RPG....objavte svet ktorý sa skrýva vo vesmíre...RPG
 
InfoDomovPortálFAQHľadaťRegistráciaZoznam užívateľovUžívateľské skupinyPrihlásenie

Share | 
 

 Planéta Altra

Zobraziť predchádzajúcu tému Zobraziť nasledujúcu tému Goto down 
Choď na stránku : Previous  1, 2, 3, 4 ... 14 ... 26  Next
AutorSpráva
Pomocník

avatar

Male
Počet príspevkov : 1724
Rasa : nič
Vek postavy : -
Povolanie : zaúča nováčikov

OdoslaťPredmet: Re: Planéta Altra    St júl 11 2012, 11:02

Aben



„Fuj... Ucho.“ Zatváril sa akoby sa mu obrátil žalúdok a mal sa tam priamo povracať na jej kostrnky ¹. Síce k tomu by ani tak ďaleko nemal, keďže v situácii kedy by sa bol viac sústredil na vlastné pocity než na ňu, by naozaj hrozila takáto otrasná potupa jeho osobnosti. Posledné čo chcel bolo takto sa strápniť. Najskôr vypadnúť, to bolo prvoradé a hlavné. Žiadne prekáračky s nejakou ženskou felčiarkou, čo tu na neho kričala ako na malého chlapca a on sa div nezačal škeriť. Bol naozaj tak moc divný, keď sa mu páčilo ako po ňom jačala ako šialená? Asi áno...
„Ja som rozhodne zdravý. Ako rybička.“ Predniesol a prvýkrát sa skutočne usmial. Ale nie cynicky, nie s výsmechom, či škodoradosťou. Naozaj, plnohodnotne a s vycerením dvoch dlhých radov zubov, kde len dve ostré tesáky narúšali identitu „normálneho“ človeka. Bol výnimočný, hoc stvorený umelo, ale bol.. A trochu blázon, ale to už bolo jeho drobným tajomstvom, ktoré poznali len muži z jeho rasy. „Alebo sa ti zdám ako chodiaca mŕtvola? Veľmi rýchlo ti ukážem ako moc živý som.“
Urobil pobavene krok smerom k nej, keď mu do rúk vrazila znova nejakú nádobku a tentoraz po ňom jačala. A čím viac dvíhala hlas, on sa tým viacej srdečne usmieval. Bola taká podarená!
„Nehraj sa s ňou!“ zavrčal podráždene Kyrios, Aben však nesúhlasne pokýval hlavou. Prečo nie? On bol odjakživa hravý tvor. Hlavne keď sa jednalo o ich obete. Ju však ešte nateraz Aben za obeť nepovažoval. Že Kyrios áno, to bolo celkom normálne.
„Keby vieš už vopred, že som Arathi, isto by mi nááááhodou spadol nejaký balvan z tvojich rúk priamo na hlavu!“ Drzo podotklo. „Ale teraz by som ti už chýbal keď vieš aký som... Ja viem, ale toľko starostlivosti? Si z môjho šarmu úplne mimo, Jahôdka.“ Za chrbtom jej ešte na dôvažok cmukol a stále pobavene sa odšuchtal spiatky do izby kam ho poslala. Alebo skôr do kutice. Aj metlám by tam bolo tesno nieto ešte jeho veľkej a peknej postave. Narcizmus však k jeho povahovým črtám nepatril. Keď už aj chcel byť narcistický, musel len gúľať očami nad tým čo všetko dokázal zo seba dostať.
Vošiel do miestnosti a poslušne za sebou zatvoril dvere. Masti sa však nijako nedotkol, položil ju k šálke kde ešte stále smrdel ten hnusný čaj.
„Uvedomuješ si, že aj keď tam má zapálený ten smrad, psy náš pach zachytia?“ pripomenul mu démon a Aben musel prikývnuť. Nemal poňatia či budú nebezpeční, netušil či sa vôbec do povedomia ostatných dostalo o návrate Arathi späť na Altru. Kedysi ich chránili, boli ich služobníkmi a potom... Potom sa to všetko zmenilo, jedinou normálnou žiadosťou, ktorá sa nedala Orinovi zazlievať. Mal naozaj pádny dôvod na obavy. Boli to roky čo boli preč, nemal ani len tušenia ako to tam teraz funguje. Vedel, že na Altre je nejaká veľká hrozba, kvôli ktorej ich princ povolal späť, ale nevedel aká, ani či sú ešte Lovci lovcami, alebo skôr tichými spoločníkmi.
„Premena ma vysilí.“ Pomyslel si a hľadal miesto kde by sa dalo možno aj ukryť. Žiadne také nebolo. Izbietka bola zariadená biedne, ale keď klesol horko-ťažko na kolená a dotkol sa drevených dosiek, uvedomil si, že pod nimi bola hlina. „Áno, to je ono!“
Bol jedným z posledných čo ovládali ešte živel zem. Spolu s Gaarom spolupracovali vtedy na tvorbe jaskýň, ktoré zariaďovala Orinova družka. A tu sa dalo krásne použiť vlastného živlu. Jednu dosku, úplne v rohu, poľahky vytrhol zo zeme a podsunul ju pod posteľ, nech ju nevidno. Prsty zaboril do hliny a nechal sa celkom pohltiť ňou. Skrz ňu ho nezacíti nikto a nič. A v chatke to bude len vyzerať, že mladá žena má zloženú kôpku hliny, ktorá vyzerala zdravo ako tá najlepšia pre dobrú úrodu. A on spočinul v nej rozhodnutý radšej sa spoliehať na seba. Len tak pre istotu.
_________________
¹ – akože nohy Very Happy
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Thenayre Ross

avatar

Female
Počet príspevkov : 61
Rasa : človek
Vek postavy : 27
Povolanie : Hackerka

OdoslaťPredmet: Re: Planéta Altra    St júl 11 2012, 11:57



Kirana

Jahôdka...Jahôdka? Jahôdka?! Rezonovalo jej to v hlave a nechty zakvačila do stola v ďalšom návale hnevu. Aká som mu ja jahôdka! V mysli sa jej vystriedali všetky nadávky i netypické pre ženu, no len pevne zovrela pery.
"Zalez, než ten nápad s balvanom zrealizujem," sykla a nechtami urobila do stola krátke zárezy až sa jej úlomky dreva dostali za nechty. V tejto chvíli dosť pochybuje o tom kto utečie skôr. S najväčšou pravdepodobnosťou ona. Podpáli dom aj s ním a ujde, divoko sa smejúc na tom ako mu horí prdel.
"Šarmu asi toľko ako hnoj za domom," frfle. Už ju ani nenapadlo premýšľať nad tým, že je nebezpečný. Skôr ju zabije tými kecami ako kuchynským nožíkom. Po tom cmuknutí ju už len z princípu zhnusene striaslo.
Normálne sa už tešila na to kedy konečne prídu dedinčania. Aspoň niekto normálny i keď u nej moc nevítaný pokiaľ sa nejednalo o chorých.
Sviečku zapálila aj na svietniku na stole, čo poskytlo kuchyni aké také svetlo. Sfúkla zápalku a hodila ju do drezu. Vyložila na stôl svoj dnešný úlovok byliniek a začala ich triediť a opracovávať, skracujúc si tak čakanie na tú bandu, ktorá už bola len pár metrov do domu. Počula ako sa jej somár na dvore nepokojne otriasa.Neunúvala sa však pozrieť von oknom, ani vo chvíli keď už počula chlapskú vravu.
Niekto jej zabúšil na dvere.
Neochotne sa postavila a prešla k dverám, otvoriac ich. Do očí jej v tej chvíli udrelo prudké svetlo až zvraštila tvár.
"Daj to preč preboha," sykla a zakryla si tvár. Intenzita svetla polavila a ona vrhla pohľad na tú dlho očakávanú bandu. Pár tvári bolo povedomých, no niektoré nespoznávala.
"Nevšimla si si niečo alebo niekoho zvláštneho, Kirana?" prehovoril muž v stredných rokoch na čele tohto sprievodu. Samozrejme, ako vždy. Keď niečo potrebovali, zrazu poznali jej meno. Inak bola len "hej ty žena" "ty tam" a podobné výplody ich opileckých mozgov.
"Vieš čo, pokiaľ myslíš tú loď, ktorá mi skoro rozgniavila barák a ten výbuch bol počuť na hony ďaleko, myslím, že som si niečo všimla," ironicky zahlásila a žmúrila naňho do tmy.
"Bola si sa tam pozrieť?" v jeho hlase bol počuť neskrývaný záujem i keď sa snažil znieť nezaujato.
"Okrem pár obhorených tiel a trosiek tam nebolo nič moc," utrúsila.
"Nikto živí?" pochybovačne si ju prezrel.
"A ty tu snáď niekoho vidíš?" nadvihla obočie a poodstúpila aby muž videl do kuchyne. Lúč jasného svetla prebehol po všetkých stenách a podlahe.
"Čo si si odtiaľ odniesla?" prišla ďalšia otázka, ktorá jej v hlave urobila mierne jasno.
Sakra! V duchu si zanadávala a v mysli si premietla jeho transport k nej domov. Tie nosítka museli urobiť do hliny nádherné ryhy odtiaľ až sem. Mozog jej začal pracovať na plné obrátky.
"Pár plechov, drôtov a zachovalejšie sedadlo," pokojne povedala prvé rozumné, čo jej napadlo. Túto návštevu však treba rýchlo ukončiť. Postavila sa znova do dverí a nedôverčivo si chlapov prezerala.
"Ešte niečo? Niekto chorý alebo zranený?" Veľmi dobre však videla, že všetci sú až na mierne podráždenie fit.
"Nie."
"V tom prípade dovidenia a prajem peknú noc. A uduste tie tlejúce trosky, nepotrebujem tu požiar," odfrkla a dvere zavrela, no mužova ruka ich zastavila. Znova ich otvoril a drzo vstúpil dnu, odsotiac ju k linke.
"Myslím, že sa tu ešte poobzerám."
Ako sa dalo čakať, neverili. Ona im, oni jej.
"Na to nemáš ani najmenšie právo, Manor," zavrčala prsty mu zaťala do ramena v snahe zastaviť ho. Jej ruku zo seba dostal len akoby bola len otravný hmyz a ona skončila na linke. Ledva sa zachytila jej okrajov aby nespadla. Pomaly prešiel do kúpelne a baterkou ju prečesal, rovnako ako jej izbu. Srdce sa jej zastavilo niekde medzi dvoma údermi keď prešiel k dverám jeho izby. Otvorila šuflík a schmatla kuchynský nôž, práve vo chvíli, keď pootvoril dvere.
"Myslím, že táto návšteva skončila," zahlásila úsečne a on otočil tvár k nej. Len sa pobavene uchechtol keď ju videl s nožom v ruke.
"Všetko prázdne," zvolal k chlapom a otočil sa na odchod.
Prázdne? Sledovala ho pohľadom ako odchádza a zabuchol za sebou dvere. Bolo počuť frflanie a smiech ako sa chlapi pomaly vzďalovali. Hneď ako boli len malými postavičkami na čiernom pozadí, sa doslova rozbehla do izby a prešla po nej pohľadom. Ten spočinul na kôpke podivnej hliny. Nepamätala si, žeby tu niečo také nechala. V tej chvíli jej v hlave dobliklo a ona si s úlavou oprela hlavu o zárubňu dverí. Chvíľu zhlboka dýchala a nakoniec sa upokojila.
"Ješ aj niečo iné ako krv alebo ťa radšej pohnojím?" vydralo sa z nej a zasmiala sa.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Pomocník

avatar

Male
Počet príspevkov : 1724
Rasa : nič
Vek postavy : -
Povolanie : zaúča nováčikov

OdoslaťPredmet: Re: Planéta Altra    St júl 11 2012, 12:30

Aben



Počúval, uši akoby la všade. Však pre ten okamih bol hlinou, on bol všade a počul všetko. Triaslo ním, keď sa mu do uší dostalo ako hrubo sa muži správali k tej žene. Kirana, prvýkrát počul jej meno.
„Ovládaj sa!“ krotil ho Kyrios. Dosť nezvyklý čin, že jeho démon krotil a nie opačne. Obyčajne to bývalo opačne a samotnému Abenovi bolo čudné, že ho radšej nenabáda nech ho pustí a nech sa nakŕmia! Nie, museli ostať pokojní. Keď by sa to náhodou malo zmeniť, stačilo by vyraziť a vydolovať zo seba zvyšky síl, ktoré mu ostávali. Ale pohltený hlinou aspoň necítil popáleniny. Dokonca mu chladila rany a on cítil ako zo Svätej zeme Altry čerpal silu. Nešlo to však tak rýchlo ako keď sa napil čerstvej krvi.
Nebezpečenstvo pominulo hneď ako muž, ktorého Kirana nazvala Manorom spočinul pohľadom v na oko prázdnej izbe a on vedel, že je všetkému koniec. So záujmom sledoval úľavu, ktorá vystriedala nepokoj na jej tvári a chvíľu zotrvával tak. Bolo to naozaj príjemné a aj keď sa mu potom prihovorila, dal si načas kým sa premenil spiatky. Vo vlasoch mu ostala hlina a tvár mal od nej zašpinenú, ale úsmev mu na perách znova hral. Sťažka prešiel k lôžku, kam sa posadil.
„Hádam vieš, že najlepšie hnojivo je moč a trus, Jahôdka, a ty by si chcela riskovať, že by som ťa videl z tej správnej strany?“ Spýtal sa jej dvojzmyselným hlasom a pobavene sa na sebe zasmial. Až ho pichlo na hrudi.
„Kto boli tí zaostalci?“ spýtal sa už nie tak veselým hlasom a kývol smerom k dverám. Nepáčilo sa mu s akým úmyslom tí úbožiaci prišli. Mať trochu viac sily jednoznačne by im všetkým do jedného skočil do úsmevu a vytĺkol by z nich duše! Vlastne by ho zaujímalo kde sa nachádzali. Nie je bezpečné zdržiavať sa mimo ich mesto, či mimo oblasti princa. Najlepšie by bolo stretnúť sa s niekým kto bol do všetkého zapojený. Možno Torik, alebo ten, ktorého poznala Akte, keď ho raneného doviedli a zvestoval im príchod Lovcov k poslednému boju. Podľa správania mužov, bol si istý, že nemali ani poňatia o ich výhre na Gyre!
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Thenayre Ross

avatar

Female
Počet príspevkov : 61
Rasa : človek
Vek postavy : 27
Povolanie : Hackerka

OdoslaťPredmet: Re: Planéta Altra    St júl 11 2012, 12:59



Kirana

Musela uznať, že to bol veľmi zaujímavý pohľad sledovať ho ako sa premieňa z kôpky hliny späť do svojej vlastnej podoby. Uškrnula sa keď videla aký je špinavý. Akoby sa v tej zemi ryl celý deň.
"Bolo by to prvý a posledný krát, čo by si videl ženu z tej správnej strany," odpinkla mu jeho poznámku, no i keď sa už začínala dostávať do tempa jeho urážok a dvojzmyslov, aj tak ucítila, že sa jej líca mierne začervenali. Do paroma aj s tým chlapom!
Uvedomila si, že ešte stále kŕčovito zviera nožík a rozhodla sa ho aspoň využiť. Hrane si povzdychla a zakrútila nad ním hlavou a odkráčala späť do kuchyne, zachytiac jeho otázku.
"Paranoidní, moc zvedaví chlapi z dediny," hovorila hlasnejším hlasom z kuchyne, aby počul jasne každé slovo. Až teraz si uvedomila, že nejedla celý deň. Doteraz jej to moc neprekážalo no so stratou krvi a námahou, ktorú vynaložila na jeho presun, dávanie do poriadku a ešte nervačenie, to všetko už na ňu doliehalo v podobe hladu a únavy.
"Museli vidieť stopy po nosidlách, keď som ťa vliekla sem a domysleli si zbytok," nôž odložila a otvorila dvierka špajze aby sa poobzerala po niečom pod zub. Nie žeby tam toho bolo veľa. Zobrala si bochník chleba a zamierila k starej, ošarpanej chladničke, ktorá však spĺňala svoj chladiaci účel. Jedno z mála elektrinou poháňaných zariadení v tomto dome. Vytiahla syr a vrátila sa k linke aby použila ten zrazu všestranný nožík. Toľké využitie preňho nenašla hádam celý život ako dnes.
"No čo Krtko, ješ aj ľudskú stravu alebo sa zase musím dorezať?" spokojná s alternatívou k jeho "Jahôdke" začala krájať chleba a syr.
V myšlienkach ju však mátali starosti. Dedinčania sa možno vrátia. Netuší síce, čo by tu ešte chceli. Možno však prídu aj iný ľudia. V najhoršom prípade Lovci, o ktorých stále s nenávisťou hovorí. Zamyslene si vložila kúsok syra do úst a pomaly ho prežúvala.
Vojaci, Lovci, tuláci, chorí... Zatriasla hlavou a zahnala tieto predstavy. Nateraz je pokoj. Až príde problém, bude sa riešiť. Teraz však už nemá silu riešiť čokoľvek.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Pomocník

avatar

Male
Počet príspevkov : 1724
Rasa : nič
Vek postavy : -
Povolanie : zaúča nováčikov

OdoslaťPredmet: Re: Planéta Altra    St júl 11 2012, 15:02

Aben



„Aká si si istá,“ poznamenal, keď si spoza nechtov vyškrabkával hlinu pravým tesákom. Držala sa, ale on tú červeň na lícach jasne videl. Nebola zvyknutá mať drzý slovník ako on. Stačilo by pár mesiacov aby žila vo svorke s Arathi a veľmi rýchlo by videla ako sa nedať. Znova ho ovládli tie myšlienky a keď zamyslene na ňu hľadel, veľmi živo si ju vedel predstaviť..
„Vznešená Altra, toto nie je možné!“ Nebolo jasné komu patrila práve táto myšlienka, či skôr jemu alebo démonovi, no bolo jasné, že ich súzvuk viedol k rozpakom nad vlastnými myšlienkami. A nielen k rozpakom, ale aj k zlosti, že sa dokázali tak uniesť. Kyrios ako schválne podsúval Abenovi myšlienky a predstavy o tom ako by si ju dokázali podmaniť. Bolo to utrpenie. A zároveň tak krásne lákavé...
„Tvoj ľud veľmi rýchlo zabudol kto ho tu po stáročia chránil.“ Predniesol neutrálnym, takmer znudeným hlasom. „Stavím sa, že keby som sa nebol zmenil, tak by si o chvíľu mala z tohto domčeka kôlničku.“
On by sa veru bol bránil, aj keď bol výrazne doblížený a v nevýhode. A ak by umrel, mohli by obaja umrieť s príjemným pocitom, že umreli na rodnej planéte a ešte k tomu v boji.
„Tvoj krtko nepohrdne ani tým somárom čo máš vonku,“ pery sa mu okamžite roztiahli do dravého úsmevu. Jedol všetko čo nezjedlo jeho, ale nemal chuť ju oberať aj o posledné zásoby, ktoré mohla tam mať. Len čo naberie sily zaloví si a možno by nepohrdla keby jej na oplátku donesie jeleňa. Vystačila by si so zásobami poriadne dlho. A bolo by to také tiché, nevyslovené ďakujem od neho. Prešiel k nej, to pendlovanie medzi izbami mu aspoň rozhýbavalo telo, a zadíval sa na ňu čo jedla. Zamračil sa.
„Z toho hnusu chceš načerpať silu zo straty krvi?“ Výsmešne sa na ňu pozrel, jedno obočie mal vyššie než druhé. Celkom nerozumel jej správaniu, ale bola to zábava. Aspoň si ju mohol doberať. Prešiel celkom k nej a nasilu jej vzal nôž. „Si nemožná.“
Dodal pobavene a vyšuchtal sa z domčeka von. Bolo mu jedno ak by niekto tam sliedil a videli by ho. No keď sa pozrel von oknom z izbietky kde ho zložila, všimol si, že mala v záhrade strom. Poznal ho aj z Gyra a celkom iste vedel, že o jeho vhodnom využití netušili ani na Altre. Práve bol v rozkvete. Kvety sa dávno zmenili na veľké, šťavnaté plody. Obsahovali šťavu o ktorej sa vždy tvrdilo, že je vysoko toxická. Bola to pravda, ale bolo tam jedno výrazné ALE. Odrezal plod a vrátil sa s ním späť do domu. Hrubá, žltá kožka pod sebou ukrývala dužinu a v jej vnútri bola šťava. Rozrezal ho zručným ťahom a jeho obsah nalial do pohára, ktorý našiel po ruke.
„Tento plod sa vždy považoval za toxický, neviem ako tu, ale u nás strom ženy vždy pestovali kvôli jeho listom, ktoré mali na rany chladivý účinok a fungoval ako dezinfekcia, keď sa položili na rany práve včas.“ Rozprával zatiaľ čo posledné kvapky stekali do pohára. „Ale vieš o tom, že jeho šťava má ešte blahodarnejšie účinky, než len listy?“ Pokračoval ďalej. Natiahol tvár k poličke kde sa nachádzali sušené korienky a listy. Nevedel kde čo mala, viedol ho iba silný pach. „Keď do neho vložíš tri lístky mäty a medovky, celkom potlačíš toxíny, ktoré sa stratia a šťava ti navráti to o čo si prišla, keď si mi dala svoju krv.“
Hotový nápoj zamiešal a obrátil sa k nej, podajúc jej ho. „Keď si na úteku naučíš sa všeličo len aby si prežila.“ Dodal a sám sa usadil pred ňu.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Thenayre Ross

avatar

Female
Počet príspevkov : 61
Rasa : človek
Vek postavy : 27
Povolanie : Hackerka

OdoslaťPredmet: Re: Planéta Altra    St júl 11 2012, 15:38



Kirana

Syr mal v ústach podivne slanú chuť a cítila ako má vyschnuté hrdlo. Tiež pravda, nepila. Len nad tým nespokojne krútila hlavou a pritom ho počúvala.
"Nerozmýšľajú. Len počúvajú čo im povedia. Veria viac klebetám než pravde," pokrčí plecami a ďalej žuje.
"Keď im povieš, že voda zo záchoda im navráti mladosť, budú ju logať po litroch a nepozastavia sa nad tým," odkrojila si kúsok chleba a začala prežúvať aj ten v snahe zahnať slanosť v ústach, ktorá jej privádzala ešte väčší pocit smädu.
No zmienka o jej somárikovi zahnala akékoľvek myšlienky o smäde. Otočila sa smerom k nemu aj s nožíkom, výhražne zdvihnutým dohora, nie v útočnom geste, skôr na zdôraznenie svojich nasledujúcich slov akoby držala vztýčený prst.
"Môjho somárika sa ani nedotkneš!" vyslovila to skoro až panicky.
"Tam si choď medveďa chytiť do hory, aj tak sa ich tu poneviera viac než dosť," nožíkom začala mávať vo vzduchu ukazujúc smerom k lesu.
O svoje dokonalé ukazovátko však čoskoro prišla a jeho slová jej celkom dali logiku. Dožula chleba so zamysleným výrazom.
"Možno ani nechcem načerpať, aby som náhodou nemala silu ťa doraziť," zahundrala za ním keď sa vzďaľoval von z dverí.
Unavene sa zviezla na stoličku a na chvíľu uväznila svoju tvár v dlaniach, kým nezačula jeho kroky. Zdvihla tvár a do svojho výrazu vrazila aspoň tú poslednú štipku energickosti.
Najprv sa zhrozila až jej výraz prešiel do zaujatého keď začal hovoriť. O listoch vedela ale ten plod?
"No, používam ho ako jed na potkany alebo inú zver, ktorá tu nemá čo robiť," zašomre keď ho sleduje pri práci. Dosť ju prekvapilo čo všetko vie. Myslela si, že je to len mačo bojovník, naučený tisíc spôsobov ako zabiť zrnkom piesku.
Nedôverčivo chytila pohár a pozerala na tú tekutinu akoby ju mal zabiť len pohľad na ňu. Pohla hrnčekom a sledovala ako sa to dnu prelieva. Nie žeby mu neverila ale neverí mu. Mohlo by to spraviť hocičo. Od smrti v neznesitelných kŕčoch, cez bezvedomie až po otravu. Chce odísť a toto by bola skvelá možnosť zbaviť sa jej. Ešte by si pocucal jej krvičky a zmizol by ako gáfor. Pohár položila na stôl a posunula ho k nemu.
"Ty prvý," preniesla tichým hlasom a pozrela na jeho tvár. No a čo, že neverí. Ani on určite neverí jej. A čo sa dá vôbec očakávať? Ukrýva si tu doma Arathi a dokonca mu dala svoju vlastnú krv. I keď v návale hnevu a nutkaniu mu niečo dokázať. Vie si predstaviť ako si nad týmito jej počinmi staré babky na trhu len klepú na čelo.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Pomocník

avatar

Male
Počet príspevkov : 1724
Rasa : nič
Vek postavy : -
Povolanie : zaúča nováčikov

OdoslaťPredmet: Re: Planéta Altra    St júl 11 2012, 16:07

Aben



Skúmavo oproti nej sedel a hľadel na ňu. Prižmúril oči a následne sa pomaly na ňu zubato usmial.
„Voda zo záchoda ti navráti mladosť!“ Ona povedala, že taká je jej rasa, tak prečo by to nemala fungovať na ňu? Preto sa jeho úsmev mení na skúmavý pohľad či pobeží a začne naozaj piť vodu zo záchodu. Je to zvláštna rasa, to musí naozaj uznať. A utvrdzuje ho v tom práve Kirana.
Slová o jej somárovi boli len žartom, preto sa k nim nijako nevrátil, len na ňu naďalej pozeral. „Na lov pôjdem neskôr a donesiem aj tebe, aby si mala zásoby do budúcna.“
Aj na zimu bude neskôr potrebovať masť a kožušinu, inak tu zmrzne. Čo si vonku všimol hory sú ďaleko, takže zimu isto nemávajú takú krutú ako oni, ale aj tak tu isto bývalo chladno. A ona mu zachránila život. Musel jej to nejako oplatiť. Bol hnusný, bol protivný, ale nikdy nie nevďačný, aj keď navonok pôsobil celkom inakšie.
„V tom prípade už viem čo si mi to dávala vyluhované v tej šálke, keď si mi ju tak nasilu tisla, mrcha,“ zubato vyceril na ňu zuby vo veselom úškrne. Isto si z toho neodpila, len predstierala, že sa napila. Cho-cho-cho on nato prišiel! Ženská jedna nezdarená.
Nič mu však neostávalo, vzal pohár a odpil si z nápoja, ktorý jej pripravil. Na tvári mu vyskočil kyslý výraz. „Je to trochu kyslejšie. Ocukri si to.“
Pohár vrátil smerom k nej a žmurkol na ňu. Už dlho to nepil, ale v časoch kedy nemali blízko vodu, ani žiadne iné potraviny aj takýto hnus bol lepší ako nič. Hovorilo sa, zlé sa zlým lieči, jednoducho to muselo byť trochu nepríjemné. Ale zato zdravé.
„Vidíš, netočí sa mi hlava, nevraciam tu, ani nie som viac šialený než obyčajne, tak pi, Jahôdka.“ Žmurkol na ňu a kývol jej nech už sa napije a nekecá somariny.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Thenayre Ross

avatar

Female
Počet príspevkov : 61
Rasa : človek
Vek postavy : 27
Povolanie : Hackerka

OdoslaťPredmet: Re: Planéta Altra    St júl 11 2012, 16:34



Kirana

"A vďaka čomu myslíš, že v 85ke vyzerám tak mlado?" zaklipkala vitálne očami a rukou si pohodila vlasy dozadu v geste mladuchy. No akonáhle jej vlasy dopadli na chrbát, znova sa jej vrátil pôvodný výraz a v snahe si aspoň trocha zamestnať ruky zobrala krajec chleba a začala z neho odtŕhať kúsky, ktoré si pomaly vkladala do úst akoby jej to nebodaj robilo neuveriteľnú námahu.
"Nepotrebujem zásoby, vystačím si aj sama," zahlásila, čo najviac napodobňujúc jeho tón hlasu. Jemne sa pouškrnula a zamyslene sledovala ten pohár.Na ďalšie slová by najradšej reagovala zagúlaním očí no nemala na to náladu. A tak si len do úst vložila ďalší kúsok chleba.
"Mojím jediným životným cieľom je ťa sprovodiť zo sveta čajom s bylinkami, pretože vraziť ti nôž do srdca počas spánku sa mi zdá už moc obohrané," zamumlala a dala by ruku do ohňa za to, že čím sa on viac vyškiera, tým viac jej energia a nálada upadá na bod mrazu.
Mierne prižmúrila oči keď sa napil a sledovala akékoľvek reakcie jeho tela. Čo i len obyčajné šklbnutie niektorého tvárového svalu, ktoré by značilo, že sa o chvíľu zosype. No okrem kyslého výrazu nič nevidela.
"Myslím, že ty už si svoj strop šialenosti dosiahol," nevrlo siahla po hrnčeku a ešte chvíľu skúmala jeho obsah. Skusmo privoniala a do pohára namočila prst, vložiac si ho s kvapkou tekutiny na jazyk. Mal pravdu, bolo to kyslé ale nič čo by nezvládla. Omielala tú chuť na jazyku a čakala čo sa stane. Pozerala pri tom naňho mierne zamračene, snažiac sa v jeho tvári nájsť čokoľvek čo by prezrádzalo akékoľvek jeho úmysly. Nič. Nič okrem perverzného Athari nevidela. Nič okrem kyslosti v ústach necítila. Priložila si teda pohár k perám a tekutinu hltavo vypila. Mierne sa striasla z tej kyslosti a pohár položila pred seba.
"Budem ťa chodiť strašiť," utrúsila a postavila sa, zoberúc šálku do drezu aby ju umyla. Nie žeby tá šálka potrebovala nutne umyť hneď, len nemala potrebu sa pozerať na nejaký jeho víťazný úšklabok.
"Teba asi nič nepresvedčí aby si ostal ležať a liečiť sa," načala troška z iného súdka.
"Hoja sa vám nebodaj zranenia rýchlejšie?" vyslovila otázku no jeho smerom ani nepozrela. Ale dávalo by to logiku. Pokiaľ mali byť ochrancovia, potrebovali aby mali vysoký výkon, silu a krátku dobu zotavovania.
Pustila vodu a tá sa zmiešala so zbytkami šťavy v hrnčeku a odplavila ju do drezu.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Pomocník

avatar

Male
Počet príspevkov : 1724
Rasa : nič
Vek postavy : -
Povolanie : zaúča nováčikov

OdoslaťPredmet: Re: Planéta Altra    St júl 11 2012, 17:15

Aben



„85?“ usmial sa pobavene. „To si potom o pár rokov mladšia než ja.“ Sám sa pýtal či vedela o ich dlhovekosti... Ak nie, tak sa aspoň príjemne pobaví vtipom ktorý vtipom vlastne nebol.
„Áno, iste vystačíš si sama. Chodíš s kušou na poľovačku a lovíš svište?“ Zabŕdol znova do nej a brechavo sa začal smiať. Horšie na tom bolo, že kvôli smiechu ho boleli rebrá. Zagúľal očami a zaúpel. „Na vrazenie nožu do srdca by si ani nemala toľko síl a skôr než by si zdvihla ruku, by som to bol ja kto by ťa držal za vlasy a nôž by si mala na krku.“
Hoci slová vyslovil celkom pokojne, hrozba v nich zastretá bola príliš jasná nato aby sa dala prehliadnuť. Ani mu nešlo o to vyhrážať sa jej, bol to len reflex, ktorý sa spúšťal samotný, keď by mu náhodou niekto chcel hroziť, aj keby to bolo len v rámci srandy. Pravdou však bolo, že by ju iba odzbrojil a vysmial, že také tintítko sa pokúsilo ublížiť mu.
„Ty už ma strašíš teraz, takže to je aj tak jedno.“ Mykol plecami a zadíval sa na stôl, ktorý mal už toľko škrabancov a znakov, že jasne sám hovoril príbehy svojho života. Zľahka ho pohladil a na miestach kde sa s toľkou láskou dotkol dreva sa hnedý povrch stola zazelenel a ostala na ňom jemná vrstva machu.
„Áno, hoja sa rýchlejšie, ale nato by som potreboval krv mojej rasy, najlepšie ženy. Vzhľadom nato, že tvoja rasa vyvraždila ženy Arathi, si môžem pískať, ale o mňa sa neboj,“ dodal cynicky, „len čo naberiem trochu sily pôjdem na lov.“
Postavil sa a oprel sa o stôl. Bol protivný a odmeraný, ale potreboval nabrať silu. „Ak ma ospravedlníš, nebudem obšťastňovať svojou prítomnosťou, a pôjdem von. Nebudem ťa ešte aj oberať o posteľ.“ Všimol si, že v domčeku posteľ kde ho predtým zvalila bola jedinou. Utretý prach na zemi v kuchyni jasne napovedal o tom, že keď mala niekoho zraneného a ona mu prenechala svoje lôžko, ustlala si deky na zemi a tam spávala. Mohol sa mýliť, ale aj tak nemal záujem spať v jej posteli. V konečnom dôsledku roky spával na zemi pod holým nebom.
Nečakal na jej drzé reči a keď ho ovanul čerstvý večerný vzduch, uvedomil si, že ešte chvíľu to potrvá kým sa premení. Čo však mohol robiť? S tichým vzdychom teda prešiel k somárovi. Videl, že zviera sa ho bálo, ale stálo na mieste, s jasným úmyslom neublížiť mu. O chvíľu už sedel pred somárikom s krátkou srsťou, nohy mal v tureckom sede a ukazovákom sa hral s pyskom somára, ktorý sa ho snažil uchopiť akoby bol niečím dobrým k jedlu. Na perách mu ihral jemný úsmev a tichým hlasom sa prihováral zvieraťu.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Thenayre Ross

avatar

Female
Počet príspevkov : 61
Rasa : človek
Vek postavy : 27
Povolanie : Hackerka

OdoslaťPredmet: Re: Planéta Altra    St júl 11 2012, 17:55



Kirana

Vrhla naňho pohľad akoby čakala, že ten vek bude mať niekde namaľovaný na tele. Chvíľu sa pohrávala s myšlienkou či hovorí pravdu alebo si znej len striela. No, nikdy nehovor nikdy.
Nemala chuť sa s ním pustiť do ďalšej slovnej prestrelky a tak úspešne ignorovala jeho výsmech aj ostatné rečičky. Predsa len, možno to bude jediný spôsob ako to s ním vydržať. Ignorovať ho. Vypla vodu a v hlave sa jej to len hemžilo rôznymi odpoveďami, ktoré by mu však asi len privodili lepšiu náladu čo teda odmietala dopustiť.
V rovnakom čase ako on opustil dom, ona opustila miestnosť a vošla do kúpelne, zatvoriac za sebou dvere.
Stále jej po rozume behali tie jeho vety plné výčitiek o "jej" rase. Čo ona nebodaj môže za to, čo sa stalo? Zavrtela nad tým hlavou a do kovovej vane vložila zátku do odtoku a začala do nej napúšťať teplú vodu. Poväčšine sa umývala v studenej aby nemusela platiť také horibilné poplatky za elektrinu, no dnes tú teplú kúpel proste potrebovala.
Potrebovala zo seba dostať to všetko z dnešného dňa. Dym, pach spáleniny, vlastnú krv, všetko.
Jemnou útechou jej bolo, že po tej jeho diabolskej šťave sa naozaj cítila o trochu lepšie a bola menej unavená. To jej vyhovovalo.
Šaty si prevliekla cez hlavu a odhodila ich do kúta. Vyzula sa z jednoduchých topánok a zhodila aj spodné prádlo. Pohľad sa jej zastavil na obviazanej ruke, na ktorú skoro zabudla. Povzdychla si a otočila kohútikom, načo do vane prestala vtekať voda. Pomaly si do nej lahla, oprúc si zranenú ruku o jej okraj aby sa nenamočila. Vydýchla. Teplá voda jej pomaly uvoľňovala stuhnuté svalstvo a pôsobila blahodárne aj na jej nervy. Všade bolo zrazu úplné ticho. Také ako včera, než na lúku spadla tá prekliata loď. Jediným zvukom bol jej dych a kvapky vody padajúce z kohútika. Zhlboka sa nadýchla a ponorila hlavu pod hladinu, stlmiac tak aj hlasitosť samotného ticha.
Spať. Si myslí, že ona si môže dovoliť spať? Jedlo si neuloví, musí si ho kúpiť. Na to však potrebuje peniaze a tie na stromoch nerastú. A svoje liečivá zo vzduchu nevytvorí.
Vynorila sa a v snahe držať obviazanú ruku od dosahu kvapaliny si vodu z tváre zotrela druhou rukou. Siahla ňou taktiež k stolíku pri vani, kde ležalo vrecúško s pieskovitou zmesou. Nepotrebovala žiadne navoňané mydlá. Potrebovala voňať nijako aby k sebe zajedno nelákala divé zvery a nenarúšala svoj čuch pri rozpoznávaní niektorých byliniek. Hlavne teraz v noci, keď jej zrak bol mierne na nič. Vydrhla sa tým, opatrne aj okolo obväzu. Zmyla to a opatrne vyliezla z vane, vypustiac vodu. Bola praktická, ošarpanú skriňu s oblečením mala v kúpelni Vybrala z nej nové spodné prádlo a oblečenie na dnešný nočný zber. Tentokrát to boli nohavice a tielko. Volné vzdušné šatičky si mohla dovoliť cez deň, keď mohla dôverovať zraku a pohybovala sa len po okrajoch lesa.
Vysušila sa a vlhké vlasy vzopla do copu, nahodiac na seba všetky tie veci. Ešte si vymenila obväz aby za sebou nezanechávala pach krvi a špinavý hodila do koša.
"Fajn," zamrmlala a siahla po svojej koženej kapse cez plece. Na chvíľku váhavo ostala stáť pred skrinkou, no nakoniec ju otvorila a vybrala z nej malú trubičku a ostré, drevené šípky. Rýchlo si to vložila hlboko do vrecka nohavíc aby predošla obrovskému výsmechu z jeho strany. Dobre vedela, že otrávené šípky jej pred šelmami moc nepomôžu ale aspoň ich spomalia aby mohla utiecť. Neraz to bolo realitou.
Posfúkala všetky sviečky a zavrela za sebou predné dvere, vrhnúc pohľad na tú dvojicu.
"Ak sa vrátim a ten somár tu nebude, si mŕtvy muž," nevyslovila to síce ako vyhrážku no z jej hlasu bolo cítiť ako by nepríčetne vyvádzala keby jej zje somára. Jej jediný živý spoločník. Ak nepočíta tých chvíľkových umierajúcich.
Prešla okolo nich, ďalej si ich nevšímajúc a s hlbokým nádychom vošla do lesa.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Pomocník

avatar

Male
Počet príspevkov : 1724
Rasa : nič
Vek postavy : -
Povolanie : zaúča nováčikov

OdoslaťPredmet: Re: Planéta Altra    St júl 11 2012, 18:29

Thenayre Ross napísal:
Rýchlo si to vložila hlboko do vrecka nohavíc aby predošla obrovskému výsmechu z jeho strany.
(( šmária ako dobre urobila! Laughing ))

Aben



Nechcel tomu zvieraťu ublížiť. Bol to iba somárik, úžitkové zvieratko, ktoré malo mať ešte hlbšie využitie. Keby jej chce ublížiť bol by ho niekde schoval, ale zas taký hajzel nebol. Možno len trošíčku.
„A mne bude hovoriť, že si nedám povedať,“ zašomral, keď ju videl ísť preč, do lesa. „Ženská..“ Dodal akoby to oslovenie bolo skôr urážkou než pravdou o jej pohlaví. Postavil sa.
„Idem s tebou a máš právo držať papuľku a krok.“ Našpúlil na ňu pery a s posledným zvlčeným úsmevom na ňu pozrel. V úkryte stromov sa ozývali čudné zvuky, miesili sa so stonmi, praskotom kostí a údermi do zeme. Avšak keď ju už dobehol, tak bol v hnedom kožuchu ako Kyrios. Ich prvoradým cieľom bolo niečo uloviť, aj skrz bolesť, ktorú pociťovali z námahy.
Zavrčali na ňu, ťažké a veľké laby zakončené nebezpečnými pazúrmi v zemi zanechávali stopy, ktoré sa nepodobali vlčím, skôr medvedím stopám. Ešte ja on vyzeral skoro ako medveď. Hrubá a dlhá srsť na zátylku sa mu vo svite mesiaca jagala. Na pravej prednej labe však srsť nemal. Bola tam skôr obhorená koža z popálením, ktoré utrpel ako Aben. Dravá papuľa plná nebezpečných tesákov bola otvorená a jazyk mu z nej len nepatrne trčal. Zavetril. Nikde ani len stopa po pachu Arathi. Bolo to zvláštne. Musel sa ocitnúť ďaleko od miesta kde boli a musel priznať, že tu ešte nikdy nebol. Pristúpil k nej a ňufákom jej drgol do ruky. Nešlo o výhražné gesto, ale o fakt, ktorým jasne hovoril, že s ňou pôjde aj keby sa hodila o zem. Neskôr sa plánoval odpojiť, sotva by mu bola niečo nápomocná pri love.
Oňuchal jej vrecká. Akosi čudne smrdela. Podozrievavo prižmúril oči a tichšie zavrčal. Ak mala niečo na neho, tak ani Vznešená Altra ju neochráni pred jeho hnevom. Tým si mohla byť istá! A pre jej dobro dúfal, že o tom slečinka vie!
„Ak tam nebude ten somár, nebude to môcť zhodiť na mňa!“ Škodoradostne si pomyslel a z hrude mu vyšlo niečo čo sa dalo nazvať smiechom. Aj keď kríval, stále mu bolo veselo. Vidina návratu do hôr sa mu páčila a lákala ho.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Thenayre Ross

avatar

Female
Počet príspevkov : 61
Rasa : človek
Vek postavy : 27
Povolanie : Hackerka

OdoslaťPredmet: Re: Planéta Altra    St júl 11 2012, 19:29



Kirana

Ignorácia. Tak sa nazývala jej nová taktika proti nemu a zatiaľ jej to vychádzalo.
Na tieto nočné vychádzky volila pevnejšiu obuv aby sa vyhla nepríjemným zraneniam chodidiel. Predsa len, v tme úplne nevidela na čo stúpala. Les jej dodal istotu i keď by sa v ňom mala báť viac. Snažila sa ticho našlapovať pomedzi stromy a naučenými cestičkami kráčala k overeným a už pre ňu známym zberniskám.
Lesom sa však začal rozoznievať podivný zvuk, ktorý by skôr popisovala veľkej zvery. Tá sa však tak blízko nenachádzala. Žeby on vydával také pazvuky? O Arathi toho veľa nevedela no z toho čo sa šírilo medzi ľudmi vedela, na čo sa dokážu premeniť. Na vlastné oči to však nezažila. Vďaka tomu v nasledujúcich sekundách skoro skolabovala.
Otočila sa za zvukom a len tak tak si stihla zakryť ústa pred akýmkoľvek zvukom, ktorý chcel z jej hlasiviek na svetlo sveta preraziť šok a strach. Chytila sa o najbližší strom a zhlboka sa nadýchla. Fajn, na toto by ju nič nedokázalo pripraviť. Oddialila ruku od úst a chytila sa za srdce. Cítila ako divo bije. V tme sa črtali obrysy tej ozruty, ktorá mala pred chvíľou ešte ľudské črty.
"Toto mi už nerob," šepla tak ticho, že to počula ledva ona sama. Pozrela na jeho chlpatú podobu keď jej ňufákom drgol do ruky. Fajn, teraz tu v lese naňho vrieskať nebude, nechá si to na doma. Odloží si ten hnev nad jeho hlúposťou, že sa zranený mieni ponevierať v takejto podobe po okolí. A ešte aj loviť! Určite sa nenahodil do kožuchu len tak pre nič za nič.
Keď jej začal oňuchávať vrecká, kde tak pracne skryla svoje šípky pred jeho výsmechom, capla ho po ňufáku aby mu dal najavo, že to nie je nič preňho.
Tlkot srdca sa jej napokom upokojil a radšej sa mu otočila chrbtom lebo moc dobre vedela ako sa perfektne bude na jej infarkte zabávať. Zatla päste a pokračovala v ceste, nech si henten ide kde chce.

Popár minútach prišla na svoje zberné miesto a klakla si k zemi aby v tej troche svetla aspoň niečo videla. Nateraz sa však spoliehala na svoj čuch a hmat. Prstami prechádzala po rastlinkách a zastavovala sa ak pocítila typicky lepkavé listy. Poprípade ak zacítila známu vôňu kvetu, ktorý kvitol prevažne v noci lebo ho opeľoval nočný hmyz. Takto si v pokoji kolenčaky hľadela svojej práce a dúfala, že on bude robiť to isté. Nepotrebuje ďalší infarkt, ktorý by určite schytala keby sa zas vyrútil niekde spomedzi stromov ako nejaký grizly.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Pomocník

avatar

Male
Počet príspevkov : 1724
Rasa : nič
Vek postavy : -
Povolanie : zaúča nováčikov

OdoslaťPredmet: Re: Planéta Altra    St júl 11 2012, 21:14

Aben



Veselo naklonil hlavu na bok akoby bol len malé psíča, ktoré zaujalo jej správanie. Už dlho sa nestretol s takým šokovaným výrazom. Lovci na ich zjav boli pripravení a tak sa mu naozaj dlho nepodarilo natrafiť na niekoho, koho by bol vydesil. O to viacej sa mu to pozdávalo a znova ho chytil ten pobavený brechavý smiech.
Kráčal pokojne za ňou, ako jej prerastený tieň a vôbec ho nebolo počuť. Aj keď kríval a ťažko sa mu dostupovalo na labu, bolo príjemné ísť v ten večer von. Vetril rôzne pachy, niekde zachytil zajačika, ale to bola príliš malá obeť, aby sa za ním bezhlavo rozbehol. Jednoducho to nechal tak a ťapkal si ďalej za jej zadočkom. Na sekundu mu napadlo, že čo by povedala, keby ju do neho uhryzol. Nie moc, ale len tak chmatol a pustil. Prípadne potrhal akoby sa hral s plyšovou hračkou.. Škoda, že skôr než sa stihol spamätať už si kľakla a on nespokojne zafunel. Prešiel okolo nej a cez rameno sa zadíval na zem čo robila. Nič pre neho. Obrovským jazykom jej oblízal celú pravú stranu tváre a nato odcupkal, aspoň koľko sa mu dalo, preč do lesa.
Potreboval sa rozhýbať, preto zaťal zuby a najskôr zľahka sa rozbehol vpred. Kríval, bolelo to, neskutočne moc, ale vedel, že proste musí. Bývalo už aj horšie. A tá myšlienka ho pohnala vpred. Zuby silno zaťaté, no jeho telo naberalo na rýchlosti a sile. Aj keď stále kríval. Snažil sa čo najmenej a neskôr to šlo skoro akoby mu nebolo nič.. Možno akoby mal len zlámané rebrá a spálenú labu..
Bežal vpred, konáriky stromov ho šľahali po tvári a on cítil vietor v tvári. Ako sa mu prehrabával v hustej srsti akoby ho hladil, sťa svojho milenca. On však len bez zastavovania bežal. Hľadal si ľahké koristi, žiadneho vlka, ktorý by ho dokázal zraniť, ale skôr srny, aj keď u nich bola vysoká pravdepodobnosť úniku. Neprekážalo mu to. Napokon predsa len zabodol svoje tesáky do krku mladej lane, ktorá nestihla uskočiť pred jeho nebezpečnými tesákmi a keď skočil, jej sa podlomili kolená a zakopla. Bola to len náhoda, ktorá mu hrala do karát, on však vďaka tomu mal čerstvé mäso a krv. Vďaka nim sa dokázal natoľko zotaviť a spevniť, že jeho ďalší lov bol ďaleko ľahší. Áno, zlomené rebrá sa mu nezrástli, na tie trebalo trochu dlhšie liečenie a pravá ruka, teraz laba, sa tiež celkom nezocelila. Dokázal však ľahšie bežať a bolesť bola silou celkom potlačená.
Kyrios sa pred ďalším lovom rozhodol, že si urobia ešte jednu zastávku. Trvalo to možno hodinu, cesta tam a spiatky bola dlhá a namáhavá, avšak keď sa vracali späť do lesa, aby ulovili ešte niečo pre slečnu nedotknuteľnú, na ich srsti sa jagalo príliš veľa krvi, ktorá jednoznačne nepatrila iba srne, ktorú predtým zabil..
Keď vbehol do stáda rozohnaných sŕn druhýkrát, namieril si to priamo na jeleňa. Mal veľké parožie. Možno dvanástorák, nevedel to odhadnúť, nebol znalec, ale jeho egu a sile stačilo, aby sa pustil práve po tomto statnom tvorovi. Netrvalo to tak dlho, ale zase lov neprebehol bez komplikácií. Zviera sa bránilo, keď videlo, že viac nebolo úniku, nastavilo voči Kyriosovi parožie a ukrutne sa pustilo do boja. Ich boj sprevádzal hluk. Ručal jeleň a reval aj Kyrios. Nakoniec víťaz bol jasný. Síce s pár škrabancami, ktoré sa mali zaceliť o pár hodín, mal korisť.
Na miesto kde posledne bola Kirana kráčal pomalšie a ťažšie. Veľké telo jeleňa vliekol za sebou, pričom obrovská papuľa zvierala srnčí krk a visela nevládne do strany. Netušil či ju tam nájde, ako dlho mu trval lov, ale dúfal, že keď sa znova ocitne na mieste, možno ju tam nájde.
S výrazným funením, horším ako ježko, dovliekol nakoniec jeleňa na miesto, s buchotom telo pustil a krv sa vyvalila na bylinky. Vtedy dvihol zakrvavený pohľad pred seba.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Thenayre Ross

avatar

Female
Počet príspevkov : 61
Rasa : človek
Vek postavy : 27
Povolanie : Hackerka

OdoslaťPredmet: Re: Planéta Altra    St júl 11 2012, 21:55



Kirana

Sliny. Ble. Jeho jazyk bol drsný. No nerozmýšľala nad tým a ďalej sa plahočila ako slepec po zemi a zbierala. Už ju bolel chrbát. Netušila ako dlho tam kľačala no krátka doba to nebola. Vak bol už docela plný.
Mala rada tieto nočné zbery. Pokiaľ sa jej pošťastilo a nevyrušil ju žiaden zver, bola to perfektná možnosť na utriedenie si myšlienok. Dnes asi za ten pokoj mohla ďakovať tej veľkej chlpatej veci, ktorej sa všetko bojí a uteká kade ľahšie.
Premýšľala. Hovoril, že rany sa jeho rase hoja rýchlejšie. Čo to však znamená? Odíde po pár dňoch, týždni či do mesiaca? Vie vôbec kam ide a kadiaľ? Veď predsa nič nemá. Nenechá ho predsa odísť s prázdnymi rukami. Hlavne by mu mala zohnať tričko. Nebude všade behať len v nohaviciach. To však ťažké nebude. Jej šatník netvoria len šatičky ako si on určite myslí. Pche. Zapredsudkovaný idiot. Všetky ženy do jedného vreca. Celá rasa do jedného vreca. Pozná on vôbec to slovíčko "rozdiel"? Očividne nie. Asi je pre jeho mozog ľahšie všetkých zaškatuľkovať aby sa nemusel trápiť príliš komplikovanými myšlienkami ako sú rozdiely. Možno funguje len na pudy. Ako každý chlap. Najesť sa, udržať si teritórium a rozmnožiť sa. Nie, nie. Musí s tým prestať. Nadáva mu za škatulkovanie a sama to práve robí. Asi nie je sám, čo tu má predsudky.
Slabo si povzdychla nad svojími bezduchými myšlienkami, ktoré dospeli len k jednému normálnemu záveru. Začať pripravovať chlpáčovi veci na odchod. Bude toho potrebovať veľa a nemôže povedať, žeby ovplývala toĺkým majetkom aby mu to všetko zabezpečila na jeden krát.
Hej. Počkať. Plánuje práve ako minúť peniaze na chlapa, ktorého pozná deň a len pred pár hodinami mala chuť zabiť ho alebo prinajmenšom mu podpáliť riť a smiať sa na tom? Asi by sa nad sebou mala zamyslieť. Vraví sa, pre dobrotu na žobrotu. Dostane oblečenie a jedlo. The End. Aj keď, jedlo si vie určite zohnať aj sám. Takže oblečenie. Pre začiatok jedno tričko.
Výborne. Úspešne velkolepé prípravy okresala a uchránila svoj rozpočet. Hrať sa na dobráka môže pri niekom, kto to ocení.
Zafuní a s bolestivou grimasou vystrie chrbát, ubolený od toľkého skrčenia. Počuje divné zvuky. Asi sa vracia. Aspoň už bude naňho pripravená. Znova sa zhrbila k zemi aby nazbierala ešte niečo, keď jej s buchnutím k rukám niečo dopadlo. Na rukách pocítila niečo teplé a lepkavé. Automaticky uskočila vzad, čo však v jej momentálnej polohe znamenalo, že padla vzad na chrbát a na lakťoch sa odsunula od tej veci ďalej. Nepotrebovala ani pričuchávať k svojím prstom. Ten pach železa sa šíril všade naokolo.
Pohľad zdvihla do tmy, kde zbadala jeho ozrutné telo. Vyzeral však...hrozivejšie. Znova to spôsobilo prudký nával strachu až zmeravela. Ani poriadne netušila čoho konkrétne sa tak zľakla.
Výborne, vyhral. Na toto naozaj nebola pripravená. Určite sa vyžíva v tom ako sa teraz s rukami, zababranými od jelenej krvi klepe, ležiac na chrbte a podopierajúc sa lakťami.
Leskol sa. Nebol to však lesk dobre vyzerajúcej srsti. On bol celý od niečoho... Pach krvi bol tak intenzívny, že to mohla byť jedine ona. Preboha, to vyvraždil celé stádo alebo čo. Dlaň si znova priložila k ústam, akoby chcela zahnať nevolnosť. Jediné čo však dosiahla bolo, že si od krvi zababrala ešte aj tvár. Vyzerá to na ďalšiu sprchu.
Aj keď, nie. Takýto krvavý až k nej domov nepôjde. Tie stopy by niekto mohol uvidieť a určite by to nezvalil na medveďa.
"Dúfam....že si ho odtiahneš až domov," úsečne zahlásila roztraseným hlasom. Divoko. A pri sile. To ju vyplašilo. Tak vyzeral. A teraz sa tvárila ako perfektná korisť. Super. So sebazaprením sa pokúsila potlačiť ten strach a pomaly sa pozviechala na nohy.
"Musíš..." začala s výdychom a pozrela na svoje ruky. Pomaly prikyvovala akoby nebodaj bolo ťažké si utriediť v hlave obyčajnú myšlienku a poskladať ju do jednej vety.
"Musíme," opravila sa a vyhýbala sa pohľadu naňho.
"Sa ísť umyť," dokončila a jednoznačne prikývla. Bola nervózna. "K jazeru." Otočila sa na neistých nohách dookola akoby čakala, že v tme na ňu jazero vybafne. No približne vedela, kde sa nachádza.
"Takto domov nepôjdeme," dostala zo seba ešte pár slov a to bolo nateraz asi všetko. Hádam mu dopne, že za prvé nemieni toľkú krv umývať, za druhé, pach krvi priláka zver alebo hocikoho, kto sa v lese nachádza. A ešte milión iných dôvodov. Proste, umyjú sa a basta. Ona len ruky a tvár ale jeho tam naženie celého aj keby mali kravy z neba padať. Teda...sa aspoň pokúsi. Zastala v domienke, že je to správny smer. Niekedy je lepšie sa spoliehať na ženskú intuíciu. A vykročila. Neisto. Ruky držala zdvihnuté a mierne od seba akoby na nich mala nebodaj niaku pliagu. Na krv bola samozrejme zvyknutá ale toto...bolo moc. A to ako vyzerá. Mala pocit, že srdce jej buď už nebije alebo bije tak rýchlo, že to neregistruje.
Pre boha živého. Ak by na ňu v tejto chvíli skočil. Umrela by asi skôr než sa jeho zuby dokázali jej čo i len dotknúť.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Pomocník

avatar

Male
Počet príspevkov : 1724
Rasa : nič
Vek postavy : -
Povolanie : zaúča nováčikov

OdoslaťPredmet: Re: Planéta Altra    St júl 11 2012, 22:30

Aben



Potešil sa, že tam bola. Chcel vidieť jej reakciu. A veruže bola parádna! Ťažko si sadol pred ňu, dokonca aj keď sedel, bol takmer tak vysoký, že skoro jej hľadel z očí do očí. Skúmavo sa na ňu celý čas pozeral a jeho jedinou reakciou za celý ten čas bolo iba naklonenie hlavy na bok. Chvíľami v záujme dvihol ušká a zažmurkal, akoby chcel naznačiť, že jej ani trochu nerozumel. Pravda však bola takou, že on si ju len moc dobre doberal a bavil ho ten pohľad na ňu. O to viacej prekvapene sa tváril, keď sa tam váľala po zemi.
„Krv jej pristane,“ skonštatovali obaja a súhlasne Kyrios zavrčal. Jediné jej šťastie bolo, že Kyrios a Aben boli natoľko zosúladení, že ich príliš nelákalo zabiť ju. Kyrios bol dokonca väčší flegmatik než Aben, aj keď boli chvíle kedy dokázal vybuchnúť a takmer vôbec ho nemohol Aben zastavil. Nateraz tam bol však viacej Aben než Kyrios, lebo ten bol výrazne podráždený ich úrazom a pádom toho prekliateho vynálezu. Nikdy to nebral ako bezpečné cestovanie. Keby sa dalo, najradšej by bol cestoval len po svojich, aj keď mimoplanetárny presun by zorganizoval dosť ťažko.
Uši nastražil smerom k nej a pobavene vyplazil ružový jazyk. Od takej ženy by čakal, že je zvyknutá na pohľad na krv. Očividne jej to robilo menšie problémy.
„Asi sme jej mali doniesť svište, na tie je asi skôr zvyknutá,“ pomyslel si Aben a so záujmom pozrel na jeleňa. Možno by jej ešte čosi drobné ulovili, ale to by musela chvíľu čakať a pochyboval o tom, že by sa rozhodla zahodiť tak veľký úlovok. On, Arathi, si svoje obete vážili. Vedeli, že poslúžili vyššiemu účelu a táto obeť jeleňa by bola hotovým mrhaním tvorstva. To bolo nefér nielen voči Abenovi a jeho snahe, ale hlavne voči samotnému jeleňovi. Hrdo padol v boji pre dobrú vec.
Po jej ťažkých slovách, ktoré zo seba ledva vytisla sa postavil. Najskôr rýchlo sa postaral o jeleňa. Chytil ho za krk a ťažko, s poriadnym vypätím síl, ale nakoniec predsa len, ho vyniesol na strom. Áno, bolo to namáhavé, ale takto si mohol byť istý, že iné tvory sa nepostarajú o jeho úlovok. Ako balvan so zadunením dopadol na zem na všetky štyri a pobehol za ňou. Bola z toho všetkého hotová. Opatrne, aby nezačala jačať a vyšilovať, posledné čo chceli bola hysterická ženská, jej oblizol ruku. A za pochodu to urobil znovu a znova. Umýval jej dôkladne krv z prstov v snahe ju ešte viac nevydesiť.
Keď ju videl takú bledú a roztrasenú, mal zrazu celkom poriadne výčitky svedomia, že jej to urobil. Ani mu nenapadlo, že by ju mohol vydesiť! Preto v snahe upokojiť ju a priviesť aspoň k trochu reálnemu uvažovaniu, jej oblizoval pravú ruku a dbal nato, aby na jej hladkej pokožke nezostala ani tá najmenšia stopa po krvi. Aj keby sa snažila protestovať, bol dosť vysoký nato, aby keby chcel jej oblizol tvár, nieto ruku s ktorou by uhýňala. A potom, keď na ruke neostala ani len stopa po krvi, pyskom jej spočinul pod rukou, aby sa ho chytila a nechala sa viesť k vode. Mal pocit, že bola natoľko otrasená, že by ich ešte zaviedla do jamy levovej skôr než k jazeru. Jeho vôňa bola všade navôkol a nebolo ani tak ďaleko. Vďaka tenkým ušiam počul tichý žblnkot a po niekoľkých desiatkoch metrov sa ocitli pred neveľkým jazerom.
Vtedy od nej ustúpil na krok a sadol si na breh s jasným pohľadom.
„Dáma má prednosť.“
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Thenayre Ross

avatar

Female
Počet príspevkov : 61
Rasa : človek
Vek postavy : 27
Povolanie : Hackerka

OdoslaťPredmet: Re: Planéta Altra    Št júl 12 2012, 16:13



Kirana

Fajn...doľava...nie, vpravo. Alebo rovno? Klipkala očami do tmy a v kútiku hlavy sa neskutočne preklínala a nadávala na seba. Kvôli tomuto bude zas počúvať podpichovačky ešte minimálne týždeň. Nechcela mu nahrávať do karát, no dnes sa jej to teda úžasne podarilo spackať.
Pocítila vlhký dotyk teplého jazyka na ruke a prudko sa strhla, vytreštenými očami hľadiac na jeho ozrutné telo. Mohla by sa už konečne ukľudniť. Žije. Nič sa nestalo. Všetko je v poriadku.
Len kútikom oka sledovala ako jej olizuje krv z pravej ruky až tam nezostala ani jedna, jedinká šmuha. Docela ju tento proces čistenia upokojil. Takto zblízka sa už nezdal až taký hrozivý. Taký...havo... Veľký havo... S ostrými pazúrmi a zubami. A celý od krvi.
Spojenie týchto slov jej zase spôsobilo mierny otras tela, keď si znova v hlave vybavila ten prvotný hrôzostrašný obraz.
Zamrkala očami v snahe vybaviť si cestu k tomu jazeru, no nejak pochopila, že to nemá význam. Nebude si nahovárať, že v takýchto podmienkach sa tu dokáže orientovať. Ledva si videla pod nohy. Preto sa vďačne jemne chytila jeho pysku a nechala viesť pomedzi les.
Jedno však musela uznať. Až na ten niekoľkonásobne hrozivejší vzhľad, teda aspoň v takejto tme, sa zdal v tejto forme milší. Už len preto, že bola ušetrená od jeho kecov.
Skôr než si stihla uvedomiť boli na mieste. Ostal sedieť kúsok od nej a ona naňho vrhla spýtavý pohľad. Skôr než však do očí sa mu pozrela na tú srsť. Malými krokmi k nemu podišla a ľavou rukou, ktorá neprešla jeho čistiarským umením sa dotkla jeho srste. Len roztvorenú dlaň na ňu na chvíľu priložila a otiahla. Kvapky krvi jej stekali po pokožke. Jemne zvraštila tvár a otočila sa, prejdúc k jazeru ako mátoha. Klesla na kolená. Najprv len skusmo vložila špinavú ruku do vody. Bola studená. Červené obláčiky z nej pomaly stúpali a rozpíjali sa vo vode. Do čistenia napokom zapojila i druhú ruku a začala ju zúrivo drhnúť až kým nedosiahla aspoň takého výsledku ako on. Zložila si batoh z bylinkami a odhodila ho kúsok za seba aby jej nazavadzal. Voda jej zľahka obmívala kolená, no to jej teraz bolo ukradnuté. Nahla k hladine tvár a vyšplechla si na ňu riadnu dávku, začnúc si drhnúť okolie úst, ktoré sa jej podarilo tiež zašpiniť. Hlavu nakoniec pod hladinu ponorila celú už len kvôli tomu, že studená voda jej prinavracala normálne zmýšľanie.
Vytiahla ju a rukami si tvár pretrela. Skoro úplne zabudla na obväz, ktorý bol teraz vďaka tomu celý mokrý. Najmenší problém.
Vydýchla a chvíľu sa pozerala na hladinu, zhlboka dýchajúc.
Fajn, už bola pri zmysloch.
"Pôjde pán gentleman do vody dobrovolne alebo čaká na obsluhu?" dokázala zo seba vydrať akým takým normálnym tónom, no bez štipky výsmechu. Len naňho vrhla už celkom triezvy pohľad a nadvihla obočie.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Pomocník

avatar

Male
Počet príspevkov : 1724
Rasa : nič
Vek postavy : -
Povolanie : zaúča nováčikov

OdoslaťPredmet: Re: Planéta Altra    Št júl 12 2012, 17:21

Aben



Sedel, laby mal pred sebou rozčapené ako veľké šteňa a hľadel na ňu ako sa umývala. Nie raz naklonil hlavu doprava, potom zase doľava a takto dookola. Bolo to zaujímavé sledovať ju a uvedomoval si, že príliš ho to lákalo prísť k nej a pomôcť jej. Aj keď jeho živlom bola zem, Arathi milovali vodu, čo očividne ani len netušila. Avšak reagovať tak ako mal na mysli bolo príliš dôverné pre neho, ale aj pre ňu. Nič nebolo len tak... Umyť ju by znamenalo..
„Načisto si sa zbláznil?“ káral ho Kyrios. Áno, asi zbláznil, lebo takéto myšlienky neboli miestne. Ibaže aká bola pravdepodobnosť, že takému silnému nutkaniu odolá? Nulová? Mizivá? Takmer žiadna? Asi, lebo keď skončila a pozrela sa na neho, vedel že je celkom stratený.
Pomaly sa postavil a rovnakým krokom prešiel k nej. Aj keď sa nesnažil, aj keď išiel pomaly a opatrne, stále pôsobil ako nebezpečný dravec, lovec, ktorý hypnotizoval svoju korisť. Prešiel celkom k nej a opatrne, stále si uvedomoval ako musel konať, aby ju zbytočne ešte viac nevydesil, natiahol k nej svoju veľkú hlavu. V tej tme sa mu oči leskli ako dve studne. Mokrý ňufák sa natiahol celkom k jej tvári. Za uchom jej ostalo ešte pár kvapiek krvi. Drsným jazykom ich zlízal do čista. Prechádzal jej po sánke a končil pri uchu. Robil to dôkladne a stále pomaly. O to horšie bolo keď si uvedomil čo urobil.
Prudko sa strhol akoby mu šľahla facku a s tichým zavrčaním prešiel k vode. Urobil chybu, bola to chyba! Nemal si dovoliť takúto intímnosť, aj keď... Ona o tom asi ťažko vedela. Mohol by to pred ňou utajiť. Videl to ako najlepší dôvod..
V snahe odpútať myseľ od tej pochabosti, rozhodol sa sústrediť výhradne len na vodu a radosť z nej. Keď sa do vody namočila aj posledná laba, začal skákať ako stepná koza. Ohol chrbát do oblúka a začal vyskakovať odrážajúc sa zo všetkých štyroch. Všade špliechal vodu, vrtel sa a hravo vrčal. Stále smeroval hlbšie do vody. Dvakrát ponoril hlavu celkom pod vodu a keď tretíkrát urobil tak, vynoril sa s obrovským lososom v papuli. Hravo ho hodil k jej nohám. Ryby boli jeho obľúbenou stravou, tak ako aj u väčšiny Arathi. Boli zdravé, vedeli sa výborne pripraviť, či už pečením, alebo aj surové. A kým sa takto kúpal a zmýval krv zo seba, vylovil tri ryby.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Thenayre Ross

avatar

Female
Počet príspevkov : 61
Rasa : človek
Vek postavy : 27
Povolanie : Hackerka

OdoslaťPredmet: Re: Planéta Altra    Št júl 12 2012, 18:33



Kirana

Sledovala ako si tam sedí a len pozerá akoby o niečom aj uvažoval. Keď sa začal pomaly približovať, samozrejme, že ju zase začali napádať hrôzostrašné teórie, no tentoraz ich udupala do čiernej zeme aby sa nestihli čo i len o kúštik rozvinúť.
Až teraz, keď už nebola uväznená v zbytočnom šoku si ho mohla lepšie prezrieť. Neprišla na nič moc nové. Bol proste veľký.
Po prvom kontakte jazyka s tvárou ju mierne striaslo, no bola to taká príjemná triaška. Ticho sa zasmiala, lebo to mierne šteklilo a zavrela oči. Akékoľvek zvuky spokojnosti, ktoré by sa v tejto chvíli rady drali z jej hrdla radšej zadržala ešte pri ich vzniku. Už aj tak má toho dosť, čo v budúcnosti určite proti nej použije.
Keď však prestal, otvorila oči a celkom adekvátne nechápavo sledovala jeho zrazu akoby...urazené/nahnevané správanie? Znova zľahka povzdvihla obočie no dlho sa nad tým nezamýšľala. Jeho hrajkanie sa vo vode ju totiž natoľko rozosmialo, že riešiť niečo v tej chvíli bolo proste nemožné.
"Ako malé dieťa," len nad tým vrtela hlavou no uznanlivo pozrela na rybu, ktorá dopadla k jej nohám. Samozrejme hneď po tom čo ju znova myklo keď videla, že k nej letí neznámy objekt. Jej nervy už asi nebudú nikdy ako predtým.
Všetok jeho vodný úlovok rýchlo usmrtila a i keď mali lososy svoju váhu, chytila ich za žiabre a skonštatovala, že uniesť ich zvládne.
"No poď už ty rybacina, nech sa vrátime pred svitaním. Ešte treba ísť po jeleňa," zvolala za ním k vode. Aj keď popravde, pri jeleňovi bude asi potrebovať jeho pomoc. Taký úlovok zažila za svoj život len málokedy a vždy to bola len náhoda. Na pomoc vtedy volala chlapov z dediny. Tých však treba teraz držať od jej domu čo najďalej.
Zobrala aj vak s bylinkami a skúmavo pozerala na les, aby nejak vyzistila kade to sem prišli. Zvolila miesto s najviac polámanými konárikmi a udupaným lesným porastom.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Pomocník

avatar

Male
Počet príspevkov : 1724
Rasa : nič
Vek postavy : -
Povolanie : zaúča nováčikov

OdoslaťPredmet: Re: Planéta Altra    Št júl 12 2012, 19:54

Aben



Vo vode bolo výborne, keď sa však ozvala, poslušne vyšiel na breh, tam sa otrepal od srsti, možno ošpliechal aj ju a vybral sa smerom za ňou rovnakou cestou kadiaľ prišli. Väčšinu času cupkal za ňou, ale potom znova chvíľami šiel niekoľko metrov povedľa nej a potom znova pred ňou. Keď už boli blízko pri jeleňovi, dal si náskok a pri strome sa znova vyštveral celkom hore na konár kde telo zanechal. Ona niesla ryby, on ponesie jeleňa, bral to ako samozrejmosť.
Prvé na zem ťažko dopadlo práve telo jeleňa a následne za ním tupo doskočil Aben. Pravú prednú labu si šetril výrazne viacej, no stúpal na ňu. Okamžite sa zahryzol do krku srnca a bez toho, aby čakal na jej pokyny, vykročil smerom kde sa nachádzala jej chalúpka.
„Perníková...“ Uchechtol sa Kyrios a Aben len pobavene zavrčal. Nevšímal si ju či išla za ním, iba by ho rozptyľovala a on potreboval srnca doniesť k domu čo najšetrnejšie, zanechávajúc čo najmenšie stopy pokiaľ to išlo. Nepotreboval zase aby prišiel vytrieskávať k jej dverám ten protivný chlap Manor. Tentoraz by sa už sotva bol ovládol a netrieskal by mu na papuľu koľko by vládal. Aj keď ľavou rukou, stále by mal tvrdú ranu!
Keď napokon, predsa len, dovliekol srnca pred dvere jej chalupy, zašiel dozadu, aby sa nerušene premenil. Zaťaté sánky nepustili ani jeden ston. Mal pocit, že zlomené rebrá ho zabijú a ak mu niečo naozaj vážne nepoškodili tak to musel byť hotový zázrak, lebo sa cítil naozaj otrasne a hrozne. Pomalým krokom sa vracal smerom pred chalupu, kde by mala byť možno aj ona. Srnec tam spokojne ležal a krv mu vytekala z rán na krku. Aben zamyslene hľadel na zviera pri svojich nohách.
„Ak by sa niekto bol pýtal na krv smerujúcu k tebe, o čom pochybujem, no predsa len nikdy nevieš, mohla by si povedať, že si ho našla a keďže bol čerstvý vzala si ho.“
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Thenayre Ross

avatar

Female
Počet príspevkov : 61
Rasa : človek
Vek postavy : 27
Povolanie : Hackerka

OdoslaťPredmet: Re: Planéta Altra    Št júl 12 2012, 20:54



Kirana

Kráčalo sa jej určite lepšie ako cestou tam. Videla síce rovnako na nič, no tieto chodníky už spoznávala. Len kútikom oka ho vnímala ako sa nachádza niekde jej v blízkosti a napokom zmizol niekam preč. Pre jeleňa. Odhadovala.
Trvalo to pár desiatok minút kým prišla až k domu a cítila ako jej voda zo žiabier steká po prstoch. Premýšľala nad svojím deficitom spánku, no studená voda z jazeru ju prebrala natoľko aby na to nemyslela. Aspoň kým nevybaví jeleňa. Ryby hodila na drez, zabalila do utierky a vložila nateraz do chladničky.
Z neveľkej skrini v kuchyni vytiahla čisté plechové vedro a lano. Začula niečo spoza domu a i keď to mohol byť len nejaký nočný zver, tušila, že prišiel s úlovkom. On, chlap, muž,chlpáč, Krtko, Athari...do kelu. Veď ona ešte nevedela ani jeho meno! Netuší či sa však má vypytovať. Nateraz si vystačili aj bez toho.
Tu už okolie nezahaľovali stromy a tak svetlo mesiaca a hviezd jej umožnili niečo aj vidieť. Prišla k tomu statnému zverovi, ktorý tentokrát krvácal na "jej trávniku" a položila vedľa neho vedro.
"Fajn," zamrmlala si popod nos ako vždy a keď prehovoril, pozrela naňho ale na jeho slová zareagovala z iného súdka.
"Nič ti nie je?" samozrejme, že narážala na telesný stav vzhľadom k námahe, ktorú podstúpil.
Vyhliadla si najbližší strom s mocnejšími konármi a prehodila cez najnižší, no statne vyzerajúci, lano. Oba konce nechala visieť a troška bezradne pozrela na jeleňa. Nebude však za nejakú slabotu. Podišla k nemu a so zafunením ho chytila za zadné nohy a potiahla. Šlo to ťažko no dotiahla ho k lanu a pevne mu ho obviazala k zadným nohám. Pristavila k nemu vedro. Treba ho vytiahnúť hore aby vytiekol aj zbytok krvi. Väčšinou to robili chlapi ale momentálne tu mala len jedného zraneného. Váhavo naňho pozrela.
"Zvládol by si ho prosím ....vytiahnúť hore?" zľahka gestikulovala a pri tom pohľadom zavadila o jeho zranenia.
"Dva, možno tri krát sa mi stalo, že som takto objavila nejakú srnu alebo mladého jeleňa. Vždy som však kvôli tomu musela ísť do dediny po pomoc. Sama by som s tým nepohla," zafuní a pozrie na tie tony mäsa. Popravde ani v tej chvíli nevedela čo s tým. Mala by už teraz dať variť vodu na vnútornosti. Z čriev by sa mohli porobiť klobásy ale netuší či niekde má mlynček na mäso. Alebo ho proste rozrežú a mäso niekde uskladnia? Ale kde. Všetko sa to do chladničky nezmestí.
Pristihla sa, že si znova okusuje necht na palci a prapodivne sa mračí. Vyrovnala tie vrásky. Už mala nutkanie ho požiadať o radu, no moc bola vžitá do svojho plánu, nenahrávať mu. Síce dnes to už pokafrala dosť no to neznamená, že sa vzdá. Sama predsa vie čo treba... Trocha.
"Nože," zamumlala si sama pre seba. Treba o najprv dostať hore, nechať odtiecť a potom stiahnúť z kože. Aspoň s akým takým priebežným plánom sa cítila hneď spokojnejšie. Aj keď robiť tie úkony počas hlbokej noci jej prišlo ako nie moc dobrý nápad.
"Myslíš, že keď ostane visieť do rána, príde si ho uchmatnúť niake zviera?" vrhla naňho spýtavý pohľad a stále intenzívne okusovala svoj necht.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Pomocník

avatar

Male
Počet príspevkov : 1724
Rasa : nič
Vek postavy : -
Povolanie : zaúča nováčikov

OdoslaťPredmet: Re: Planéta Altra    Pi júl 13 2012, 18:25

Aben



Prekvapene mu pohľad spočinul na nej. Bola rozbehnutá akoby bolo iba ráno. Bola zvláštna.
„Nemala by si ísť spať?“ spýtal sa jej sucho a stál tam pred ňou, hlavu mal naklonenú na bok – presne tak ako to často robil v druhej podobe. Isto si ledva dovidela na špičku nosa a chcela pitvať jeleňa. Tej isto už nie je pomoci, uvažoval, možno sa nadýchala u seba doma nejakých byliniek, alebo som jej celkom správne nepripravil nápoj a ona z toho zblbla... Neplánoval však pre istotu pátrať po príčine jej šialenstva, len sa odmlčal.
Samozrejme, že mohol. Čo je nejaká padavka? Už od začiatku jej tvrdil, že je v úplnom poriadku a nič sa mu nestalo pri páde. Trochu spáleného mäsa ešte nikoho nezabilo a keby mal povedať drzý vtip na svoju osobu – aspoň bolo čo jesť... Do chrumkava prepečená koža.... Mmmm, až by sa mu aj slinky začali zbiehať. Ale ona by ten vtip nepochopila. Buď by mu jednu strelila, alebo vzala nôž a pohrozila, že si teda kúsok odreže, lebo jej vyhladlo. Nie, jednoznačne by ten vtip nepochopila a riskovať nebolo na mieste. Beztak... Šialená ženská je horší prípad ako hysterická ženská. U šialenej nikdy nevieš čo jej napadne..
„Samozrejme, že zvládol, pochybuješ o mne, žena?!“ Ale zas držať hubu a krok nebolo jeho náplňou práce. S úškrnom prešiel frajerským krokom okolo nej. Keď zvládol to hebedo vyniesť na strom len v zuboch, zvládne to aj teraz s pomocou zázračných ručičiek. Lano pevne chytil do prstov a potiahol. Bolo počuť ako lano zaplakalo pod náporom váhy jeleňa a naplo sa. Aben dvihol ľavú ruku nad pravú a výrazne potiahol. Šlo to poľahky. Druhé potiahnutie trochu zavržďalo, lebo pravou rukou nepotiahol tak silno čo ľavou, no okamžite to napravil tretím potiahnutím. Bolo to dosť. Nato pomaly a dômyselne uviazal dlhé lano okolo pňa. Tak, aby sa nepovolilo ani o milimeter.
Keď o krok ustúpil, bol so svojim výkonom spokojný, hoc dal si pozor, aby sa niečo také neobjavilo na tvári. Bol tam stále taký tupý výraz, akoby ho to šlo unudiť k smrti.
„Pozri sa.... Ty ledva stojíš, keď držíš ten nožíček v ruke, obávam sa aby si si ešte náhodou v tej tme neufidlikala prstík...“ Obrátil sa k nej znudene. „Choď pekne bubať a ja sa tu o to postarám. Urobím len neodkladné, ostatné si dorobíš sama, dobre? Aj tak môj pach je na jeleňovi, akýkoľvek dravci sa neodvážia prísť ani k tej tvojej perníkovej chalúpke, nieto čo i len obliznúť kvapôčku krvi.“
Už poznal reči o tom, aké sú ženy harpye a že si nikdy nedajú pokoj. Preto prešiel k nej, ten nožíček jej vytrhol z ruky, nasilu obrátil chrbtom, poriadne ju capol po riti a postrčil k domu. Na dôvažok ešte na ňu žmurkol a cmukol. Pamätal si, že niekto v minulosti mu povedal, že sa nemožne správa k ženám. Náhodou, on si to nemyslel, však ona bola toho jasným príkladom. Správal sa k nej ešte milo...
„A neodvrávaj, isto nechceš aby som si ťa prevesil cez plece a odniesol ako vrecko zemiakov.“ Dodal len tak pre istotu. No! A vraj to so ženami nevedel. Aké rúhanie!
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Thenayre Ross

avatar

Female
Počet príspevkov : 61
Rasa : človek
Vek postavy : 27
Povolanie : Hackerka

OdoslaťPredmet: Re: Planéta Altra    Pi júl 13 2012, 19:06



Kirana

"Spať?" pozrela naňho akoby vyslovil tú najnepochopitelnejšiu vec na svete.
Po jeho otázke pobavene zdvihla obočie.
"Naozaj chceš počuť odpoveď?" sledovala ho ako prešiel k lanu, tváriac sa ako pán sveta. Samozrejme, že nepochybovala, chcela sa len uistiť...aj keď... Aj keby si mal práve v tejto chvíli odpadnúť, určite by stále tvrdil opak a machroval by aký je silný. Len si v duchu povzdychla a keď jeleň konečne visel chytila ho aby sa nehompálal a pod ranu vložila vedro. Krv doňho začala stekať.
"Nemôžem ísť predsa spať keď treba urobiť toľko práce," oponovala okamžite a uistila sa pár kameňmi aby sa vedro neprevrhlo kebyže sa jeleň rozhúpe a parožím narazí do vedra.
Keď sa však vystrela, prišla o nôž a nedobrovolne zmenila smer. Vydralo sa z nej podivné zjojknutie keď dostala po zadku a mierne sa zatackala keď ju postrčil.
"Pfff," otočila sa a poriadne mu tresla po ramene zdravej ruky.
"Cmukaj si na koňa," odfrkla, zatváriac sa urazene jeho nevychovaným správaním.
"A nebuď tu dlho, nikdy nevieme kto tu bude po okolí pobehovať," dodala ešte urazenecky a odpochodovala do domu. Už len z princípu, že jej to nakázal odmietala ísť spať.
V dreze si umyla ruky a zo šuflíka vybrala zápalky. Zasvietila na stole sviečku a vyložila svoj vak s bylinkami. Síce...musela uznať, že unavená bola. Cítila, že telo má ťažšie ako za normálnych okolností a aj keď rozmýšľa ešte celkom triezvo, ruky sa jej zdvíhajú ťažšie. To ju však nezastaví. Bylinky z batohu vysypala na stôl a začala triediť, prípadne odkladať bokom nechtiac odtrhnutý plevel. Sem tam vrhla pohľad k oknu aby sa pozrela, čo tam robí. No jej oči pri svetle už na vonkovnú tmu zvyknuté neboli a tak videla veľké nič.
Netuší ako dlho sa s bylinkami babrala, no začali jej oťažievať viečka. Fajn, už bol asi čas. Ťažkopádne sa postavila a pomalým krokom prešla k dverám von. Vystrčila len hlavu a rozhliadla sa.
"A spať poď láskavo dnu," tlmene prehovorila no stačilo to na to aby ju počul. Dvere nechala pootvorené na malú škáročku a vrátila sa k stolu. Zľahka ho odsunula aby na zemi vytvorila väčší priestor.
Šuchtavými krokmi prešla do kúpelne kde si vyzliekla oblečenie a natiahla sa do dlhého voľného trička s krátkym rukávom, ktoré jej siahalo až po kolená. Zo skriňe vytiahla dve hrubé deky a vankúš, často používané v časoch keď prepukávajú nejaké nákazlivé choroby a prešla späť do kuchyne. Jednu hrubú deku zložila na polovicu a položila na zem. Na jeden koniec hodila vankúš. Sfúkla sviečku, z vlasov stiahla gumičku, ktorú hodila na stôl a vlasy si postrapatila. Ešte boli vlhké od umývania sa v jazere. Povzdychla a zložila sa na deku a prikryla druhou. Schúlila sa, ešte sa započúvajúc do zvukov vonku aby zistila, či ešte pracuje. Zavrela oči a snažila sa ešte nezaspať. Ak nepríde dnu, dotiahne ho vlastnými rukami.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Pomocník

avatar

Male
Počet príspevkov : 1724
Rasa : nič
Vek postavy : -
Povolanie : zaúča nováčikov

OdoslaťPredmet: Re: Planéta Altra    Pi júl 13 2012, 19:56

ABEN



Žena.. Vždy musí mať posledná slovo. Vždy musí papuľovať a nikdy neodíde bez reptania. No bolo mi to treba?? Kam som sa to ja dostal?! Niekto ma strašne nemá rád.

Bolo lepšie isté myšlienky nechávať si pre seba a nepúšťať ich von. Nechcel predsa riskovať, že by sa vrátila lebo by počula čo hundral. Náhodou by sa v nej ešte našla sila na hádku. No bolo by mu to treba? Nie! Takto to bolo lepšie a dúfal, že až sa vráti, tak bude slečinka spať, lebo jej nahádže po holom zadku! A bolo nad slnko jasné, že by v tom nevidel žiaden problém.
„Áno, mami,“ pomyslel si, keď mu venovala ešte posledné rozkazy, už zase.. No našťastie zaliezla dnu a on mohol urobiť všetko tak ako chcela. Jeleňa rýchlo zbavil hlavy, ktorú položil na otrhanú čečinu zo stromu. Krv, ktorá natiekla do kýbľa a ešte aj do misky čo kdesi vyhrabal, bola tiež zložená bokom. Dobre zakrytá pokrievkou z hrnca. Do rána zhustne úplne a bude ju musieť zohriať. Zamyslel sa nad tým. Zem bola dosť teplá, zachovávala si svoju teplotu a bola príjemná. Bolo by jednoduchšie ak by.... Kľakol si k zemi a veľmi rýchlo vyhĺbil dieru pre kýbeľ. Ten zas opatrne zasypal, dosť hlboko, aby krv ostala teplá a tak aby sa k nemu poľahky dostali. Tá miska to prežije aj tak.
So zamyslením uprel pohľad na jeleňa. Mohol by ho rýchlo vypitvať a narezať, aby nemala žiadnu prácu, lenže netušil čo chce s vnútornosťami. On by väčšinu z nich hodil vlkom. Však aj oni potrebujú žrať... Preto jeleňa nechal jeleňom. Prednú nohu mu ešte uviazal k stromu tak, aby sa nemohol hompáľať a rýchlo za sebou zahladil stopy. Naraz na zemi bola taká krásna tráva ako ani predtým nie. Zamyslene súhlasne pokýval hlavou. Utrel si bosé nohy, rovnako aj ruky a niekoľko metrov od domu, na mieste kde na neho svietil mesačný svit, poslušne kľakol a sadol si na päty. Zatvoril oči a poddal sa modlitbám.
Mal pocit akoby tápal, akoby to nerobil už tak dlho, ale Altra k nemu prehovárala, vítala ho, svojho syna, doma a napriek tomu napätiu, ktoré ho celý čas ovládalo, cítil ako sa pomaly uvoľňoval. Aj keď pochyboval o správnosti návratu, Vznešení Altry mu dali jasne najavo kam patril. Zem bola presiaknutá ich krvou, mali právo vrátiť sa! Možno mali právo aj na odvetu a nadvládu, áno, mali právo na všeličo, ale oni sa vrátili aby pomohli. Aké právo bolo, že sa teraz musel ukrývať, aby ho nezlinčovali nejakí osadníci, čo boli dosť vzdialení od hlavného diania na Altre? Pocítil nespravodlivosť, nepáčila sa mu jej vôňa.
Nikdy nebol dobrým mužom. Vždy nosil v sebe priveľa cynizmu a irónie, k ženám sa nevedel celkom slušne správať, ale on bol stvorený na boj. Bojovníci mali v ženách slabosť. On nie. Preto sa nikdy k žiadnej Arathi nezaviazal, nechcel aby mu nejaká žena bola príťažou a on by v boji bol obmedzený. Nie raz to videl a jasným dôkazom toho boli posledné udalosti, ktoré na Altre zažil pred mnohými rokmi. Bolo to tak dávno a predsa ho boleli spomienky na tie dni. Ženy neprežili, zabíjali ich pred očami mužov a v tom pomätení zmyslov pobili aj mnohých mužov s ich démonmi. Jeho priatelia, bratia v boji, mnohí z nich teraz spočinuli v jej zemi a on cih cítil skrz končeky prstov v tráve. Mohol on byť ich nástrojom odplaty?
V bolesti zviazaný, v nenávisti opradený, sklonil tvár celkom k zemi, zhlboka sa nadýchol vône zeme a keď sa znova narovnal, z jeho úst vyšiel tak dlhý rev ako mu vystačil dych. V tom jedinom počine sa ukrývali všetky pocity, ktoré mu drásali dušu. A on reval naozaj dlho a hlasno, bolo mu jedno, že v lese prebudil hniezdo vtákov, ktorí splašene vyleteli do nebies, nezáležalo mu, že netopiere, ktoré vysoko šušťali svojimi tenkými krídlami zvrešťali a rovnako zmenili v panike smer letu a nezáležalo mu, že by ho tam mohol niekto nájsť. Noc mu skladala masku z tváre a nechala ho v bolesti umierať každú noc.
Netušil ako dlho takto vonku spočinul, chvíľu trvalo, kým sklonený ako kôpka nešťastia upokojil splašene bijúce srdce, no keď sa narovnal a poslednýkrát pozrel k nebesiam, v jeho tvári znova žiaril pokoj. Až desivý pokoj. A Aben sa vrátil dnu.
Musel silno zaťať sánky, keď ju zbadal na zemi. Ak aj spala, iste ho počula. Možno vykukla do okna, aby sa pozrela čo sa dialo, ak ho videla, bolo mu to jedno. Celý čas bol chrbtom k domu. Čo mu však nebolo jedno, bola ona na zemi. Sklonil sa k nej a poľahky ju vzal do náruče.
„Budeš spať na posteli aj keby som ťa tam mal priviazať.“ Pošepkal potichu a odkráčal do izby.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Thenayre Ross

avatar

Female
Počet príspevkov : 61
Rasa : človek
Vek postavy : 27
Povolanie : Hackerka

OdoslaťPredmet: Re: Planéta Altra    Pi júl 13 2012, 20:26



Kirana

Cítila ako spánok chňápe po jej zmysloch a snaží sa ju stiahnúť do ríše snov. No ona až moc silno presviedčala samú seba aby nezaspala. Oči mala zatvorené a cítila váhu vlastného tela no aj tak myšlienkami odďalovala spánok.
Na počúvanie toho až tak nebolo. Pracoval potichu a jej unavený sluch nedokázal zachytiť to málo čo mohla započuť.
Nedokázala už viac odolávať a upadla do plytkého spánku, v ktorom sa jej zdali podivné sny. Vlastne boli celkom pochopitelné. Buď utekala v lese a za sebou počula ako na zem dopadajú veľké laby, alebo stála pri jazere a blížil sa k nej v tej ozrutnej podobe a vrčal. No ten zvuk jej uši zachytili ako slová. Slová plné hnevu. Obviňoval ju za to, že všetkých zabila. Že mohla za smrť všetkých z jeho rasy. Sršala z neho nenávisť. Chcela oponovať no keď pozrela na svoje ruky, boli zase celé od krvi. No táto už nebola jelenia. Okolo nôh sa jej válali mnohé telá. Aj keď to nebolo na nich nijak znať, tá snová logika jej napovedala, že sú to Arathi. Zúfalo mu chcela vysvetliť, že ich nezabila, no on nepočúval. Otvoril papuľu plnú veľkých zubov a skočil po nej.
V tej chvíli sa prudko strhla a posadila. Cítila, že je spotená. Omámene sa pozerala okolo seba kým si konečne uvedomila čo ju zobudilo. Rev. Prudko sa postavila, no až príliš a pred očami sa jej roztancovali biele fľaky. Zachytila sa linky a vytackala sa k predným dverám.
Zrak sa jej vyjasnil a ona pohľadom spočinula na jeho siluete v mesačnom svetle. Z tej scény jej zovrelo srdce i keď bola posledná kto si mohol dovoliť niečo také cítiť. Nemohla si ani nahovárať, že si vie predstaviť ako sa cíti. Nevie ani za mak! Za nič nemohli, len slúžili ľudom a ako odmenu dostali smrť. Tí čo prežili sa museli skrývať ako zločinci a všade ich sprevádzala len nenávisť. A teraz, keď sa konečne mohla aspoň tá hŕstka vrátiť, padne tá prekliata loď a osud ho nechal žiť len aby trpel ďalej.
Pocítila výčitky svedomia za každé hnusné slovo, ktoré mu povedala. Nech bol akokoľvek odporný, mal na to právo a nezaslúžil si to.
Dvere pomaly privrela do pôvodnej polohy, nechajúc ho samého vo svojej bolesti a prišuchtala sa späť k svojmu provizórnemu lôžku. Lahla si a skrčila sa do klbka s hlavou plnou myšlienok a otázok. Po chvíli však bola príliš unavená aj na rozmýšlanie no spánok už len kvôli tým hrozným snom odďalovala.
Keď sa vrátil dnu, bola v podivnom polobdelom stave, no oči mala zatvorené. Pocítila jeho dotyk a to, že sa hýbe. Po jeho slovách sa chcela odhodlať na divoký protest. Ako dlho predsa možno nespal v poriadnej posteli?! To, že je pacient bolo v tejto chvíli len jeden z mála pre ňu pádnych dôvodov prečo by v posteli mal spať on. No keď sa pokúsila otvoriť ústa aby naňho vychŕlila protestnú reč, uvedomila si, že jej oťažel i samotný jazyk. Vydralo sa z nej teda len tiché zamraučanie.
Pozbierala však zbytok síl aspoň na jedno slovo, ktoré si určite zaslúžil.
"Ďakujem," vydralo sa z nej ťažko, skoro nečujne. Rezignovane uvolnila zľahka napnuté svaly, ktoré boli pripravené na boj o to, kto nebude spať v posteli a nechala hlavu klesnúť na jeho rameno.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Pomocník

avatar

Male
Počet príspevkov : 1724
Rasa : nič
Vek postavy : -
Povolanie : zaúča nováčikov

OdoslaťPredmet: Re: Planéta Altra    Pi júl 13 2012, 21:24

Aben



Čakal od nej ostré protesty, krik a hádku, ale napokon nič z toho neprišlo. Až mu to bolo zvláštne a jemu obočie vybehlo vysoko do čela. Naozaj to čakal a ona mu teraz vzala dych. Ale bol rád, že sa nehádala. Netušil v akej nálade by jej bol odpovedal. Začínala na neho doliehať únava a vtedy vedel byť nesmierne podráždený.
Preto keď sa poďakovala, iba prikývol a nechal ju nech si urobí pohodlie. Bolo to tak zvláštne, keď si oprela hlavu o jeho rameno. Akoby mu pre ten okamih dôverovala a zverila sa tak celkom do jeho rúk. Bola to hlúposť? Možno áno. Jednoznačne to považoval od nej za nerozvážnosť. Nemohla mu dôverovať. Nebolo to správne. Zaťal preto sánky do seba a odniesol ju k posteli. Tam jej telo, akoby ani nevážilo viac než pierko, uložil a zakryl prikrývkou čo tam mala.
Chvíľu, ale naozaj krátku chvíľu sa na ňu zo svojej výšky zadíval a potom, nečakane aj pre neho samotného, sa sklonil a pohladil ju po vlasoch. Pramene čo jej padli do tváre uhladil na bok. Len čo si to uvedomil, strnulo sa narovnal a odpochodoval preč. Do kuchyne, kde bolo ustlané na zemi. Tam sa zložil a zaspal ťažkým, požehnaný spánkom bez snov.
___________________
Ráno sa zobudil skoro, ešte ani slnko nevyšlo poriadne von. Len skontroloval či je jeleň tam kde mal a znova si ľahol. Uvelebil sa, urobil si pohodlie, vankúš pod hlavou si trochu ponatriasal a ľahol si na brucho. Deku mal prehodenú len tak nebadane cez chrbát, viac mu však odhaľovala z holých ramien a časti svalnatého chrbta. Bolo mu lepšie ako keď by spal v posteli. Zatvoril oči a znova zaspal. Až kým ho neprebralo náhlivé búchanie päsťou na dvere a splašený krik ženy. Strnulo ostal ležať, len otvoril oči.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Sponsored content




OdoslaťPredmet: Re: Planéta Altra    

Návrat hore Goto down
 
Planéta Altra
Zobraziť predchádzajúcu tému Zobraziť nasledujúcu tému Návrat hore 
Strana 3 z 26Choď na stránku : Previous  1, 2, 3, 4 ... 14 ... 26  Next

Povolenie tohoto fóra:Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre.
Gyro :: RPG :: Vesmír-
Prejdi na: