Vedel, čo hľadá a tak chvíľu zápasil s nepoddajnou schránkou až kým sa konečne neotvorila a neponúkla mu svoj poklad....
Vynoril sa o niekoľko minút nato a v zovretej dlani držal uthriu, ako sa lesklé dúhové teliesko tvaru morskej vlny volalo v reči kmeňa. Po stranách bolo niekoľko okrúhlych otvorov a cez najväčší z nich previazal koženú šnúrku, ktorú si odtrhol z remienkov na bedrovom páse. Potom oboplával Niryai až kým sa neocitol vo vode za jej chrbtom.* Mám pre teba darček. Za to, čo všetko si ma naučila... * priložil jej uthriu na krk a vzadu šikovne zaviazal uzol spokojne sa usmievajúc.*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Tessa Scrad
chovankyňa
avatar

Female
Počet príspevkov : 915
Rasa : mimozenšťan
Vek postavy : 14.3. 22 rokov
Povolanie : 6 zmysel

OdoslaťPredmet: Re: MILETEA   Ut február 23 2010, 19:51

*Mlčky sedela na kraji vody, nechala si obmývať vodu okolo nôh a občas prešla po hladine prstami, aby si ich osviežila. Čo to boli za otázky? Či stál zato? Keby nie, pristála by bez skutočného výcviku s jediným mužom na neznámej planéte, nechala dve malé bytosti, ktoré nadovšetko ľúbila samé na lodi a hnala sa za ním? Robila by to keby za to nestál?* môj manžel by pre mňa zomrel, rovnako ako pre naše deti. A či by som bola ochotná obetovať niečo? Zomrela by som pre neho ešte skôr, než vôbec zistil ako strašne ho milujem a teraz by som tiež neváhala.* Pýtala sa preto aby zistila či má cenu pomáhať jej?* Koho by som mala zradiť Maya?* spýtala sa po chvíli.* na niečo také ti neviem odpovedať, spravila by som pre Cassa skutočne všetko čo by bolo v mojich silách, no bola by som tým prečo ma miluje ak by som zradila niekoho na kom nám obom záleží? Napríklad našich priateľkov? * mlčky sa zadívala do jej očí, aj tak z nej Maya nespúšťala zrak. skutočne by spravila všetko čo by mohla, no druhá otázka bola, čoby zostalo z jej vlatného ja, keby zradila niekoho, koho mala rada ona, no i Cass? chcela p onej niečo také?*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Niryai Diska'ha Moaite

avatar

Female
Počet príspevkov : 212
Rasa : mimozemšťan
Vek postavy : 20 rokov, 28. 2.

OdoslaťPredmet: Re: MILETEA   Ut február 23 2010, 20:28

Zvedavo sledovala, čo má za lubom, neustále sa hrajúc s vodou. Pristúpila dokonca na hru Rylai a špliechala na ňu vodu, aj keď v porovnaní s jej potopou, na ktorú jej stačili dve krídla, to bol skôr len nepatrný pokus. Araen napokon spokojný svojim víťazstvom sklonil hlavu k hladine a nechal sa pohladiť po krku. Niryai sa jej ticho prihovárala v ich jazyku, až pokiaľ sa Cudzinec znovu nevynoril z vody.
Prekvapenie zmiešané so zvedavosťou sa jej miešalo v pohľade, až pokial si nevšimla, čo jej to vlastne priviazal na krk.*
Tanaee, *ozvala sa úplne potichu,* kil' ah mae. *vzala do ruky prívesok a prezerala si ho zblízka. Bol prekrásny, mnoho vodných lovcov by taký hľadalo niekoľko dní a jemu sa podarilo nájsť ho v priebehu pár minút.* Anu Siharei *usmiala sa zrazu, nechávajúc vzácny darček skĺznuť na hruď.* Predtým, ako sme šli sem, hovorila som so Siaree. Smieš sa stať právoplatným členom kmeňa, ak si to budeš priať. *rukou sa dotkla jeho ramena na mieste, kde mala ona svoj znak* pribudne ti ďalšie označenie. *Narážala na jeho tetovanie, ktoré v nej vyvolávalo kopu otázok, na ktoré sa z úcty nechcela opýtať.* Dostaneš dar od člena nášho kmeňa, tak ako každý z nás pri prijatí.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Cassian Scrad
Kapitán lode
avatar

Male
Počet príspevkov : 936
Rasa : mimozemšťan
Vek postavy : 30 rokov
Povolanie : kapitán Thanatosu

OdoslaťPredmet: Re: MILETEA   Ut február 23 2010, 20:58

* Pohybovať sa vo vode mu nerobilo ani ten najmenší problém. Jednoduchými zábermi rúk začal v malých kruhoch plávať okolo Niryai a keď videl akú radosť jej tým jednoduchým príveskom urobil nemohol ani on potlačiť veselý smiech hoci zo slov, ktoré mu venovala rozumel len jedinému, Tanaee. Pomaly sa prestal smiať hoci jemný úsmev mu ešte stále ostal visieť na perách, keď sledoval ako sa Niryaina ruka dotkla jeho ramena obmývaného priezračnou vodou.* Už len patriť k tvojmu kmeňu je veľkým darom Tanain.* prehovoril a hlas sa mu ticho odvinul z úst a jemne zvírený vzduch nad vodou hladinou nadvihol z Niryainho pleca niekoľko tmavých pramienkov jej vlasov. Slnko sa odrážalo od rozkolísanej vody a čerilo okolo nich vo zväčšujúcich sa vlnkách no on ešte stále hľadel Niryai do očí a až po chvíli sa so smiechom položil chrbtom na hladinu a nechal sa unášať takmer neciteľným prúdom. Oči otvoril v ústrety blankytu oblohy a každým hlbokým nádychom sa otváral životu všade naokolo, ruky nechal spočívať voľne vo vode. Naozaj sa má stať súčasťou tohto sveta? *
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Niryai Diska'ha Moaite

avatar

Female
Počet príspevkov : 212
Rasa : mimozemšťan
Vek postavy : 20 rokov, 28. 2.

OdoslaťPredmet: Re: MILETEA   St február 24 2010, 18:42

*Venovala mu ešte veselý úsmev a zamierila na druhú stranu. Napokon sa usadila na slnkom vyhriatu skalu, len pár metrov vzdialenú od brehu, no neustále obklopenú priezračnou vodou a mokré vlasy si starostlivo prehrnula nabok, aby jej nezavadzali. Pohľadom prechádzala po okolitej prírode či mocnom vodopáde a vyžívala sa v príjemných pocitoch, ktoré jej poskytovali. Rylai si našla miesto o kúsok ďalej za ňou, spokojná sama so sebou si vystrela krídla a nechala ich chvíľu na svetle. Ako každý tvor ich druhu, aj ona sa rada len tak vyhrievala na skalách pri každej príležitosti.*Ri, pamätáš si ešte ako sme sa stretli? *prihovorila sa araenovi potichu v ich jazyku s pobaveným výrazom na tvári.* Tanaee, hovorila som, že araen si vyberá s kým sa spojí. *obrátila sa naspäť na neho. Toto bol jeden z príbehov, ktoré by mu rada porozprávala a odkryla tak o kúsok viac s ich života. Na okamih sa zamyslela a pokúšala sa v mysli si narýchlo spomenúť, čo jej nedávno hovoril o vesmírnom jazyku a hlavne niečom, čo sa jej zdalo, že nazval časovaním slovies. Potrebovala mu to vysvetliť čo najzrozumiteľnejšie, no už len spomienka na tie podivné veci s rôznym vyslovovaním na konci, no rovnakým významom ju miatla. Podvedome pokrčila čelom a pustila sa do vysvetlovania.* Siharei má každý rok slávnosť pre Irayu, ochrankyňu vody. Ukrývať sa v každej kvapke, ktorá ťa obklopuje, vo vzduchu, v zemi, rastlinách aj tvoroch. Neexistuje miesto, kde Iraya nežije. *Niryai na krátky okamih zatvorila oči, ako keby si predstavovala tajomnú silu, ktorá má dosah na všetko a vďaka svojej moci to drží pri živote. Len nepatrný úsmev na jej tvári prezrádzal, že Irayu si predstavovala ako veľmi sympatickú bytosť, ochraňujúcu ostatných.* Slávnosť býva práve pri Mahabrei, domove tvorov ako Rylai. Každý Prvý vyberie svojho najlepšieho plavca a spolu plávajú naprieč jazerom až k ostrovom araenov. Koná sa vždy na prelome dní Kanerai, pretože v tej dobe ešte spí malak, obrovský vodný tvor pripomínajúci nadrozmernú rybu, no asi so stovkou zubov navyše.
Jedna z málo slávností, pri ktorých sa stretávame s okolitými kmeňmi a prežívame ich spolu. Každý kmeň vyberie svojich troch zástupcov a všetci spoločne plávajú. V tej dobe som bola ešte malá, preto by som mala len oslavovať z brehu a tešiť sa za náš kmeň, lenže deň pred tým napadli arkani niekoľkých našich bojovníkov. Obaja starší bratia, z ktorých jeden mal plávať, musieť zostať a postarať sa o zranených. Otec, ako prvý Moaite, musel byť pri obradoch a mohol si teda ako zástupcu vybrať buď mňa alebo mladšieho brata. Povedať mi vtedy, že sa nemusím nikam ponáhlať, pretože Iraya odmeňuje každého, bez ohľadu nato, či vyhrám alebo nie. Samozrejme, že byť víťazom je veľká česť, ale vedela som, že ostatní na tento deň trénovali dlho dopredu.
Spoločne sme vyplávali naprieč Mahabrei. Bola som šťastná, že môžem byť medzi deťmi a najlepšími učencami Prvých z úplne iných kmeňov, aj keď som hneď od začiatku zaostávala. *Veselo sa pri tej spomienke zasmiala. Takmer akoby prežívala znovu pocity z toho dňa, keď sa tešila z pocty, ktorá jej bola preukázaná.* Lenže približne polovica trasy je oblasť s hlbokou vodou, dostatočne nato, aby v nej lovil malak. Nevedieť ako sa to stalo, niečo ich prebudilo počas spánku, možno sa naň ani neuložili, no dvaja z nich sa objavili. Prvý zahnal skupinu predo mnou smerom k breh a zostal medzi nimi a mnou, takže som sa nemala ako dostať do bezpečia. Lovci sa hneď ukázali a z najbližších skál mierili na zviera, ale niekto z vodných ľudí ich zastavil. Malak bol obrovský tvor a aj keby naňho zaútočili všetci naraz, trvalo by veľmi dlho, kým by ho jed otrávil. Len by ho viac rozzúrili.
Takže som ostala bezmocne plávať vo vode, zatiaľ čo oni krúžili okolo. Keď sa konečne rozhodli, že si ma dajú ako obed, vo vzduchu sa objavila Rylai. Len tak, z ničoho nič. Bola mladá, aby dokázala bojovať s dvomi súčasne, tak ma len chytila do tlamy a odletela so mnou na svoj ostrov. *Niry sa opäť veselo rozosmiala napriek tomu, že v dobe, keď sa jej to stalo, jej do smiechu vôbec nebolo.*Vieš si predstaviť ich prekvapenie, keď sa za mnou dostali? Z brehu to vyzeralo ako keby som sa stala obedom araena namiesto malakov a namiesto toho ma tam našli s novou priateľkou bez zranení. Dokonca som vyhrala...


Naposledy upravil Niryai Diska'ha Moaite dňa Po marec 01 2010, 14:28, celkom upravené 1 krát.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Niekto

avatar

Female
Počet príspevkov : 2872
Rasa : akákoľvek
Vek postavy : akýkoľvek
Povolanie : čo potrebujete

OdoslaťPredmet: Re: MILETEA   St február 24 2010, 19:12

Maya



* Neprerušila Tessine hlasné úvahy, ale ani po tom ako medzi dvoma ženami opäť zavládlo ticho nezdalo sa, že by sa jej Maya chystala odpovedať. Iba bez slova vyšla z kúpeľa a na lesklé mokré telo si navliekla šaty z jemnej tkaniny, ktoré sa jej okamžite nalepili na pokožku a skopírovali plné krivky.* Poď za mnou.* zašepkala až sa jej hlas takmer stratil v tmavom priestore, ale pevným krokom vykročila po strane kúpeľa k opačnému koncu kamennej miestnosti kde sa predtým ukazovala len holá skalná stena. Iba keď sa Mayna ruka dotkla kameňa vo výške ramien a zľahka zatlačila na výstupok na jeho okraji ukázal sa vchod do tajnej chodby. Vzduch v nej bol ťažký a stojatý, čo mohlo znamenať len toľko, že sa nenapájala na nijakú chodbu ústiacu k povrchu.
Maya vykročila prvá, ale predtým sa ešte obrátila k Tesse a chytila ju za ruku. Vysvetľujúco doplnila : * Nechcem, aby si v tme zablúdila. Poznám tieto chodby nemusíš sa báť.* usmiala sa trochu smutne, ale rýchlo sa zase otočila a druhou voľnou rukou dotkla steny vo vnútri chodby. Orientovať sa tu dalo len podľa dotyku, a tak v duchu začala rátať výstupky v stene raz naľavo a potom napravo. Našľapovala opatrne a nikam sa neponáhľala pretože na ceste sa dalo ľahko prísť k nepríjemnému úrazu, ktorý nechcela riskovať. Nedalo sa povedať koľkokrát zahla alebo zmenila smer pretože v absolútnej tme sa všetko zdalo relatívne, dokonca aj čas a priestor. Kráčala v tichosti a už len z jej mlčania bolo jasné, že by Tesse teraz aj tak neodpovedala keby sa jej chce na niečo opýtať. Možnosť bude neskôr...
Asi po piatich minútach sa chodba začala rozširovať a nepôsobila takým tesným dojmom ako na začiatku. Zdalo sa, že niekam ústi...
Maya pevnejšie zovrela Tessinu ruku a zastavila v slepej uličke, v ktorej sa však už po niekoľkých sekundách hladko otvoril nový prechod, potiahla ju cez prah načo sa stena za ich chrbtom v okamihu zatvorila akoby sa zovreli drapľavé čeľuste a zvírili pritom jemné mračno prachu tesne nad zemou. Zrnká piesku sa však rýchlo usadili na peknom, tmavými niťami tkanom, koberci s prepracovanými ornamentmi, ktoré splývali s novými znakmi na kobercoch pokrývajúcich celú miestnosť. Už na prvý pohľad bolo zrejmé, že ide o spálňu pretože dominantnú časť zaberala vysoká vyrezávaná posteľ obklopená dookola pavučinkovo priesvitnou tkaninou, ktorá v sebe uzatvárala dve milujúce sa telá. Jedine svetlo sviečok sa lialo z krátkych knôtov a prenikalo skrz látku na mocný chrbát a svalnaté stehná muža, ktorého okolo úzkych bokov zvierali belostné ženské nohy. Nezdalo sa, že by si všimli príchod dvojice, pohrúžení do vlastného rytmu s akým muž prenikal hlboko do ženinho lona a ona sa k nemu vypínala stonajúc po každom pohybe. Bola to tá tmavovláska, ktorá vyšla zo spoločnej ženskej miestnosti krátko po tom ako tam strážca priviedol Tessu. Predtým možno klopila zrak a vyhýbala sa kontaktu no teraz akoby vnútorným vnuknutím vedela kde má nájsť jej pohľad, obrátila hlavu čím odkryla mužovi prístup k svojmu krku a pozrela Tesse priamo do očí. Dlho to však nevydržala pretože vycítila blížiaci sa vrchol, a tak slastne zaklonila hlavu a úplne sa mužovi oddala...
Skôr než by a Tessa pokúsila nájsť cestu späť a utiecť potiahla ju Maya do rohu miestnosti kde na kobercoch boli porozkladané vankúše na sedenie. Jej bezvýrazná tvár nič nenaznačovala dokonca ani to prečo sem Tessu priviedla. Vysvetliť jej to mal niekto iný...
O chvíľu sa látka zakrývajúca vnútro postele odostrela a odhalila Warganovo telo. Okolo bokov mal uviazaný bedrový pás, ktorý sa mu mierne otváral len na stehne takže takto oblečený a s neústupčivým výrazom tváre ešte viac pripomínal divocha než keby bol celkom nahý.
Na prvý pohľad ukojený, čo sa mu zračilo v zľahka nadvihnutom kútiku úst, sa pridal k dvom ženám a v polosede si urobil pohodlie. Pozrel najskôr na Tessu, premeral si ju pohľadom a potom sa jeho svetlé oči takmer nežne dotkli Maynej tváre. Niečo jej povedal vo svojom jazyku a Maya sklonila hlavu a nepatrne prikývla. Postavila sa a prešla k Warganovi usadiac sa pri jeho pravom boku. Wargan natiahol ruku a začal ju zamyslene hladkať po mokrých vlasoch no to sa už opäť pozeral do svetlovláskiných zelených očí. Maya s tvárou ešte stále bezvýraznou, mierne stuhnutá v sede, začala prekladať, aby Tessa rozumela tomu, čo od nej Wargan chce.* Máš šťastie cudzinka, hoci by si ťa Wargan rád nechal pre seba záležitosti jeho kmeňa sú v tejto chvíli dôležitejšie. * na moment sa odmlčala a potom pokračovala, jej tichý akoby mŕtvy hlas sa prelínal s Warganovým hlbokým a živelným.* Wargan vie kde je tvoj manžel. Nepriateľský kmeň ho prijal medzi seba, nie je zajatcom a ty sa k nemu budeš môcť vrátiť spolu so svojimi priateľmi, ale len pod podmienkou, že mu pomôžeš získať Niryai, dcéru náčelníka kmeňu, s ktorou by rád spojil svoju krv a vrátil Arkanom územie, ktoré im zobrali jej ľudia.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Tessa Scrad
chovankyňa
avatar

Female
Počet príspevkov : 915
Rasa : mimozenšťan
Vek postavy : 14.3. 22 rokov
Povolanie : 6 zmysel

OdoslaťPredmet: Re: MILETEA   St február 24 2010, 20:55

*Na slová ktoré Mayi povedala nedostala odpoveď. Nevedela či jej teda taká otázka stačí, alebo je nemieni pomôcť, no nemohla nepostrehnúť smutný výraz na tvári mladej ženy. Bola posmutná už predtým, no až teraz mala chuť spýtať sa, prečo je stále tak smutná, keď z tadeto ani sama odísť nechce. Pre toho Wargana, ktorý na ňu zapôsobil aj napriek háremu s toľkými ženami? Nakoniec ale vstala, chytila ju za ruku a konečne prehovorila. No nijaké vysvetlenie kam idú, alebo či jej pomôže. Nechala sa teda viesť tajnou chodbou, aj keď netušila čo ju čaká. V prvých momentoch sa snažila počítať kroky, no trvalo len krátko, než sa stratila a musela sa nechať úplne viesť dievčinou.
Keď však vyšli v spálni, kde zazrela milujúcu sa dvojicu, prekvapene zmraštila čelo. V prvom momente uhla pohľadom, bolo nepríjemné narúšať dvojicu pri niečom takom, lenže potom sa na krátky okamih vrátila k tvári ženy, tej ktorá odišla. A ak išla za Warganom...tak toto bol on. S hnevom aj sklamaním z dievčiny pozrela na Mayu a len pokrútila hlavou. Hlúpe, čakať niečo od jednej z jeho háremových dievčat. Zjavne boli dosť pobláznené, s radosťou sa budú predbiehať ako mu vyhovieť...* to je snáď za trest...* zamrmlala, keď zistila, kto v skutočnosti ten Wargan je. Mumák. Nebola si istá, či by radšej videla bruchatého uja s plešinkou, než tohto tu. Maya sa k nemu usadila a on ju začal hladkať po vlasoch, čo už vonkoncom nechápala. Pred chvíľou bola priamim svedkom toho, ako si užíva s inou a ona mu tak oddane slúži. Kde sa podela akákoľvek hrdosť? Chcela niečo nahnevane povedať, no preklad ju zatavil. Cass teda bol v druhom kmeni, živý a zdravý. Čo ju však zabolelo bol fakt, že nie je zajatec, ale že bol prijatý medzi nich. Bol tu dva týždne a nebol zajatý, no predsa sa nepokúsil z tadiaľto dostať a vrátiť sa k nim?* To si nevie zbaliť tu Niryai sám? Podľa toho čo tu vidím, viditeľne so ženami problém nemá...* síce vedela že Mumák musí počkať na preklad, dívala sa priamo na neho. V jej očiach bolo cítiť pohŕdavosť nad tým čo od nej chce, aký je to sebaistý chlap a odrazu mu ma dozadovať ženu* a spýtaj sa ho, či si myslí že nejaká žena bude chcieť spojiť svoj život s mužom, ktorý má hárem...ženy chcú vernosť a nie muža, ktorý prvé načo myslí keď sa vráti je sex. Aj ked, ktovie ako je to tu u vás...* prižmúrila oči a potom prikývla* ale mne je to jedno, nech si vezme koho chce, keď mi poviete kde je, pôjdem za ňou ak to zaručí slobodu mne a mojim priateľom...* samozrejme že by radšej pomáhala Mumákovi v naháňaní nejakej divej žienky, než stratila Cassa...no aj pohľad na Mayu už dával väčší zmysel. jej drahý sa chcel ženiť, ktoby sa pri tom usmieval...*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Cassian Scrad
Kapitán lode
avatar

Male
Počet príspevkov : 936
Rasa : mimozemšťan
Vek postavy : 30 rokov
Povolanie : kapitán Thanatosu

OdoslaťPredmet: Re: MILETEA   Št február 25 2010, 18:21

* Dlhými zbermi tesne pod hladinou jazera, pri ktorých sa mu dokonale natiahli všetky svaly na rukách a ramenách priplával až ku kameňu, na ktorý sa Niryai práve usadila a zachytil sa výstupkov na ňom tak, že si pokojne mohol položiť bradu na slnkom vyhriatu horninu. Počúval, doslova visel pohľadom na Niryainých perách pri každom jej slove a len ku koncu rozprávania pozrel poza jej chrbát na oddychujúceho areana. Zamyslene ho chvíľu pozoroval a nakoniec sa naň zľahka usmial akoby si až teraz do úplnej podstaty uvedomil výnimočnosť toho tvora. Zvláštne, ale cítil, že aj on by mohol Niryai porozprávať veľa o svojich vlastných dobrodružstvách, o mnohých svetoch, ktoré nepoznala a ktoré by možno ani poznať nechcela. Prestal mysľou narážať do neviditeľného múry, ktorý ho delil od jeho spomienok a namiesto toho sa radšej opýtal na vec, ktorá ho už predtým zaujala. * Netušil som, že máš bratov. Už som sa s nimi stretol? * mal dobrú pamäť na ľudí a mohlo stať, že v tom množstve tvári a krátkosti času s akou mu boli jednotliví ľudia predstavovaní ich predsa len prehliadol. Aj keď... Niryainých bratov by si iste pamätal.*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Niekto

avatar

Female
Počet príspevkov : 2872
Rasa : akákoľvek
Vek postavy : akýkoľvek
Povolanie : čo potrebujete

OdoslaťPredmet: Re: MILETEA   Št február 25 2010, 18:23

Maya



* Maya prekladala Tessine slová no nedívala sa pritom na ňu, ale kamsi poza jej plece do prázdna, ktoré sa zdalo byť také vzdialené, že dokonca ani Warganove dotyky v nej nevyvolávali nijakú viditeľnú odozvu. Iba pri posledných slovách sa trochu strhla a s obavou pozrela na Wargana ako sa zatvári po tej urážke. Všimol si to, ale na Mayno prekvapenie neurobil nič iné len sa rozosmial hlbokým trochu chrapľavým smiechom a odtrhol bobuľku zvláštnej zlatistej farby zo strapca v ovocnej mise. Zľahka ju stlačil medzi prstami až na tenkú šupku vystúpilo pár kvapiek šťavy, ktorou začal precízne kopírovať krivky Mayných pier. Tá sa vôbec nepohla len hľadela na Wargana zaujatého novou činnosťou a počúvala jeho slová určené pre Tessu. Tentoraz hovoril o trochu dlhšie a keď skončil natiahol sa bližšie k Mayi a zmocnil sa jej sladkých pier až kým na nich neostala ani kvapka ovocného nektáru. Až potom mohla Maya začať potichu prekladať hľadiac zaryto na vzor koberca pod ich nohami.* Asi si to zle pochopila cudzinka. Wargan od teba nechce nijaké romantické gestá. Niryai je pod ochranou nepriateľského kmeňa a on by sa k nej nemal ako dostať, keď ju neustále strážia, ale ty pôjdeš, získaš si jej dôveru a v presne stanovený deň ju privedieš na dohodnuté miesto kde budú čakať Warganovi ľudia spolu s tvojimi dvoma priateľmi. Ale ak porušíš dohodu na mieste ich zabijú. * Až po týchto slovách sa Mayne oči prestali skrývať za hustými tmavými mihalnicami a otvorili sa v ústrety Tessinu pohľadu. Zračila sa jej v nich akási nemá prosba, ktorá jej naznačovala, že si má svoju odpoveď dobre rozmyslieť pretože Wargan nebol z tých, ktorí svoju ponuku opakujú dvakrát.*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Niryai Diska'ha Moaite

avatar

Female
Počet príspevkov : 212
Rasa : mimozemšťan
Vek postavy : 20 rokov, 28. 2.

OdoslaťPredmet: Re: MILETEA   Št február 25 2010, 18:46

Ja... *pozerala mu priamo do očí. Tá otázka nečakane bolela, napriek tomu, ako to bolo dávno. Nemal to odkiaľ vedieť, nikdy mu to nevysvetlila. Možno by bolo lepšie, aby ten príbeh počul od nej, než od niekoho iného, kto ho pozná len z rozprávania iných.* prepáč, nenapadlo ma... *Ticho naňho chvíľu hladela, zvažujúc, ako mu to popísať. V jeho očiach videla iné chápanie ako u ostatných z jej kmeňa. Silnejšie kvôli tomu, čo prežil, napriek tomu, že si to nepamätal. Možno odolnejšie voči zlu. Avšak najskôr mu potrebovala vysvetliť spôsob ich uvažovania, s ktorým sa spájalo všetko okolo nich.* Náš život ukrýva mnoho nebezpečenstiev, no mnoho z nich chápeme ako súčasť prírody. Ako s Rylai. Keby mi vtedy nepomohla, stala by som sa súčasťou prírody, pretože malak mi neublížil zo zlomyselnosti, ale z hladu. Možno to pre teba zvláštne, no je to naša viera. Naše prepojenie. Všetko, čo prežívame je spojené s kolobehom. Otec by určite vtedy smútil, avšak vedel by, že by som sa stala časťou všetkého živého.
Aj Siharei, ktorý umrel po dlhom a spokojnom živote, nie je dôvod na smútok. Vrátil sa naspäť k bytostiam, ktoré nás ochraňujú, a keď bude chcieť, môže prísť nás kedykoľvek navštíviť v spánku. *hovorila pomaly, zvažujúc každé jedno zo svojich slov.*
Tanaee, *hlas mala zrazu tichší ako zvyčajne. Bol to jediný spôsob ako ukryť náhlu vlastnú bolesť nad stratou niekoho veľmi blízkeho, kto jej teraz chýbal.* S nikým som o tom nerozprávala, bála som sa, že slová zhoršia trápenie. *Úplne potichu si povzdychla, s pohľadom upreným na skalu pod sebou, blúdiac vo vlastných spletiach myšlienok, ktoré ukrývali jej trýzniace tajomstvo. Ten deň sa jej niekoľko mesiacov vybavoval aj v snoch, nedokázala naň zabudnúť. Možno je naozaj načase povedať o tom niekomu, kto by dokázal pomôcť jej duši. Nisyro bol doslova darom z neba, no nevedela ako na niečo také zareaguje. Napokon s nenápadným výdychom začala opatrne rozprávať svoj najsmutnejší príbeh, ktorý doteraz len schovávala.*
V ten deň sme boli na ceste k Nakuete – osamotenému vrchu. Vo svojom tieni ukrýva rastliny potrebné pre obrady Siaree a na liečenie. Mama poznala presné miesto, preto nás viedla. So staršími bratmi sme tam šli, aby sme sa naučili cestu. Sprevádzala nás prekrásna Raleesa, jedna zo šamanových učeníc; Analai, mladší syn Prvého Aranae a päť jeho najlepších bojovníkov. Po celom dni cesty sme našli Nakuete. Rozhodli sme sa tam prenocovať, pretože návrat v tme by dával výhodu Arkanom, ak by sme na nich narazili. *Zrazu na okamih prestala hovoriť a celá sa roztriasla, napriek tomu, že jej chlad z vody, vyparujúcej sa z jej tela neprekážal. Pohľad smeroval stále nadol, no už bol úplne prázdny. Prechádzala sa po mieste, ktoré sa jej do mysli zapísalo len v tom najhoršom. Slová zo seba dostávala veľmi ťažko.* Našli sme miesto, ktoré bolo chránené skalou a hustými stromami a kríkmi, takže sa k nemu dalo dostať len z jedného smeru. Nerozkladali sme oheň, len by narušil prírodu okolo. Najedli sme sa a šli si ľahnúť. Zaspávala som vedľa Moaru, najstaršieho brata. Povedal mi vtedy, že sme na magickom mieste a ak budem prvá, ktorá zaspí, uvidím skutočnú podobu Nut. Chichúňala som sa, vôbec som mu neverila. Vždy si vymýšlal, keď sme boli spolu. Preto sme si vždy rozumeli.
Zaspávala som s úsmevom na tvári.
*Neprítomné oči sa jej naplnili ubolenými slzami. Dýchala trhane, ani si neuvedomila, že si podvedome objala ramená, chrániac sa pred spomienkami.* Neskôr ma zobudil krik. Moaru stál predo mnou a bránil ma pred dvomi Arkanmi. Jedného z nich zabil, ale druhý ho porezal otrávenou dýkou. Ostal pri zemi a prudko dýchal. Arkan šiel ku mne, vnímala som jeho spaľujúci pohľad plný nenávisti. Keď sa zaháňal, brat ho zozadu porezal. Rozzúrilo ho to. Otočil sa... *V hlave vnímala krv, ktorá bola všade naokolo. Teplú krv ľudí, ktorých poznala. Necítila ani skutočné slzy, ktoré jej teraz stekali po lícach. Potrebovala to dorozprávať.* Keď bol spokojný s tým, čo spravil, išiel znovu za mnou. Brat mu však v rane zanechal aj jed. Padol na zem skôr, ako sa ku mne dostal.
Všade okolo bol krik. Sedela som s plačom nad bratom, až kým ku mne nedobehol Analai. Chytil ma za ruku a ťahal preč. Chcela som tam vtedy ostať. Niečo mi hovoril, no nevnímala som význam jeho slov. Videla som len trápenie okolo. Rodinu, ktorá umierala. Odtiahol ma nasilu. Počula som ešte volanie Raleesai. Arkani, ktorým sa podarilo utiecť ju brali so sebou. Analai za nimi poslal dvoch bojovníkov, ktorí prežili, mňa potreboval dostať domov. Celú cestu som fňukala a odmietala počúvať jeho utešovanie. Mala som na sebe bratovu krv, ktorá mi stále opakovala, čo sa stalo.
*Nasledoval dlhý nádych. Niryai zatvorila oči, aby sa zbavila obrazu, ktorý ju mučil. Až potom sa zahladela do očí Nisyra. Stále sa chvela, no uvedomila si to až teraz, rovnako ako aj slzy, ktoré jej stekali po tvári.* Analai musel všetko v kmeni vysvetliť. Bojovníci sa vrátili až o dva dni, no bez Raleesai. Arkani sa im stratili v púšti.
Nebola som vtedy schopná hovoriť, niekoľko týždňov som len blúdila ako stratený duch. Vnímala som iba strach a hnev. Otec sa o mňa bál a bojí sa doteraz. Ostal mu len najmladší syn a ja... *Cítila sa zvláštne. Rozprávať o niečom tak zlom nikdy nechcela, no predsa sa jej zdalo, že niečo v jej vnútri sa po dlhej dobe dokázalo nadýchnuť čerstvého vzduchu, ktorý doteraz neprichádzal. Z ruky si stiahla viazaný náramok len s nenápadnými ozdobami, no každá z nich bola do detailu spracovaná. Tri zobrazovali divoké zvieratá a dva zložité listy rastlín. Takmer až nežne po ňom prešla rukou a vložila ho do slane Nisyrovi.* Robili sme ho s bratom, *zašepkala po dlhej chvíli.* Prosím, sanei anu – vezmi si ho.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Cassian Scrad
Kapitán lode
avatar

Male
Počet príspevkov : 936
Rasa : mimozemšťan
Vek postavy : 30 rokov
Povolanie : kapitán Thanatosu

OdoslaťPredmet: Re: MILETEA   Št február 25 2010, 20:06

* Netušil aké bolestné spomienky oživí v Niryainom vnútri svojou otázkou a spočiatku sa mu tvár zachmúrila v nespokojnosti nad sebou samým no bol to len krátky takmer nepostrehnuteľný záblesk v jeho očiach nad skriveným obočím. Ako však Nirya rozprávala ďalej cítil z jej slov a tónu hlasu potrebu zbaviť sa tieňov minulosti, a preto len počúval zatiaľ čo v mysli sa mu vytvárali obrazy mladého dievčaťa, ktoré takým krvavým spôsobom zakúsilo čo je to nenávisť. On sám ju začínal cítiť, keď videl ako sa skrčené Niryaine plecia chvejú hoci ich obostieral príjemne teplý slnečný deň a on nemohol vrátiť minulosť, aby ju ušetril toho pohľadu na zohavené bratovo telo. Aj napriek viere, ktorú na ľuďoch v kmeni obdivoval musela byť strata tak blízkej osoby príliš bolestivá, aby Niryai nepoznačila. Dosť na to, aby sa vzdala jedinej veci, ktorá jej na bratovu spomienku ostala... zaprel sa rukami o rozohriatu skalu a posadil vedľa Niryai tak, že sa ich telá takmer dotýkali, ale náramok, ktorý mu vložila do ruky jej uviazal späť okolo jej zápästia a zľahka ju na jemnej pokožke pohladil palcom.* Nevzdávaj sa ho kvôli mne pretože ja chcem, aby si si ho nechala. Je príliš cenný Niry..* oslovil ju tichým no naliehavým hlasom, ktorý sa miestami strácal ako jej jemne nadvihol bradu ukazovákom a hánkami druhej ruky opatrne zotrel mokré cestičky sĺz. Chvíľu jej hľadel do očí, netrvalo dlho a už ju pevne objímal medzi ramenami, ktoré čo ako boli silné nedokázali jej teraz poskytnúť viac než len útechu a oporu.*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Tessa Scrad
chovankyňa
avatar

Female
Počet príspevkov : 915
Rasa : mimozenšťan
Vek postavy : 14.3. 22 rokov
Povolanie : 6 zmysel

OdoslaťPredmet: Re: MILETEA   Št február 25 2010, 20:31

*A to si myslela, že nemôže byť viac znechutená. No ten sexuálny maniak, ktorý len pred chvíľou skončil s tou ženou z háremu sa začal lepiť aj na Mayu. Prevrátila očami, no radšej to ani nekomentovala. Len čakala kým si Mumák užije chvíľku radosti a jej sa dostane prekladu. Ten sa jej však nepáčil. Preto tá otázka či je schopná zradiť. Lenže ona ho aj tak nechápala, ten jeho plán bol riadne nahlavu a aj mu to mienila povedať, akoby nemohli ten mier nastojiť aj normálnejšie* ten plán je dosť mimo * začala zamyslene, predstavujúc si čo by to vyvolalo* to ako nastojíte mier tým, že unesiete náčelníkovú dcéru? Chcete s ňou spojiť krv pod nátlakom? Pochybujem že ich baví s vami bojovať asi tak ako vás, takže keby sa normálne navrhne prímerie takýmto spôsobom, určite by nad tým uvažovala. Je dcéra náčelníka, v prvom rade bude asi myslieť na svoj budúci ľud...* keď ju unesiete a donútite k svadbe, aj e to u vás teda normálne, možno získate tú časť krajiny ktorú chcete, no ľud vás poslúchať nebude. Budú vás za to nenávidieť ešte viac než teraz. Normálna dohoda je tristo razy logickejšia a rozumnejšia než tento bláznivý nápad...* mužské zmýšlanie. Využime silu, veď mozog nemáme...*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Niryai Diska'ha Moaite

avatar

Female
Počet príspevkov : 212
Rasa : mimozemšťan
Vek postavy : 20 rokov, 28. 2.

OdoslaťPredmet: Re: MILETEA   Št február 25 2010, 20:37

*Oprela sa o jeho rameno, s chuťou ostať tak aspoň večnosť. Keď sa upokojila, zhlboka sa nadýchla a pozrela nahor, do jeho tváre. Cítila sa zvláštne. Všetko, čo doteraz ukrývala zrazu letelo s rozprestrenými krídlami niekam preč a ani len sa neobzeralo naspäť. Len postupne mizlo v diaľke.* Enai sa tohere no'ame - máš dar nechať myšlienky lietať. *Nenápadne sa naklonila nabok, keď mu prekladala slová z ich jazyka, ktoré jej často hovorieval Siaree, keď spomínal niekoho dôležitého z ich minulosti.* Len málo ľudí to dokáže. *Na jej tvári sa mihol kratučký úsmev.* Tanee, náramok je pre mňa spojenie na ten jediný deň. Neuvedomovala som si to, ale vždy keď som ho videla, spojil sa mi s poslednou spomienkou na brata. *Pohľad opäť sklopila dole a pokrútila hlavou.* Mám ho aj s rodinou tu... *rukou si krátkym pohybom ukázala na čelo* ...presne takého, akého som ho mala najradšej. Náramok má ochraňovať svojho nositeľa. Mňa v tú noc postrážil, ale teraz mám nato brata. A ty tu nemáš nikoho. *Opäť sa jemne usmiala, no tentokrát jej to vydržalo dlhšie.* Nemôcť ťa predsa zachraňovať pred mahongami naveky.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Niekto

avatar

Female
Počet príspevkov : 2872
Rasa : akákoľvek
Vek postavy : akýkoľvek
Povolanie : čo potrebujete

OdoslaťPredmet: Re: MILETEA   Št február 25 2010, 21:37

Maya



* Mayne oči sa náhle upreli priamo do Tessiných a prehovorila k nej skôr než Warganovi niečo preložila hoci tým riskovala jeho hnev. Aj preto rozprávala veľmi rýchlo.* Toto nie sú veci, ktorým rozumieš cudzinka. Ak by chcel Wargan navštíviť vodcov susedného kmeňa a požiadať ich o Niryainu ruku nikto z nich by mu neveril, že koná v záujme mieru. Nikdy by Arkanovi nezverili svoju najvzácnejšiu dcéru už len preto, že to je Arkan. * Ak sa však arkanskému veliteľovi a budúcemu vládcovi podarí zmocniť sa dcéry kmeňa Siharei a spojiť s ňou svoju krv nikto z jej kmeňa už nebude môcť namietať a tým si Wargan zabezpečí priamu cestu. Nebude sa musieť prebíjať džungľou a jeho vojaci sa rýchlejšie zmocnia Strateného mesta.
No Wargan zrejme aj bez toho, aby mu Maya niečo preložila už začínal strácať trpezlivosť. Stačilo, aby raz tleskol rukami a dvere do izby sa prudko otvorili. Stál v nich vysoký robustný Arkan a pred sebou držal zviazaného a dobitého cudzinca, ktorého vesmírčanka oslovovala menom Jack. Hlavu mal zvesenú, zdalo sa že nevníma ani to, keď mu Arkan potiahol vlasy a odkryl krk priložiac naň hranu čepele. Stačilo už len, aby Wargan vydal príkaz.* Shii aj tunari mi qerti.* Vzápätí sa vynoril ešte jeden Arkan, ale tentoraz viedol sputnaného svojho druha. Bol rovnako ak nie aj horšie dobitý a zlepené svetlé vlas y mu padali do očí. No to už Maya tlmene vykríkla a chcela pribehnúť mužovi na pomoc, ale Wargan ju chytil za vlasy a pevne si ich omotal okolo zápästia. Maya sa mohla len dívať ako majú muža, ktorého milovala popraviť a jej sa napriek všetkým snahám nepodarilo zachrániť ho.* Inay..* šepkala ticho hoci ju dusil plač a prosebne sa pozrela na Tessu.* Prosím, pomôžte....
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Tessa Scrad
chovankyňa
avatar

Female
Počet príspevkov : 915
Rasa : mimozenšťan
Vek postavy : 14.3. 22 rokov
Povolanie : 6 zmysel

OdoslaťPredmet: Re: MILETEA   Št február 25 2010, 22:13

*Zjavne svojimi slovami začala provokovať aj Mayu. No voči tej už necítila sympatie, prakticky bola práve po boku niekoho kto tu väznil ju a jej priateľov a chcel ju vydierať. Dievčina otvorila ústa a začala rýchlo hovoriť niečo, čo jej pán nenakázal, no vôbec sa náčelníkovi kmeňa Siharei nečudovala, sama tomuto tu neverila ani nos medzi očami, nieto aby mu zverila do rúk niečo cenné. Akékoľvek vyjednávanie však skončilo, keď sa dvere rozrazili. Zdesene vyskočila na rovné nohy.* Jack!* pohľadom skĺzla na toho svinského vydierača, ruku vzovrela v päsť a len tak tak sa ovládla, aby mu nevybila pár zubov. Potom však začula tiché vzlyky od Mayi, ani si nevšimla pri tom pohľade, kedy sa pokúsila vstať. Teraz už naozaj zmraštila čelo, čo sa to tu deje? Nevravela niečo o spoločnej noci s Mumákom? A teraz plače kvôli mužovi, ktorý nemohol byť jej brat, ani zďaleka sa na seba nepodobali...háremové ženy mali milencov? Alebo to bol len priateľ? Ale ona vravela, že ju tu drží to, prečo ona chce odísť.* Fajn!* vyprskla k Warganovi naštvane. Potom spravila krok k Jackovi, no ešte predtým pozrela na Mayu* povedz mu, že sa vôbec nečudujem, prečo žije tu v tejto diere a nie hore. Ešte pred chvíľou tu núkal dohodu, no nevie vydržať ani do odpovede a už vydiera. Je obyčajný zbabelec...to dievča nájdem a dovediem, tak nech ich pustí...* nebola si však istá, ako mu môže veriť. Čo ak ich zabije aj tak? Teraz však nemohla doviť hlave takéto myšlienky a preto len dobehla k Jackovi a opatrne ho podoprela, prepáliac Arkana pohľadom* Jack? Jack? Počuješ ma?* netešilo ju, k čomu sa práve prisľúbila, lenže išlo o jej priateľov a manžela, návrat k deťom...*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Wargan Nathrin

avatar

Female
Počet príspevkov : 139
Rasa : mimozemšťan
Vek postavy : 26 rokov
Povolanie : bojovník Arkanov

OdoslaťPredmet: Re: MILETEA   Pi február 26 2010, 09:01

* Stratil s tou cudzinkou trpezlivosť pretože jediné k čomu sa zatiaľ dostali boli len ďalšie otázky a nové obvinenia. Aj preto a rozhodol veci trochu urýchliť a zdalo sa, že pohľad na dobitého priateľa žene konečne otvoril oči. Teraz videla, že to myslí vážne. Možno vo svete odkiaľ prišla ju muži obskakovali, plnili každé želanie, ktoré jej videli na očiach, ale tu nebola doma.. toto bolo územie Arkanov a ak chcela prežiť musela si uvedomiť jednu podstatnú vec – tu jej nikto iný nepomôže. Dokonca aj Maya to už pochopila, keď sa dozvedel o jej pletkách s členom stráže. Takto hlúpo sa zamilovať, keď už bola len krok ku slobode a ona namiesto toho pred ním padla na kolená a prosila za Inayov život. Čo mohol robiť? Mal pre to dievča zvláštnu slabosť... * Gatari sanu.* kývol hlavou arkanskému vojakovi, ktorý držal Inayovo bezvládne telo a to sa okamžite zosunulo na zem akoby niekto odstrihol bábke motúziky. Maya tlmene zastonala, keď to videla a prikryla si ústa drobnou rukou, aby stlmila už už prichádzajúci výkrik. Konečne ju pustil a ona sa okamžite rozbehla k zajatcovi kľaknúc si pri ňom a nežne položiac jeho svetlovlasú hlavu do svojho lona. Slzy jej stekali z tváre na zarastenú mužskú bradu, keď ho zľahka hladkala po spánkoch a nemotorne prihládzala zlepené chuchvalce vlasov. Wargan odvrátil pohľad pretože ho na takom bezostyšnom prejavovaní citov niečo odpudzovalo . Namiesto toho sa natiahol k mise po ďalšiu bobuľku hrozna a priblížil si ju k tvári, aby k nej mohol privoňať. Vedel, že Maya preloží všetko, čo povie odslova doslova pretože ju k tomu viedol strach o bojovníkov život a teraz ju k tomu povedie zase vďačnosť, že ich nechá ísť. Začal teda rozprávať pohrávajúc sa s bobuľkou ovocia medzi prstami, zdanlivo nevšímavý no predsa len ostražitý. Vysvetlil cudzinke kde ju budú čakať a aj to, že na to, aby doviedla Niryai na dohodnuté miesto má tri dni. Ako už povedal, ak sa jej to nepodarí život jej priateľa si zoberie púšť... *

/ môžeme dať ten sek Wink /
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Tessa Scrad
chovankyňa
avatar

Female
Počet príspevkov : 915
Rasa : mimozenšťan
Vek postavy : 14.3. 22 rokov
Povolanie : 6 zmysel

OdoslaťPredmet: Re: MILETEA   Pi február 26 2010, 10:16

(a kam mam teraz Tessu dať? niekam do divočiny či kam? Very Happy lebo ako by vedela kam má ísť Very Happy)
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Tessa Scrad
chovankyňa
avatar

Female
Počet príspevkov : 915
Rasa : mimozenšťan
Vek postavy : 14.3. 22 rokov
Povolanie : 6 zmysel

OdoslaťPredmet: Re: MILETEA   Pi február 26 2010, 19:31

*V desiatkach filmov či príbehov bola podobná zápletka, hlavný hrdina si mal vybrať. Niekto koho miluje alebo hŕstka neznámych. Problém bol v šak v tom, že vo filmoch hrdina všetko vyriešil, bol predsa fiktívny a happy endy museli byť, inak by prieľa ľudí zanevrelo na sledovanie holografických postáv. Keď však človek sedel niekde v kresle a díval sa na neznámych hercov, s ľahkosťou vedel, čo by volil. Samozrejme že toho koho miluje, či niekoho na kom mu záleží. Lenže v tom kresle neútočil výčitky, že inej osobe zničí život, či umrie. Tam to bolo ľahké.
Zadychčane vybehla spoza stromov na dlhú pláň, ktorá hýrila farbami všemožných druhov. Za iných okolností by si ich možno aj so záujmom prezerala, no to obrovské zviera, podobné byvolu s čudnou chlpatou hlavou jej tú šancu nedalo. Počula ho dupať niekde za svojim chrbtom, mohutné rozmery mu sťažili cestu pralesom. Vedela, že práve preto by sa mala držať stromov, no na konci pláne videla vodu a pevne dúfala, že to zviera do vody nevlezie. Warganov plán vysadiť ju niekde v pralese nech si poblúdil bol skutočne originálny, veď tu majú samé mimoriadne poslušné zvieratká...zakopla, na krátky okamih zostala na kolene, potichu zakňučiac. No musela vstať a ďalej bežať, zviera fučalo čoraz bližšie. Bola len v polke pláne a zviera sa vyrútilo do kvetov. Nemala šancu k tej vode dobehnúť...*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Cassian Scrad
Kapitán lode
avatar

Male
Počet príspevkov : 936
Rasa : mimozemšťan
Vek postavy : 30 rokov
Povolanie : kapitán Thanatosu

OdoslaťPredmet: Re: MILETEA   So február 27 2010, 15:37

* Zostávalo ešte niekoľko hodín kým hviezda zájde za obzor a večer na oblohe nerozsype v nespočetných zrnkách hviezdny prach. Takmer väčšinu z toho dňa strávil Nisyro v Niryainej spoločnosti. Rozprávala mu príbehy o svojom svete, ktorého súčasťou sa pomaly začínal cítiť aj on sám a spolu dlho bez slova hľadeli na jasnomodrú oblohu, po ktorej nevedno kam plávali nadýchané oblačné koráby.
Iba keď sa vzduch trochu ochladil a svetlo začalo zmatnievať predznamenávajúc krátiaci sa čas vysadli na chrbát areana k spiatočnej ceste. Opäť bolo všetko tak ako predtým, vzduch letiaci okolo nich veľkou rýchlosťou, mohutné zábery blanitých dračích krídel a vzrušenie zo samotného letu, ktoré Nisyro cítil. Vychutnával si posledné chvíle, ktoré mal stráviť vo svete vysoko nad zemou, keď náhle vrcholce hustého lesa nahradila trávnatá planina. Možno by ju rýchlo prebehol pohľadom nevšimnúc si drobnú utekajúcu postavu keby sa tŕnisté kríčie neroztvorilo a na planinu nevbehol tvor akého predtým ešte nevidel. Celkom isto však musel niekoho alebo niečo prenasledovať, čo sa dalo poznať už len zo stavby jeho tela a obrovskej roztvorenej tlamy, cez ktorú nielen prepúšťal vydychovaný vzduch, ale rámovali mu ju aj rady ostrých zubov.
Vtedy si ju všimol, svetlé vlasy jej viali vo vetre ako sa snažila v behu získať aspoň aký taký náskok, ktorý sa však neustále zmenšoval. Očividne jej dochádzali sily. Nisyro položil ruku na Niryaino plece, aby získal jej pozornosť a potom kývol hlavou dolu k planine.* Pozri Niry, musíme jej pomôcť!* zvolal hlasno, aby prekričal hluk, ktorý okolo nich vytváral víriaci sa vzduch. * Pamätáš, čo si mi dnes hovorila o tom ako si sa spoznala s Rylai? * Mohli tú ženu zachrániť ak arean preletí tesne nad zemou a on sa skloní tak, aby žene mohol podať ruku a vytiahnuť ju k nim...*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Niryai Diska'ha Moaite

avatar

Female
Počet príspevkov : 212
Rasa : mimozemšťan
Vek postavy : 20 rokov, 28. 2.

OdoslaťPredmet: Re: MILETEA   So február 27 2010, 16:03

*Ten deň ubehol neuveritelne rýchlo. Každá jeho sekunda stála za niekoľkonásobne dlhšie prežitie, aby si tam mohla poriadne užiť každú výnimočnú chvíľku. Kým si užívala vietor strapatiaci jej vlasy a myšlienky voľne plávajúce vo vzduchu okolo nich, zaregistrovala ruku na svojom ramene. Pohľad upriamila pod seba na svetlovlasú postavu, ktorá provokovala divokého genuria svojim pohybom. Nebyť toho, že pred ním utekala, ihneď by ju považovala za osobu z kmeňa Arkanov, avšak tí by sa tak nechovali.
Nisyrovi kývla na znak, že ho počula a Rylai dala znamenie, aby išla nižšie. Nepotrebovali ženu brať so sebou, nehovoriac o tom, že araen nemal rád náhodných neznámych. Už fakt, že dnes bol tvor celý deň spolu s nimi znamenal, že musela mať buď veľmi dobrú náladu alebo ju Nisyro zaujal.
Rylai tesne pred pristátim dvakrát mávla krídlami, aby spomalila a so zadunením zeme sa postavila na všetky štyri končatiny. Provokačne zarevala na genuria, krídla rozprestrené, aby vyzerala ešte väčšia, ako v skutočnosti bola. Nemala dôvod sa ho báť, napriek tomu ako hrôzostrašne vyzeral, bol bylinožravec. Respektíve, živil sa celými stromami, zväčša príliš starými alebo zničenými chorobou, tak, ako ich našiel. Niečo ako odpadkový kôš na rastliny, ktoré sa rozkladali príliš dlho, kvôli látkam, ktoré obsahovali. Obrovské zuby mal práve kvôli tvrdému drevu.
Rylai ostala napokon nepohnuto stáť, vyčkávajúc kým sa tvor otočí a vráti k svojej drevnatej večeri. Niry tú chvíľu využila a ladným pohybom sa zošuchla po jej chrbte na zem, s rukou pripravenou na dýke.*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Sponsored content




OdoslaťPredmet: Re: MILETEA   

Návrat hore Goto down
 
MILETEA
Zobraziť predchádzajúcu tému Zobraziť nasledujúcu tému Návrat hore 
Strana 4 z 20Choď na stránku : Previous  1, 2, 3, 4, 5 ... 12 ... 20  Next

Povolenie tohoto fóra:Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre.
Gyro :: RPG :: Vesmír-
Prejdi na: